Ut, 19. marca 2024.

Nadväzujúc na predošlý článok pokračujeme v téme Benešových dekrétov a ich vplyvu na pozemkové otázky. O otázke dedenia inominátnych nehnuteľností píše právnik Olivér Bakos.

V zmysle spomínaného zákona č.180/1995 Z.z. vo väčšine katastrálnych území prebehlo obnovenie registra nehnuteľností. Tento proces je známy pod skratkou ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov). Výsledkom toho bola veľká väčšina parcel prevedená na list vlastníctva. Na neúplné listy vlastníctva zas boli prevedení ostatní, doteraz nezaregistrovaní vlastníci, čiastočne na základe katastra, čiastočne na základe spracovaných verejných listín. Veľká väčšina z nich bola označená neúplnými údajmi prebranými z katastra, čiže krstným menom a priezviskom.

Ak niekto nájde na katastrálnom portáli nehnuteľnosť, o ktorom si myslí, že ho môže pod nejakým právnym titulom zdediť, pred začatím doplnkového dedičského konania je vhodné dôkladnejšie preštudovať list vlastníctva, či nejde len o menovca (najmä ak ide o bežné priezvisko a krstné meno). Ak máme šťastie, pri danom mene sa nachádza aj meno manžela/manželky, alebo údaj, po kom dotyčný zdedil nehnuteľnosť. Tieto údaje už môžu v mnohom napomôcť pri identifikácii vlastníka. Dôležitým referenčným bodom môžu byť aj ostatní spoluvlastníci figurujúci na liste vlastníctva: napr. súrodenci zosnulého, synovci, tety atď., na základe ktorých môžeme identifikovať vlastníka.

Ak tieto údaje nedokážeme vyčítať z listu vlastníctva, na Katastrálnom odbore okresného úradu môžeme (za poplatok) nahliadnuť do katastra a vyžiadať z neho výpis. Vždy nám napovie viac, ako výpis listu vlastníctva dostupný na internete, pretože si môžeme pozrieť aj „históriu“ nehnuteľnosti, čiže od koho ju vlastník zdedil, alebo akým iným spôsobom sa ku nej dostal. Ak v čase zápisu bola už nami hľadaná osoba mŕtva, s veľkou pravdepodobnosťou nejde o vlastníka. Informácie môže poskytnúť aj údaj o neplnoletosti zaznamenaný v katastri, ktorý je neskôr dosiahnutím dospelosti vymazaný: na základe dátumu vymazania tohto údaju môžeme vydedukovať dátum narodenia vlastníka.

V prípade nehnuteľností nadobudnutých na základe zmluvy alebo skutočného vlastníctva, prípadne pod iným právnym titulom je identifikácia vlastníka spravidla ťažšia. V lepšom prípade v katastrálnom, v okresnom alebo inom archíve sa nachádza dokument, ktorý slúži ako základ pre zápis (v katastri označený číslom „č.d.“), avšak mnohokrát ani tieto dokumenty neuvádzajú vlastníka presne na základe dnešných podmienok. Napríklad na starých zmluvách len málokedy je uvedený dátum narodenia.

Je tiež vhodné preskúmať, že nehnuteľnosť napriek tomu, že je vedená pod menom zosnulého, nebola predtým predmetom dedičského konania vykonanom po zosnulom. Môže sa totiž stať, že rozhodnutie o dedičstve nebolo zaznamenané do katastra a údaj nebol ani počas procesu ROEP spracovaný.  V takomto prípade notár zastaví doplnkové dedičské konanie, keďže ten istý majetok nemôže byť dvakrát predmetom dedičského konania po tom istom závetcovi. Ak nedisponujeme dedičským rozhodnutím zosnulého, jeho kópiu si môžeme vyžiadať na príslušnom okresnom súde, alebo v archíve, kam súd odovzdal staršie dokumenty. Ak sa ukáže, že niekto už zdedil nehnuteľnosť, ale aj tento dedič medzitým umrel, doplnkové dedičské konanie treba začať po zosnulom dedičovi spolu s osvedčením o dedičstve, ktorý dokazuje, že nehnuteľnosť bola jeho majetkom.

Preložené z originálu: Bakos Olivér: A nevesítetlen földek öröklése

 

    Related Posts

    Štát skonfiškoval stovky hektárov pôdy odvolávajúc sa na Benešove dekréty
    Výmena obyvteľstva výrazne zmenila etnickú mapu Slovenska
    Edvard Beneš
    Benešove dekréty: Maďari stále čakajú na ospravedlnenie a odškodnenie