Gyimesi je odhodlaný v boji proti Benešovým dekrétom


Poslanec Juraj Gyimesi (OĽaNO) sa podujal na ťažkú vec, keď verejne prisľúbil navrhnutie takých právnych predpisov, na základe ktorých už dnes nikto nebude môcť utrpieť právnu ujmu kvôli Benešovým dekrétom.

Píše József Szilvássy z denníka Új Szó. Preložené z originálu: Gyimesi György elszánt.

Toto odhodlanie je potrebné, keďže už 75 rokov zatieňujú neslávne známe prezidentské dekréty slovensko-maďarské politické vzťahy. Miliónom deportovaných, vrátene stovkám tisíc nevinných slovenských Maďarov spôsobili traumu a nesmierne utrpenie. Odvtedy sa zas stali hroznou spomienkou.

U nás predovšetkým po zmene režimu – v bývalej Spolkovej republike Nemecko ešte oveľa skôr – sa pokúšali o zrušenie dekrétov, alebo aspoň o napravenie ich následkov. Tieto požiadavky sa zintenzívnili najmä pred vstupom Slovenska a Česka do Európskej únie. Avšak podľa vtedajších argumentov Bratislavy a Prahy sú sporné nariadenia zastarané, a dnes už nemajú právne dôsledky.

Pritom slovenský parlament v roku 2007 predsa len vyhlásil nemennosť, nedotknuteľnosť a nespochybniteľnosť právneho dedičstva Benešových dekrétov, čo predsa len zaváňalo protimaďarským nacionalizmom. Toho času proti uzneseniu nehlasovali len poslanci SMK.

V dôsledku domácich a zahraničných protestov a petícií právna odborná komisia Európskeho parlamentu po šiestich rokoch ráčila skonštatovať, že menovaný krok slovenského parlamentu nemá priamy právny účinok, avšak dokument vzatý do ochrany bude mať dosah na právny systém Slovenska.

Toto opodstatnené stanovisko, v dôsledku absencie politických následkov, ostalo len milosťou v písomnej forme. Pritom historik Árpád Popély poukázal na to, že neboli zrušené ani len tie dva dekréty, ktoré najnepriaznivejšie zasiahli menšiny: dekrét, ktorý zbavil občianstva Nemcov a Maďarov a dekrét, ktorý nariadil zhabanie ich majetkov.

V roku 1948 síce získali späť československé občianstvo tí Maďari, ktorí sa zachránili pred vysídlením, niektorí aj časť svojho majetku, avšak žiadny právny predpis sa nevyslovil o tom, žeby neslávne známe dekréty boli neplatné.

Medzitým politici našich západných susedov odmietli realizovateľný návrh českého historika Jana Rychlíka. Na základe toho v prípade sporných dekrétov by sa malo rozlišovať medzi zrušením od samého počiatku (ex tunc) a zrušením od teraz (ex nunc). Kým to prvé nie je podľa Rychlíka možné z technických dôvodov, druhé možné je. „Zrušenie od počiatku nie je možné, lebo by to vyvolalo úplný chaos v majetkových pomeroch. Zrušenie od teraz je možné, lebo takéto opatrenie nemení stávajúce majetkové pomery. Išlo by o morálne gesto a ja osobne sa za takéto riešenie prihováram,“ vysvetľoval toho času český historik.

Zároveň predovšetkým Václav Klaus a stredopravičiari prijatím česko-nemeckej deklarácie v roku 1997, ako aj dôležitým gestom Prahy voči sudetským Nemcom vyhnanými zo svojej vlasti, vytrhli jedovatý zub dekrétov, a tak sa v Česku skutočne stali len zastaraným historickým dokumentom.

Oproti tomu na Slovensku začali mať veľké oči tí chytráci, ktorí si už roky brúsia zuby na dôležité nehnuteľnosti v Patinciach (maď. Pat, okres Komárno). V Bardejove by Štátne lesy zbavili Miklósa Bositza jeho 63 hektárového dedičstva. Národná diaľničná spoločnosť zas nechce zaplatiť viacerým vlastníkom za tie pozemky, cez ktoré má prechádzať nová diaľnica D4.

Všetci sa odvolávajú na to, že predkovia dotyčných osôb boli Maďari, a preto na základe Benešových dekrétov mali byť ich majetky zhabané. Právny expert János Fiala-Butora si myslí, že sa zrodilo viacero kontroverzných rozsudkov s podobným argumentom ako sú tieto tri hore uvedené prípady.

Juraj Gyimesi si správne uvedomil, že v záujme odstránenia následkov tragédií po 2. svetovej vojne je prvým krokom zákonnými spôsobmi zastaviť spoločnosti a jednotlivcov bažiacich po cenných majetkoch.

Dúfajme, že jeho iniciatívu nebudú podporovať len maďarskí kolegovia. Totižto aj iní, vedúci predstavitelia príslušných ministerstiev narazia na dve rozhodujúce fakty: Slovensko sa pri svojom vstupe do EÚ v roku 2004 zmluvne zaviazalo, že nebude uplatňovať princíp kolektívnej viny. Právny poriadok Európskej únie zas vylučuje retroaktivitu takýchto právnych noriem (t.j. ich spätnú časovú pôsobnosť, spätnú účinnosť).