„Rohovce pre Rohovčanov“: O prisťahovaní Slovákov na Žitný ostrov


Dalo sa predpokladať, že prisťahovanie Slovákov do južných regiónov Slovenska s prevahou maďarského obyvateľstva spôsobí starosti.

Pred ôsmimi rokmi sa uskutočnil prieskum Fóra inštitútu pre výskum menšín, kde sme vybrali 600 takých respondentov, ktorí sa presťahovali z Bratislavy do Horného Žitného ostrova (Felső-Csallóköz), respektíve do Rajky (obec v Maďarsku, bezprostredne pri slovensko-maďarských hraniciach) z dôvodu, že v týchto regiónoch boli rodinné domy podstatne lacnejšie ako v hlavnom meste. Ako v prípade tých, ktorí sa presťahovali na Žitný ostrov, tak aj v prípade respondentov presťahujúcich sa do Maďarska bolo 81% Slovákov. Väčšina z nich sa vyjadrila, že autochtónni obyvatelia ich na oboch spomínaných miestach prijali priateľsky a ústretovo. 82%, respektíve 87% z nich uviedlo, že sa na novom bydlisku cítia úplne ako doma. Napriek počiatočného optimizmu sa už aj vtedy dalo predpokladať, že v blízkej budúcnosti môžu vzniknúť problémy.

Už vtedy sa našiel prvotný problém, ktorý sformulovali ani nie prisťahovalci, ale starostovia dotyčných obcí. Časť nových obyvateľov sa totiž v skutočnosti nestala obyvateľom obce, ale naďalej si uchovali trvalý pobyt v Bratislave (ba čo viac, boli aj takí, ktorým ešte v dokumentoch figuroval trvalý pobyt na Strednom či Východnom Slovensku). Starostovia vyjadrili vtedy nespokojnosť nad tým, že títo noví obyvatelia majú bezprostredne nárok na rôzne spoločné výhody v obci, oni sami ale ničím k tomu neprispievajú. Naznačovali tým situáciu, že dane nových prisťahovalcov, ako aj ďalšie príspevky pripadajúce na obyvateľstvo, nie sú v rukách príslušných obcí, ale naďalej zostávajú v Bratislave. Nie je známe, či sa odvtedy situácia zmenila, a či sa prisťahovalci stali trvalými obyvateľmi v daných obciach aj na papieri, alebo sú naďalej Bratislavčanmi. Je to totiž veľmi dôležitá vec.

Dalo sa predpokladať aj to, že Slováci, ktorí sa prisťahujú do obcí na Žitnom ostrove, prispejú k zníženiu počtu Maďarov. Počet Slovákov sa totiž odvtedy zvýšil, počet Maďarov sa však znížil. Narastanie prítomnosti Slovákov v týchto obciach zas malo (a aj má) na mnohých tunajších Maďarov taký vplyv, že majú pocit, že sa musia kvôli tomu vzdať svojej maďarskej identity. Toto samozrejme nie je maďarské špecifikum. Aj v odbornej literatúre sa môžeme dočítať o takých ľuďoch, ktorí kľúč k svojmu uplatneniu vždy nájdu v prispôsobení sa k väčšine. A to aj vtedy, ak v danej obci znamenajú väčšinu Maďari a nie Slováci. Momentálne.

Samozrejme každé rozhodnutie má svoje dôsledky. Pred ôsmymi rokmi som písala o tom, či sa môže prikázať starostom, miestnej samospráve, a hlavne autochtónnym obyvateľom (či už Žitnoostrovčanom, alebo obyvateľom Rajky), komu majú predať svoje domy, pozemky, najmä ak iní záujemcovia ponúknu výhodnejšie podmienky než miestni obyvatelia? Dôsledky sa totiž týkajú už celej komunity, a nielen tých, ktorí vtedy prijali takéto rozhodnutie. A že je to skutočne pravda, na to nájdeme príklady na oboch stranách. Dalo sa totiž čakať, že títo noví prisťahovalci raz prídu s vlastnými požiadavkami.

Preložené z originálu: Zsuzsanna Lamp: Csallóközi gondok