Čo si majú Maďari počať so 100-ročným Československom?


Tohtoročný 30. október bol jednorazovým štátnym sviatkom, ktoré pripomenulo 100. výročie vzniku Československa. Ako sa ale stavajú Maďari na území Slovenska k téme vzniku Československa a k oslave tohto výročia? Opýtali sme sa na to známych osobností maďarského verejného života na Slovensku.

Béla Bugár, predseda strany Most-Híd: Z pohľadu emancipácie Slovenska a Slovákov je zjavné, že vznik Československa bolo veľmi dôležitým krokom. Mnohí Slováci, ktorí spomínajú na Československo pozitívne, tvrdia, že skutočná emancipácia sa začala v roku 1918. Avšak sú mladší (povedzme tak) národnostnejšie orientovaní politici, ktorí si naopak myslia, že sa to začalo vytvorením samostatného Slovenska v roku 1993. Jedno je isté, každý národ má právo na to, aby mal možnosť osláviť výnimočné udalosti spojené s históriou jeho národa. V prípade Maďarov na Slovensku – ak sa pozrieme na rok 1918, kedy sa rozhodovalo o osude milióna ľudí, alebo v roku 1993, kedy rozhodovali o budúcnosti piatich miliónov ľudí – dostaneme prirodzene úplne iný obraz. Počas tohto obdobia Maďari na Slovensku prežili veľa vecí: naštrbené práva, Benešove dekréty, deportácie atď. Jedno je však isté, to, čo pre jednu stranu znamená víťazstvo, pre druhú stranu nemusí byť. S týmto môžeme zaobchádzať len tak, že budeme rešpektovať vzťah druhého národa k danému sviatku a súčasne prosíme, aby oni tiež rešpektovali to, že my oslavuje iné sviatky a výročia. Momentálne je to jediný prijateľný postoj. Zároveň by som dodal (a v tom súhlasím s historikom Attilom Simonom), žeby bolo správnejšie, ak by zo slovenskej strany existovala taká politická vôľa, žeby sa napr. 15. marca zmienili o tom, že aj Slováci boli súčasťou týchto udalostí, a tak to môžeme osláviť spoločne. V našej strane Most-Híd sa nájdu takíto slovenskí politici (napr. Rudolf Chmel), ale v prípade bežných slovenských politikov ide skôr o výnimky.

József Menyhárt, predseda Strany maďarskej komunity (MKP): Myslím si, že pre nás Maďarov vznik Československa nie je sviatkom. Keď sa pred sto rokmi vytvorilo Československo, bol to sviatok Čechov a Slovákov. Politici, ktorí pripravili toto rozhodnutie nás vtedy vytrhli z nášho prirodzeného prostredia, kde sme nežili ako menšina. Historik Attila Simon výborne sformuloval prednedávnom v denníku Új Szó (slov.preklad článku v DenníkuN – pozn.red.), aký mali (a majú aj dnes) k tejto téme postoj Maďari na Slovensku. Sám som o tejto veci písal na sociálnej sieti, kde som dostal prudké aj zdržanlivejšie reakcie. Myslím si naďalej, že vznik Československa nie je pre Maďarov na Slovensku sviatkom, lebo sme sa dôsledkom tejto udalosti ocitli v pozícii národnostnej menšiny. Už v rámci Prvej Česko-slovenskej republiky sa začali vedome vytvárať také podmienky, aby sa Maďari cítili ako druhoradí občania štátu, či už spomenieme reguláciu užívania menšinových jazykov, alebo iné záležitosti. Pre nás Maďarov tak toto výročie nie je sviatkom, pritom ale treba rešpektovať to, že pre iných ide o sviatok.

Ildikó Hizsnyai Tóth, umelecká prekladateľka: Je to vždy veľmi napínavá otázka, že v tento deň čo máme oslavovať my Maďari. Zvyklo ma pritom napadnúť aj to, že ako máme oslavovať 15. september – sviatok patrónky Slovenska? Teda čo majú oslavovať maďarskí katolíci na Slovensku, keďže aj Maďarsko a aj Slovensko sú krajinami Panny Márie, avšak kým na Slovensku sa 15. septembra oslavuje sviatok Sedembolestnej Panny Márie, zatiaľ v Maďarsku sa oslavuje sviatok Najsvätejšej Panny Márie (maď. Nagyboldogasszony) a to 15. augusta. Hovoríme o tej istej osobe, len v danej historickej pamäti sa uchytil iný jej aspekt. Veľmi podobná situácia nastala aj v prípade Československa. Hovoríme o štátnom útvare, ktorý zanikol pred 25 rokmi, pričom jeho štátotvorné národy (Česi a Slováci) oslavujú jeho vznik v iných dňoch, pretože kolektívna pamäť aj v tomto prípade uchopila iné aspekty tejto udalosti. Je to veľmi dobrá príležitosť pre Maďarov na Slovensku na to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo môžeme v deň výročia vzniku Československa oslavovať. Ďalej, či sa môže očakávať od Čechov, aby aj oni oslavovali výročie vzniku samostatného Česka, tak ako je to v prípade Slovákov. O tom sa totiž nezvykneme rozprávať veľmi často, pritom je to logické pre tých, ktorí zažili rozdvojenie Československa, ktoré by sme mohli charakterizovať aj slovom „rozvod“. Ako prekladateľka sa môžem vyjadriť k jazykovým súvislostiam tejto udalosti. Kto ako dospelí zažil rozpad Československa ten vie, že sa to nedalo pocítiť v realite, nedalo sa vnímať to, že som občanom akého veľkého územia. Vyzdvihnúť môžeme ako tak komfortný aspekt občianstva. Z hľadiska jedinca stanovuje jeho vzťah k danému štátu to, čo prežíva v bežných dňoch ako občan tohto štátu, to by som ale nemiešala s národnosťou danej osoby. Niektorí v prípade vzniku Československa štátne a národné sviatky berú ako dve rovnaké veci. V oblasti literárneho prekladu môžem spomenúť zaujímavú vec. Zúčastnila som sa prekladateľského semináru štátov V4, kde s českými, poľskými, maďarskými a slovenskými prekladateľmi analyzujeme dobové texty. V mnohých prípadoch sa vynárajú zaujímavé otázky. Naposledy sme riešili vetu: „Aj ja som Čechoslovák, veď aj môj účes je československý“. Túto vetu je treba  rozobrať, pričom jej interpretácia nezávisí od toho akej národnosti je daný prekladateľ, ale závisí skôr od vekovej skupiny prekladateľa. Prvá časť vety značí štátnu príslušnosť danej osoby k menovanému štátu, čo ale znamená mať „československý účes“? Tomuto výrazu mladý človek neporozumie nezávisle od toho či je Čech, Maďar, Poliak alebo Slovák. Ja ako najstarší člen tejto skupiny som ale vedela vysvetliť, že ide o typ účesu, ktorý sa nosil približne v 70-80-tich rokoch, akýsi retro-účes, rozšírený predovšetkým na našom území.

András Mészáros, profesor filozofie: Je ťažké odpovedať na túto otázku, lebo Maďari na Slovensku sú vnútorne veľmi členitý. Inak by na to odpovedal historik, inak bežný človek, ktorého táto téma až tak do hĺbky nezaujíma, inak sociológ, politik, či politológ. Z hľadiska mojej profesie – dejín myslenia a filozofie, by bolo mojou prvou otázkou to, čo chápeme pod pojmom „sviatok“? Sviatok je pre určitú komunitu vždy takou udalosťou, ktorá vymedzila históriu tejto komunity. Pôvodným významom sviatku je to, aby sme sa na chvíľočku zastavili a spomenuli na danú udalosť, čo obnášala a čo bol jej dôsledok. Ak by som teraz použil blasfémiu (potupné urážanie – pozn.red.), tak by som riekol, že tento deň máme osláviť aj my Maďari, lebo najväčšie sviatky Maďarov sa väčšinou spájajú s nejakou historickou tragédiou – ale teraz by som sa radšej tejto blasfémii vyhol. Ak sa pozrieme na to, kde Československo vzniklo, na akom území, a ako sa to dotklo nás Maďarov, tak sa musíme pozrieť na územie bývalého Horného Uhorska. Je úplne jednoznačné, že tento kraj z hľadiska dejín myslenia sa vždy odlišoval od iných častí Uhorska/Magyarország. Charakterizovala ju náboženská pestrosť, čo bolo síce príznačné aj pre Sedmohradsko/Erdély, ale pre Sedmohradsko nie je charakteristický ten transnacionalizmus (vzájomný vplyv a prietok jednotlivých kultúr), ktorý fungoval v Hornom Uhorsku. Z národného hľadiska, teda že dôsledkom tejto udalosti Rakúsko-Uhorská monarchia a v rámci toho Uhorsko/Magyarország zaniklo, musíme určite odmietnuť oslavovanie. Ak sa na to pozeráme z hľadiska kultúrnej histórie tak Československo dalo tunajším Maďarom také poznatky a skúsenosti, ktoré nebolo možné získať v Maďarsku v období medzi dvomi svetovými vojnami (napr. tunajší Maďari okúsili demokraciu, i keď na to, aká bola demokracia v Československu sa treba opýtať skôr historikov). Aj naši maďarskí historici sa často zmienili o tom, že keď sa tento región pripojil späť k Maďarsku, tak mali niektorí tunajší Maďari z toho zmiešané pocity. Vysvitlo, že im Československo predsa len nebolo také cudzie (aj keď ich niekedy k tomuto názoru viedli aj iné záujmy). Československo bolo z umeleckého hľadiska vždy pestré, bola tam väčšia sloboda myslenia, pre mňa je preto tento obraz veľmi zmiešaný. Iné by bolo, keby sme položili otázku štýlom, či ide o súkromný alebo spoločenský sviatok? Tým, že išlo o udalosť, ktorá vplývala na naše dejiny, musíme sa aj my zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo to pre nás znamenalo.

Szabolcs Mózes, riaditeľ Maďarského kolégia v Bratislave (Pozsonyi Magyar Szakkollégium): Maďari na Slovensku  nemajú v tento deň (28. októbra) veľa toho oslavovať. S rokom 1918 sa úzko spája rok 1920, teda udalosť, kedy sa toto územie vyčlenilo z historického Uhorska/Magyarország a tunajší Maďari sa zrazu stali z väčšiny menšinou, nadto bez vypýtania si nášho názoru. Zároveň ani s odstupom sto rokov nemajú Maďari na Slovensku čo oslavovať pri spomienke na 28. október 1918. Samozrejme čas veľa toho prikrášli, a to hlavne preto, že väčšina tunajších Maďarov sa narodila v Československu, a tým sa u nich vytvára akási nostalgia a retro-nálada pri spomienke na toto obdobie. Avšak ak sa pozrieme na čisté fakty, tak my Maďari nemáme čo oslavovať pri tomto výročí. Paradoxne toto výročie neoslavuje ani väčšina Slovákov, pritom oni by mali dôvod na oslavu. Bolo by určite divné, keby Maďari na Slovensku oslavovali rok 1918. Prirodzene pri tejto téme sa často vynorí, že medzivojnové Československo bolo oveľa demokratickejším štátom ako vtedajšie Maďarsko a na spoločenskej úrovni sa podarilo uskutočniť progresívnejšie kroky. Samo o sebe však toto nie je dôvodom na to, aby sme túto udalosť oslavovali, veď rámec, ktorý sa takýmto spôsobom vytvoril – t.j. že sme sa my Maďari ocitli v pozícii menšiny, ďaleko prekračuje tých 15-20 rokov, ktorý sa medzi dvomi svetovými vojnami môže opísať ako spoločenský vývoj. Tieto udalosti totiž dodnes pôsobia na tunajšiu maďarskú spoločnosť. Z tohto dôvodu to nie je dostatočným motívom na to, aby sme my Maďari oslavovali vznik Československa.

Attila Simon, historik a riaditeľ Fóra inštitútu pre výskum menšín: Ak mám odpovedať jedným slovom, tak by som povedal, že Maďari nemajú oslavovať vznik Československa, veď každý národ by mal oslavovať predovšetkým vlastné sviatky. 28. október zjavne nie je sviatkom tunajších Maďarov. Vznik Československa je pre nás tak silne spojené s rozpadom historického Uhorska/Magyarország a Trianonom, že ak sa na to pozeráme z hociktorého uhla, ide predsa len o najväčšiu tragédiu v histórii maďarského národa. My Maďari tak z tohto hľadiska nemáme čo oslavovať. Na druhej strane si však ako historik myslím, že toto výročie je možnosťou na to, aby sme ohodnotili Československo. Čo nám tento štát dal, kedy bol pre nás tento štát (tak povediac) dobrou vlasťou, a kedy bol zlou. Z tohto pohľadu má pre mňa sté výročie Československa dôležitosť, lebo nám umožňuje, aby sme mohli nad históriou Československa vysloviť merítko.

Preložené z originálu: Gábor Czímer: Mit kezdjünk a 100 éves Csehszlovákiával?