Absurdita jazykového zákona: angličtina áno, maďarčina nie


Na Slovensku je dlhé obdobie zákonom garantované prvenstvo slovenského jazyka ako štátneho jazyka. V praxi to znamená predovšetkým potlačenie maďarského jazyka a jeho posunutie do úzadia. Ministerstvo kultúry, pod ktorého spadá samotná jazyková polícia však používa dvojaký meter. Kým v prípade maďarského jazyka prísne a striktne kontroluje dodržiavanie jazykového zákona, v prípade iných jazykov (angličtiny, nemčiny) nepodnikne žiadne kroky, a to ani v takom prípade, ak sa porušenie zákona deje priamo pred jeho dverami.

Nasleduje preklad článku: Szilárd Somogyi: Államellenes feliratok a minisztérium körül (In: Magyar7, 2019/46.).

Vydavateľ týždenníka Magyar7 spustil nedávno reklamnú kampaň na popularizáciu svojho týždenníka. Ako nám už napovedá samotný názov týždenníka, ide o publikáciu určenú tunajším Maďarom, vydávanú v maďarskom  jazyku.

Billboardy vydavateľstva však viaceré reklamné agentúry odmietli zverejniť odvolávajúc sa na to, že na Slovensku platí jazykový zákon. Na základe toho musí byť na prvom mieste uverejnený slovenský text a až za tým ten maďarský. Súčasne písmo slovenského textu musí byť rovnakej alebo väčšej veľkosti ako jeho maďarský ekvivalent.

„Ministerstvo kultúry vo forme listu informovalo nám podobné spoločnosti, že podľa jazykového zákona sa môžu umiestňovať len také verejné reklamy, na ktorých je dominantným text v slovenskom jazyku. To znamená, že ak reklama obsahuje aj maďarský text, ten musí nasledovať až po slovenskom, zároveň nemôže byť napísaný väčším písmom” –  uviedol vedúci jednej z veľkých reklamných agentúr.

O Maďaroch Maďarom, ale po slovensky

Na základe hore uvedených informácií môžeme skonštatovať, že popularizácia tlače, ktorá je určená Maďarom a je pripravovaná Maďarmi sa môže uskutočňovať na Slovensku predovšetkým v slovenskom jazyku. Absurditu tejto situácie a samotného zákona priznala aj Slavomíra Salajová, vedúca Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (RPR).

Ako uviedla, zákon o štátnom jazyku je v zásade zákon politického charakteru. V závislosti od toho, kto je práve vo vláde, a čo môže vylobovať, sa k zákonu niečo pridá alebo odoberie.  Salajová dodala, že podľa jej názoru má pridanie slovenského ekvivalentu textu význam v tom prípade, ak ide o takú reklamu, ktorá bude prezentovaná na celom území Slovenska.

Ako je viditeľné na priloženej fotografii, na billboarde týždenníka Magyar7, ktorý bol umiestnený v Komárne, sa nachádza len jedna jediná veta v maďarskom jazyku. Presne v tomto týždenníku bol v októbri 2019 uverejnený článok, ktorý sa zaoberal absurditou jazykového zákona. Následne bolo Ministerstvu kultúry (pod ktoré spadá jazyková polícia) doručené oznámenie, že na billboarde týždenníka Magyar7 v Komárne chýba spomínaný dominantný slovenský text.

Ministerstvo kultúry okamžite požiadalo vlastníka reklamnej tabule, aby buď dal prepísať text, buď plagát odstránil, alebo zaplatil pokutu. Samozrejme to ministerstvo primeraným spôsobom odôvodnilo tým, že si to vyžadujú príslušné právne predpisy. Toto napomenutie je o to absurdnejšie a smiešnejšie, že sa jazyková polícia zaktivizuje len v takom prípade, ak ide o billboardy a plagáty s maďarským textom.

Szilárd Somogyi, novinár týždenníka Magyar7 sa preto vybral do Bratislavy, konkrétne k budove Ministerstva kultúry. Chcel vedieť, ako sa prísny jazykový zákon dodržuje v bezprostrednej blízkosti úradu. Domnienky sa potvrdili.

Ministerstvo kultúry sídli na jednom z dominantných bratislavských námestí. Práve na tomto mieste je každému úplne ľahostajné, že na Slovensku platí akýsi jazykový zákon. Majiteľov reklamných tabúľ nezaujíma zákon, ministerstvo kultúry sa zas nezaujíma o situáciu v meste.

Pracovníci menovaného úradu sú maximálne pasívni a dlhé roky chodia na svoje pracovisko tak, že si nevšímajú porušenie jazykového zákona v ich bezprostrednom okolí. Ako uviedol maďarský novinár Somogyi, len na uliciach v okolí budovy Ministerstva kultúry objavil počas krátkej dvadsaťminútovej prechádzky 17 takých tabúľ, ktorých majitelia porušili slovenský jazykový zákon.

Umiestnené tabule obsahovali výlučne len anglické alebo nemecké texty. Výlučne. Jeden z majiteľov uviedol, že jeho tabuľa neobsahuje slovenský text z toho dôvodu, že slúži turistom. Touto cestou by sme mohli dodať, že reklamné plagáty týždenníka Magyar7 sú zas učené maďarským čitateľom.

Somogyi zaslal na Ministerstvo kultúry list, kde ako prílohu vložil fotografie tých tabúľ, v prípade ktorých sa v centre Bratislavy porušuje jazykový zákon.

Zákon je dobrý a treba ho dodržiavať!

Po zaslaní listu prijal Somogyiho hovorca ministerstva kultúry, Pavol Čorba. Novinár bol presvedčený o tom, že hovorca či už oficiálne alebo neoficiálne, ale pripustí, že jazykový zákon je na Slovensku už zastaralým zákonom a dedičstvom nacionalistických snáh z deväťdesiatych rokov. Síce sa nedá zo dňa na deň zrušiť, ale sa už nemusí brať až tak vážne. Ako to však pri takýchto témach býva na Slovensku zvykom, na „veľké počudovanie“ novinára sa stal práve opak.

Somogyi: Podľa vás čo je dôvodom toho, že v bezprostrednej blízkosti Ministerstva kultúry sa nachádza tak veľa tabúľ, ktoré porušujú jazykový zákon?

Čorba: Tento problém bol tridsať rokov zanedbávaný. V deväťdesiatych rokoch sa prudko zvýšil počet reklamných tabúľ a spoločnosť to odvtedy nerieši. Až teraz sa vytvárajú tie právne podmienky, ktorými môžeme túto oblasť dať do poriadku. Jedným z takýchto nástrojov je zákon o štátnom jazyku. Nápisy a texty musia byť uvedené v štátnom jazyku a až potom môže nasledovať jeho ekvivalent v inom jazyku. Stále však chýbajú tie oprávnenia, ktoré by umožnili, aby sa tabule, ktoré porušujú jazykový zákon, mohli okamžite odstrániť. Zároveň nemáme takú kapacitu pracovníkov, ktorí by deň čo deň chodili po uliciach Slovenska.

Somogyi: Ak teda tomu rozumiem dobre, jazykový zákon je ešte stále prioritou? Súčasne má Ministerstvo kultúry v úmysle posilnenie jeho dodržiavania?

Čorba: Presne tak. Tento zákon má budúcnosť. Predovšetkým preto, že posilňuje pozíciu štátneho jazyka, teda slovenčiny. Okrem toho môže byť nástrojom štátnej správy na to, aby vyriešila otázku reklám. Keďže momentálne nemáme dostatok pracovníkov na to, aby sa stopercentne dohliadalo na dodržiavanie zákona, je preto veľmi dobré, ak ku nám prichádzajú aj oznámenia. Aj váš list budeme takýmto spôsobom riešiť a na základe toho vyhľadáme príslušné osoby.

Somogyi: My sme teraz vlastne prebrali úlohu ministerstva a spravili prácu namiesto vás, je to tak?

Čorba: Dá sa to povedať aj tak. Ako som spomínal, bolo by potrebné na to zriadiť celé samostatné ministerstvo, aby sa stopercentne dohliadalo na dodržiavanie zákona. Naši pracovníci nemôžu spraviť to, že ignorujú nejakú informáciu. Najskôr evidujú prípad, potom na základe oznámenia vyhľadajú majiteľa reklamnej tabule a vyzvú ho na dodržiavanie zákona.

Somogyi sa v tomto bode zamyslel na tým, či má vôbec význam položiť znova otázku o tom, že ak platí, čo práve teraz povedal hovorca, prečo prehliadajú pracovníci úradu porušovanie jazykového zákona práve pred budovou ministerstva? Sú to predsa tí istí ľudia, ktorí vybavujú oznámenia týkajúce sa porušenia jazykového zákona. Novinár sa rozhodol otázku nepoložiť. Predpokladať totiž, žeby dostal tú istú odpoveď, a to že majú málo pracovníkov.

Absurditu situácie graduje aj fakt, že k tomuto stavu došlo aj napriek tomu, že štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry je Konrád Rigó (Most-Híd), osoba maďarskej národnosti. Aj napriek tomu je oficiálnym stanoviskom úradu to, že by sa na dodržovanie jazykového zákona malo vynaložiť väčšie úsilie.

O to smutnejšie je, že striktnosť jazykového zákona sa prejaví len vtedy, ak ide o reklamy v maďarskom jazyku. V prípade anglických či nemeckých reklamných tabúľ sa na dodržiavanie jazykového zákona neprihliada. Takéto tabule rastú ako huby po daždi pred dverami samotného ministerstva v Bratislave.

Epilóg

Strane Most-Híd bola položená otázka, či neplánujú nejakým spôsobom konať proti nezmyselnému jazykovému zákonu. Zaslali nasledovnú odpoveď: „Novela zákona o štátnom jazyku nebola súčasťou vládneho programu strany, ale pri príprave nasledujúceho vládneho programu sa k tejto otázke vrátime.“

Jednoducho povedané, kým bola strana Most-Híd vo vláde, nechcela sa touto témou zaoberať, ale v neistej budúcnosti sa ním zaoberať určite bude. Možno. Alebo skôr: nie.

Na záver by sme ešte priložili oznam, ktorý uverejnila strana Most-Híd 13. novembra, na Deň maďarského jazyka: „Niekoľko myšlienok štátneho tajomníka Ministerstva kultúry, Konráda Rigóa ku Dňu maďarského jazyka. Pre maďarský jazyk a pre Maďarov na Slovensku sa dá najviac spraviť z pozície vládnej strany. Robíme pre to maximum. Veď pre nás, Maďarov na Slovensku, sa môže zdať táto otázka oveľa zložitejšou ako pre Maďarov v Maďarsku, či pre Slovákov na Slovensku“.

Ako vidíme a čítame, z okna Ministerstva kultúry je všetko v tom najlepšom poriadku. Spoza úradníckeho stola sa to pravdepodobne môže aj tak zdať.

FOTÓK:

Na Ministerstvo kultúry doručili oznámenie o porušení jazykového zákona: plagát týždenníka Magyar7, umiestnený v Komárne, obsahuje jednu jedinú krátku vetu v maďarčine, niekto sa ale striktne dožadoval jej preloženia do slovenčiny.

V Bratislave nájdeme veľa takých reklamných tabúľ a nápisov, ktoré obsahujú výhradne len anglický text, jazykovej polícii však tieto prípady evidentne nevadia. A to ani napriek tomu, že porušovanie jazykového zákona sa deje priamo pred ich dverami.