Jazyková polícia zasahuje v Gabčíkove/Bős kvôli maďarskému jazyku

Referendum v Gabčíkove

Cez víkend sa v obci Gabčíkovo/Bős uskutočnilo referendum o zriadení dočasného utečeneckého tábora. Jeden z rozhorčených občanov však už čoskoro po skončení referenda podal sťažnosť na Ministerstvo kultúry. V sťažnosti stojí, že obec porušila zákon o štátnom jazyku, lebo na informačných materiáloch o referende je viditeľné ako prvé maďarské slovo „igen” pred slovenským „áno“. Občanovi zároveň vadilo aj to, že názov obce sa objavilo na vzore referendového lístka aj v maďarskom jazyku, čo podľa neho takisto porušuje zákon o štátnom jazyku.

Podľa ministerstva kultúry je skutočne problémom, že na plagáte sa nachádza pod znakom obce názov len v maďarčine. „Názov obce by na takomto referendovom lístku, mal byť podľa zákona o štátnom jazyku uvedený len v štátnom jazyku Gabčíkovo,“ uviedol hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Na tomto plagáte jazyk národnostnej menšiny dostal prednosť pred štátnym jazykom. V tomto prípade ale ministerstvo problém nevidí, keďže ide len o informačný leták. „Na takéto oznamy sa vzťahuje zákon o štátnom jazyku, ktorý to umožňuje,“ dodal Bednár.

GabcikovoObec Gabčíkovo sa spomína v listinách pod názvom Beys už v roku 1102. V listine z roku 1264 sa spomína pod názvom Bews. Z hľadiska pôvodu názov Bős pochádza pravdepodobne zo staromaďarského osobného mena. Po vzniku prvej ČSR sa slovenský názov obce používal v tvare Beš, po roku 1948 dostala obec názov po Jozefovi Gabčíkovi „Gabčíkovo”. Podľa posledných údajov z roku 2001 mala obec 5084 obyvateľov, z toho je 4598 Maďarov a 417 Slovákov.

Ďalším problémom podávateľa sťažnosti bolo, že na informačnom letáku jazyk národnostnej menšiny dostal prednosť pred štátnym jazykom. Na informačnom letáku sa totiž nachádzalo maďarské slovo „igen“, pred slovenským „áno“. Ani v tomto prípade však ministerstvo nevidí problém, keďže ide len o informačný leták. „Na takéto oznamy sa vzťahuje zákon o štátnom jazyku, ktorý to umožňuje,“ dodal Bednár. Na hlasovacom lístku, ktorí obyvatelia obce hádzali do urny, bolo poradie jazykov správne.

Noviny.sk natočilo aj reportáž s touto témou, kde si položili otázku, „či by na hlasovacom lístku mal vôbec byť maďarský preklad?“ Ak by išlo o celoštátne referendum, otázka na hlasovacom lístku by musela byť len v štátnom jazyku. Zákon o výkone volebného práva totiž neumožňuje jazyk národnostných menšín. „Hlasovacie lístky sa vytlačia výlučne v štátnom jazyku, teda v jazyku slovenskom,“ uviedla riaditeľka Sekcie verejnej správy ministerstva vnútra.

„Miestne referendum upravuje zákon o obecnom zriadení. Tento zákon neupravuje použitie jazyka,“ dodal hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov. „Myslím si, že je to v poriadku, že hlasovacie lístky boli dvojjazyčné. Mal by sa riešiť iný problém,“ tvrdí starosta Gabčíkova Ivan Fenes.

Síce slovenský zákon o štátnom jazyku skutočne nepovoľuje požitie menšinových jazykov pred štátnym jazykom, v prípade informačných letákov a materiálov však problém nevidí. Napriek tomu sa vždy nájdu ľudia, ktorí aj v prípade takýchto maličkostí dokážu rozpútať „boj o štátny jazyk“, len aby zdôraznili nadradenosť a prvenstvo slovenského jazyka nad jazykom tu žijúcich menšín. Zároveň, aby aj takýmto spôsobom dali iným na vedomie, akí sú Slováci na juhu „utláčaní“. Pritom im nerobí problém podať sťažnosť aj v prípade úplne absurdných vecí, ako sa to stalo napríklad minulý rok pri organizácii letného tábora v Gombaseku. Vtedy na základe sťažnosti niektorých slovenských občanov začala Slovenská obchodná inšpekcia vyšetrovanie vo veci nedodržania zákona o štátnom jazyku v prípade textov informačného plagátu organizátorov tábora. Pritom na plagáte o blížiacom sa letnom tábore figurovali len mená maďarských kapiel ako Punnany Massif, Tankcsapda, či Jóvilágvan. Podávatelia sťažnosti teda vyžadovali vypísanie už aj názvov maďarských kapiel po slovensky (!).

IGEN a až potom ÁNO: vzor hlasovacieho lístku rieši ministerstvo (reportáž Noviny.sk)

Informácie z: www.noviny.sk
Hlavný obrázok – web