Ako dovolenkovali kedysi Prešporčania v Prešporku?


Na začiatku 20. storočia sa aj medzi Prešporčanmi rozšíril nový módny trend športového životného štýlu prichádzajúci zo Západu, do ktorého spadalo aj kúpanie sa na pláži počas letných mesiacov.

Predtým bolo zvykom, že ak Prešporčania sa chceli ísť kúpať alebo niekam dovolenkovať, odcestovali k moru alebo navštívili niektoré známe kúpele. Časom ale objavili, že aj v samotnom Prešporku (dnešnej Bratislave) a na jeho okolí sa nachádzajú také vynikajúce miesta, kde sa dá kúpať. Ich pozitívom bolo medzi inými aj to, že takýmto spôsobom sa dalo vyhnúť namáhavým dlhým cestám, ktoré boli spojené s dovolenkovaním.

V 1920-tich rokoch boli pre prešporskú pracujúcu triedu k dispozícii predovšetkým mestské kúpele Duna-fürdő, ktoré fungovali v dvojhodinových intervaloch. To znamená, že sa v kúpeľoch mohli v dvojhodinových turnusoch kúpať oddelene muži a ženy.

Dobové noviny však súčasne spomínajú aj to, že spomínané mestské kúpele boli hanbou Prešporka a to jednak zo zdravotníckeho a jednak zo športového hľadiska.

V tom čase už staré mestské kúpele a plaváreň nespĺňali potreby mesta. Problémom bolo aj to, že v plavárni bol len malý počet kabínok na prezliekanie. Ľudia museli stáť a čakať v dlhých radoch na kabínky a doslova sa o ne pobiť. Dobové noviny spomínajú, že počas takýchto potyčiek kvôli kabínkam boli čakajúci v rade svedkami mnohých nepríjemných a škandalóznych scén, ako aj početných hádok a škriepok.

Sčasti kvôli uvedeným pomerom panujúcimi v mestských kúpeľoch, sčasti kvôli stále obľúbenejšiemu kúpaniu sa na pláži, začali Prešporčania hľadať iné, vhodné miesto pre letné kúpanie.

Kúpanie na verejnej pláži sa stalo veľmi rýchlo populárnym hlavne preto, lebo v tomto prípade mohli ostať ženy a muži spolu na rozdiel od mestských kúpeľov, kde sa ženy a muži kúpali oddelene. Práve zo spomínaného dôvodu vznikol aj známy pláž Lido v Bratislave.

Na nové kúpalisko Lido prevážal ľudí cez Dunaj parník Propeler. Na novovybudovanom kúpalisku sa postavili stany a okolo 500 kabínok. Na pláži sa teda vedelo pohodlne usadiť a prezliecť aj 3-4000 ľudí.

Na pláži Lido zriadili aj 33 metrov dlhý bazén, ktorý napustili čistou vodou zo studní. Spomínaný bazén bol prvotriednym nielen z hľadiska kúpania sa, ale aj vodných športov. Nový plavecký bazén s obľubou využívali počas svojich tréningov aj plavci, skokani, či vodní pólisti, na ktorých sa veľmi rado prizeralo aj obecenstvo.

Kúpanie sa na pláži sa stalo veľmi populárnym aj medzi mládežou. Chlapci a dievčatá sa práve počas letného slnenia sa a kúpania na pláži zoznamovali a nadväzovali nové priateľstvá. Ale boli aj takí, ktorí si ani nepočkali na pláž a už hneď v parníku, cestou na kúpalisko, dali do reči so svojím objektom záujmu.

Najmä dámy sa už v tom čase poddali novému módnemu výstrelku, ktorým bolo opaľovanie sa a snažili sa získať hnedú farbu. No bolo aj veľa takých žien, ktoré si na pláž Lido priniesli svoje výšivky, či sa tam venovali háčkovaniu.

Pre deti zriadili aj samostatný detský bazén. Vedľa neho umiestnili na hranie veľký pieskový bazén, ktorý mal vyvážiť nedostatky štrkovej pláže pri Dunaji. Na pláži Lido sa súčasne objavila nová atrakcia: atmosféru svetových kúpeľov priniesla gramofónová a rozhlasová hudba, ktorú púšťali dokonca na dvoch miestach.

Veľkou výhodou pláže Lido bolo teda predovšetkým to, že sa tu návštevníci mohli kúpať, opaľovať a užívať si letné teplo celý deň a nielen dve hodiny, ako to boli v prípade mestských kúpeľov v Bratislave.

Známa pláž Lido sa čoskoro tak rozvinula, že sa z nej stala pomaly samostatná mestská časť či kúpeľné stredisko. Nachádzali sa tu totiž reštaurácie, cukrárne, bufety, neskôr sa tu vybudovala aj mliekareň, zriadili holičstvo, trafiku, bazár či obchod so športovými potrebami.

Napriek tomu, že pláž Lido ani v tom čase nebol drahým miestom, našli sa mnohí, ktorí si tamojšie vstupné nemohli dovoliť zaplatiť. Chudobnejší preto vyhľadávali iné miesta na kúpanie. Takým boli toho času kúpele Népfürdő pod budovou internátu. Vojaci si zas pre seba zriadili vlastné kúpalisko pod plážou Lido. Obyvatelia mesta sa však chodili kúpať aj k Dunaji, prípadne k Pötschenskému jazeru, kde sa dalo kúpať zadarmo.

Prešporčania mimo spomenutých miest usilovne navštevovali aj kúpaliská na okolí. Z týchto bol mimoriadne populárnym a navštevovaným miestom Devín. „V prekrásnej oblasti pod zrúcaninami Árpádovej sochy, v teplej vode Moravy, je kúpanie sa veľmi príjemné predovšetkým na začiatku a na konci leta. Avšak v čase samotných letných horúčav a hlavne pri nízkej hladine vody je špinavá a teplá voda Moravy nie veľmi vhodná na to, aby sa človek v nej ochladil” – píše Híradó v roku 1929.

Prešporčania takisto často navštevovali neďaleký Senec, ktorého jazerá mali krištáľovo čistú a príjemnú vodu. Dobové noviny súčasne však píšu aj o tom, že aj keď boli senecké jazerá veľmi čisté, ale v letnej horúčave bola cesta vlakom do Senca často nie veľmi príjemná.

Preložené z originálu: Anita Radi: Hogyan nyaraltak egykor a pozsonyiak Pozsonyban?