Pozitívne príklady viacjazyčnosti by sa mali aplikovať aj na Slovensku

V decembri sa uskutočnilo v Južnom Tirolsku odborné regionálne fórum Federálnej únie európskych menšín (Federal Union of European Nationalities – FUEN), týkajúci sa života, problémov a možnostiach rozvoja regiónov európskych menšín. 

Odzneli zaujímavé prednášky o používaní menšinových jazykov v rozličných európskych regiónoch. Jeden z prednášajúcich z univerzity v Leuvene hovoril nielen o možnostiach používania menšinových jazykov v Belgicku, ale poukázal aj na to, že podľa belgickej legislatívy, ak sa chce niekto nasťahovať do takého sídla, kde sa rozpráva iným jazykom, musí ovládať jazyk príslušnej usadlosti. Napríklad ak niekto býva v regióne s dominantným francúzskym jazykom, ale sa chce presťahovať do regiónu, kde je ale dominantným jazykom holandčina, podmienkou je, aby daná osoba vedela po holandsky.

Napadne nás pritom porovnať tento prístup so situáciou národnostných menšín na Južnom Slovensku, kde máme ale také skúsenosti, že novousadlíkom-Slovákom, ktorí sa nasťahovali do regiónov s prevahou inojazyčného (v tomto prípade maďarského) obyvateľstva vadí, že na ich novom mieste pobytu sa nerozpráva štátnym (slovenským) jazykom, ale jazykom príslušnej menšiny.

Tiež má príslušná národnostná menšina také skúsenosti, že Slováci si odmietajú osvojiť dominantný jazyk menšiny, ba naopak, požadujú to, aby sa menšina a príslušná komunita národnostnej menšiny prispôsobila ich požiadavkám o používaní a uprednostňovaní štátneho (slovenského) jazyka. Ich hlavným argumentom je, že slovenský jazyk je štátnym jazykom Slovenska, a tak by mal mať prednosť pred jazykmi tunajších menšín.

Pritom je ale opomenutý ten dôležitý fakt, že daná národnostná menšina je autochtónnym národom v danom regióne, v daných usadlostiach žije vo väčšine, má tu svoje stáročné korene, jej predkovia sa zúčastnili budovania a zveľaďovania týchto krajov, a tak by bolo prirodzené to, aby ich slovo zavážilo nad požiadavkou novousadlíkov. Na Slovensku sme ale svedkami úplného opaku, slovo a požiadavka niekoľkých novousadlíkov-Slovákov má väčšiu váhu ako prosba celej komunity (viď prípad boja o vytvorenie slovenskej školy v Rohovciach).

Pozitívne príklady dvojjazyčnosti z Európy

Na Slovensku veľmi málo počuť o Lužických Srboch, ktorí žijú v okolí nemeckého mesta Cottbus. Táto menšina (v počte 60 000 obyvateľov) má právo na úplnú dvojjazyčnosť v danom regióne. Ďalším pozitívnym príkladom je aj Južné Tirolsko, kde je úplne prirodzené používanie dvojjazyčných dopravných tabúľ na cestách. Čo je teda na Slovensku v prípade menšinových práv úplne neprirodzené a nepredstaviteľné, je v Južnom Tirolsku úplným štandardom, ktorý prináleží príslušným menšinám.

V Južnom Tirolsku je všetko dvojjazyčné, a toto platí aj v prípade komunikácie v parlamente, kde ma každý právo sa vyjadriť v taliančine alebo v nemčine. Ešte aj v prípade Ladinov, ktorí žijú v Južnom Tirolsku len v počte niekoľko tisíc obyvateľov, sú všetky dokumenty preložené do ich materinského jazyka.

Na Slovensku často počujeme názor, že tunajšie menšiny majú „nadštandardné práva”, pritom ale pozrúc si situáciu menšín v iných krajinách, a možnosti na používanie jazyka iných európskych autochtónnych menšín, je jasné, že tunajšie menšiny nadštandardné práva určite nemajú. Nárok na dvojjazyčné tabule a nápisy sa na Slovensku považujú za provokáciu a „zbytočné roznietenie nenávisti medzi Slovákmi a Maďarmi”. Stav, ktorý je v iných krajinách západnej Európy úplným štandardom, je na Slovensku pre mnohých príslušníkov väčšinového národa nepredstaviteľný a neprijateľný.

Informácie z: A többnyelvűség pozitív példáinak nyomában