Pi, 19. apríla 2024.

László Szarka: Povolebná situácia na Slovensku (3. časť)

Katalóg krívd z minulosti u Maďarov a Slovákov je veľmi bohatý. Vieme ale nájsť spoločnú reč? Dá sa „uzavrieť“ dohoda medzi týmito dvomi národmi? Na naše otázky odpovedá maďarský historik zo Slovenska László Szarka.

Ako vnímajú Maďari a Slováci Trianon?

Je nepochybné, že trianonská mierová zmluva bola pre Maďarov 20. a 21. storočia zdrojom najväčších skúšok a utrpení národa, zároveň z politického hľadiska bola i najväčšou výzvou. Nie je preto najšťastnejšie spomínať Trianon jedine ako historickú traumu a boľavú ranu, totiž pre Maďarsko a jeho bezprostredných susedov prináša zmena usporiadania strednej Európy spoločnú historickú lekciu, vrátane riešenia viacerých konfliktov po tejto udalosti a predchádzanie vzniku tých nových. Toto si však musia uvedomiť aj susedia, medzi nimi i Slováci.

Pritom ale musíme vidieť i to, že pre Maďarov a Rakúšanov znamená Trianon predovšetkým koniec Monarchie a v rámci toho zánik historického štátu Maďarov, kým susedia v ňom vidia východiskový bod pre vývoj vlastného národného štátu. Kým my Maďari zdôrazňujeme, že sa po Trianone viac ako 3 milióny Maďarov ocitlo pod vládou cudzích štátov, dovtedy Chorváti, Slováci, Rumuni chápu vymanenie sa zo zväzkov Uhorského štátu ako prvý krok k osamostatneniu sa a k nezávislosti. Je nepochybné, že Slováci pokračovali vo svojom boji o autonómiu aj voči Čechom. Zároveň na území Československa sa zdesaťnásobil počet slovenských ľudových škôl, pred rokom 1918 ich bolo okolo 300 či 400. Počet československých gymnázií v roku 1937 už presahoval 40.

Maďarská interpretácia Trianonu vyzdvihuje dodnes predovšetkým krivdy a otázku pripojených území s prevahou maďarského obyvateľstva. Z maďarského pohľadu sa cez túto prizmu dá vnímať len veľmi ťažko ten fakt, že práve v tomto historickom období vznikli a sa rozrástli susedné národné štáty, ako aj to, že svetové veľmoci od roku 1918 podporovali oveľa častejšie úsilia vlád novovzniknutých štátov než predstavy maďarskej vlády.

Z hľadiska jazyka a povedomia spája Slovákov s Čechmi silné puto. Ako sa tento vzťah zmenil po ich rozdelení?

Od roku 1993 sa predošlé krivdy dostali do úzadia a dnes sa už medzi týmito dvomi národmi vytvoril vzťah založený na vzájomnom rešpekte. Históriu spoločného štátu pokladajú za cennosť. Väčšina Slovákov si uvedomuje fakt, že z hľadiska vývoja slovenského národa bolo vytvorenie československého štátu nutne potrebné. Zároveň aj Česi vedia: v roku 1918 bez Slovákov by neboli schopní vytvoriť samostatný národný štát, lebo 3 milióny sudetských Nemcov stálo proti nim.

Všímame si – my Maďari a Slováci – predchádzajúce udalosti v našej spoločnej histórii pozitívne?

Môžeme sa stretnúť s niekoľkými pozitívnymi príkladmi. Komisia slovenských a maďarských historikov ako aj výskumný tím Gézu Pálffyho organizovali úspešné spoločné výstavy a výskumné práce napríklad v Bratislave. Nájdu sa dôležité výsledky aj čo sa týka výskumov histórie miest a cirkvi. Väčšina slovenských výskumníkov cíti, akú hrubú chybu spravili ich predkovia, keď sa snažili dehungarizovať minulosť. Od roku 1989 si aj slovenskí historici myslia, že existencia Uhorského kráľovstva mala rozhodujúci význam pre formovanie dnešného moderného slovenského národa.

Okrem spoločného preskúmania a prezentácie dejín, čo by mohlo byť ešte nápomocné na ceste k zmiereniu?

Čím skôr by bolo potrebné spoločnými silami vymaniť malé regióny, ležiace po oboch stranách spoločných maďarsko-slovenských hraníc, z nepriaznivej periférnej oblasti. Dobré by bolo keby sa na oboch stranách dostali do úzadia falošné zakorenené predstavy. Maďari by si mali napríklad uvedomiť, že nehraničíme sami so sebou, a že by sa mali lepšie podporovať revitalizačné snahy Slovákov v Maďarsku. Na slovenskej strane by bolo bývalo šťastným rozhodnutím, keby sa už teraz dostal menšinový zákon do programového vyhlásenia vlády, čím by sa umožnilo riešenie určitých problémov v rámci samosprávy. Dobré by bolo keby obe vlády začali čím viac spoločných programov pre rozvoj regiónov a krajov. Pritom je dôležité mať aj dopredu premyslenú, dlhodobú a pozitívnu susedskú politiku, lebo bez nej sa nedá žiadna otázka uspokojivo a natrvalo vyriešiť.

Preložené z originálu: Trianon és a szlovák nemzethalál.
FOTO: ujszo.com

    Related Posts

    Ivan Korčok: „Slovensko nie je Felvidék!“
    Korčok, Kövér a odpustenie
    Slávnostne otvorili zrekonštruovaný Rákócziho kaštieľ v Borši