Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Slovensko v prípade týkajúceho sa Benešových dekrétov

Edvard Beneš

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu dnes odsúdil Slovensko v prípade MB v. Slovensko. Rozhodnutie je míľnikom v právnych dejinách Slovenska, lebo je prvým na medzinárodnej úrovni, ktoré uznáva, že na základe Benešových dekrétov dochádza ku konfiškácii majetku aj dnes. Okrem toho rozhodnutie poukazuje na to, že kompetencie generálneho prokurátora sú príliš široké, čo umožňuje politickú manipuláciu už právoplatne ukončených prípadov.

Detaily prípadu:

Sťažovateľ je vlastníkom lesa na severnom Slovensku. V roku 2009 voči nemu podal žalobu štátny podnik LESY Slovenskej republiky, aby od neho získali les na základe toho, že jeho otec, od ktorého les zdedil, bol maďarskej národnosti, a preto mal byť les od neho v roku 1946 skonfiškovaný. V súdnom konaní Okresný súd Bardejov a Krajský súd Prešov zistili, že v roku 1946 skutočne chcel štát les skonfiškovať, kvôli procesným vadám však k tomu nedošlo. Súdy preto odmietli žalobu štátu, a konanie v roku 2013 právoplatne ukončili.

V roku 2014 však do konania vstúpil Generálny prokurátor SR. Voči právoplatnému rozhodnutiu podal mimoriadne dovolanie, na základe čoho Najvyšší súd SR v roku 2015 rozhodol, že keďže otec sťažovateľa bol nepochybne maďarskej národnosti, na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. nar. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa mal byť jeho majetok v roku 1946 skonfiškovaný. Keď nie je možné dokázať, že k tomu došlo, „zachovanie nevyhnutnej autority štátu“ vyžaduje, aby sa postupovalo, ako keby k tomu došlo. Najvyšší súd preto vrátil konanie na prvostupňový súd, aby ten skonfiškoval majetok sťažovateľa.

Rozhodnutie štrasburského Súdu:

Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že kým sa vláda odvoláva na princíp právnej istoty, boli to práve štátne orgány, ktoré v roku 2000 uznali vlastnícke právo sťažovateľovho otca, a napriek tomu v roku 2009 začali voči sťažovateľovi konanie, aby les získali. Keď napokon štát spor právoplatne prehral, intervencia generálneho prokurátora viedla k novému rozhodnutiu, ktorým Slovensko porušilo sťažovateľove právo na spravodlivý proces. Mimoriadne dovolanie (ktoré sa už v súčasnosti nazýva: dovolanie generálneho prokurátora) umožňuje politickú manipuláciu prípadov, preto musí Slovensko výrazne obmedziť, alebo zrušiť tento inštitút.

Súd nezaujal stanovisko v otázke konfiškácie, veď konanie v tejto veci ešte na Slovensku stále prebieha. Rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2015 však nedáva prvostupňovému súdu inú možnosť, ako zhabať sťažovateľov majetok. A to len na základe maďarskej národnosti jeho otca, v 21. storočí, v Európskej únii, ako výsledok konania, o ktorom štrasburský súd už rozhodol, že porušuje právo na spravodlivé konanie.