V Medzibodroží na jednom z dún, ktoré vyčnievajú spomedzi bývalé mŕtve ramená riek a močaristé plochy, stojí jedna z najkrajších umeleckých pamiatok Košického kraja – kaštieľ rodiny Mailáth. V jeho areáloch sa dnes nachádza Stredná odborná škola.
Zemplínsky kraj ako aj samotná obec Pribeník/Perbenyik môžu byť v mnohých oblastiach vďační rodine Mailáth. Ide o dedinu s veľmi starým dátumom založenia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1323, kedy bola považovaná za šľachtický majetok, ktorý mal viacero vlastníkov. Medzi jeho majiteľmi sa vystriedali rodiny Nagytárkányi, Perényi, Agárdy, Vassay, Vékey či Palugyai. Tento bohatý región, ktorý bol známy veľmi úrodnou pôdou sa do vlastníctva týchto rodín dostal kúpou, po usporiadaní kráľovského práva držby či skrze dedičstvo.
Slávne osobnosti Zemplínskeho kraja
Statky v spomínanom regióne vlastnili aj predkovia barónskej rodiny Dőry, ktorých v 18. storočí zvečnil známy maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth vo svojom románe „Különös házasság” (Podivné manželstvo). Neskôr sa dedina dostala do vlastníctva rodiny Sennyey. Pribeník sa stal statkom rodiny Mailáth skrze manželstvo Józsefa Mailátha I. s Antóniou Sennyey. Ich syn, Antal Mailáth, zastával toho času v politike najprv pozíciu zástupcu kancelára, neskôr hlavného kancelára a to až do roku 1844, kedy sa stiahol z verejného života a vrátil sa na zemplínske statky do Pribeníka. V obci sa ešte v 18. storočí nenachádzal kaštieľ. Síce na mape pochádzajúcej z Prvého vojenského mapovania medzi rokmi 1763-1787 stavbu ešte nenájdeme, avšak mapa z Druhého vojenského mapovania medzi rokmi 1806-1869 už značí plochu pribeníckeho kaštieľa v tvare U ako aj k nemu pripojený anglický park.
József Mailáth I., ktorý spravil Pribeník hlavným centrom jeho tunajších statkov, začal so stavbou prízemného kaštieľa s tromi krídlami v roku 1798, ktorý dal obklopiť nádherne formovaným parkom. Na základe zachovaným informácií vieme, že grófska rodina v roku 1823 komplex budovy doplnila o kaplnku, kde sa aj dnes konajú rímskokatolícke omše. Kaštieľ získal svoju dnešnú podobu v roku 1899, a tak sa stala táto stavba disponujúca klasicistickými a romantickými štylistickými prvkami jedným zo skvostov Medzibodrožia.
FOTO: www.darabanth.com
Reformný politik, Antal Mailáth, udržiaval úzke vzťahy s Lajosom Kossuthom a Istvánom Széchenyim. Mailáth pracoval na pozdvihnutí medzibodrožského regiónu. Inicioval napríklad regulovanie rieky Tisy a je známe, že obetoval aj vlastné lesy, aby na ich mieste mohla byť vybudovaná železnica. Potom ako bezdetný József Mailáth umrel, jeho zverenské statky zdedil jeho synovec József Mailáth II.
József Mailáth II. sa narodil 11. apríla 1858 v Pécsi. Po vojenskej kariére získal v roku 1885 členstvo v hornej snemovni a bol povýšený cisárom do grófskeho stavu. Následne sa gróf Mailáth presťahoval do regiónu na brehu rieky Tisy. V roku 1886 sa stal predsedom Vodného družstva pre reguláciu Tisy v Medzibodroží. V ten istý rok si zobral za manželku Máriu Széchenyi. Následne sa mladý šľachtický pár presťahoval do Pribeníka, kde sa stali veľmi populárnymi a obľúbenými medzi tunajšími obyvateľmi. Šľachetný pár prežil spolu štyridsaťšesť rokov, pochovaní sú v Pribeníku, v hrobke nachádzajúcej sa pri kaplnke kaštieľa. Bohužiaľ medzičasom bola ich hrobka zavalená a dnes uchováva ich pamiatku len skromný náhrobný pomník.
Gróf József Majláth bol právnikom, novinárom, autorom hospodárskych diel, hudobným skladateľom a sociológom. Počas svojho života sa venoval činnostiam, ktoré zlepšovali život jednoduchých ľudí v Medzibodroží. Dal postaviť prvú železnicu z Pribeníka do Sátoraljaújhelyu v Maďarsku, či vodné dielo na kontrolovanie a reguláciu vodného stavu na Tise. Pozdĺž riek Bodrog a Tisa dal namontovať telefónnu sieť. Jeho hlavným poslaním bolo však vybudovať pre miestnych obyvateľov nemocnicu v Kráľovskom Chlmci/Királyhelmec, lebo to sľúbil svojmu strýkovi. Zriadil poisťovňu pre robotníkov a založil niekoľko tovární, aby ich ušetril pred dopadmi hospodárskej krízy. V tejto záslužnej práci mu pomáhala aj jeho manželka, Mária Széchenyi, ktorú volali „veľká žena Medzibodrožia“. Založila hospodársku školu pre mladých ľudí a v roku 1906 dala postaviť v Pribeníku továreň na spracovanie ľanu. Najznámejšia je jej dobročinná akcia – celoštátne konské dostihy v roku 1900, na ktorú prišli významné osobnosti z celého Uhorska. Tieto dostihy sa konajú dodnes, aj keď iba pre miestnych obyvateľov. Počas prvej svetovej vojny poskytol gróf časť svojho kaštieľa a nemocnicu na ošetrovanie vojakov. Celá jeho rodina – aj deti – pomáhali dobrovoľne pri tejto činnosti. Napriek týmto aktivitám ho spolu so ženou väznili 3 mesiace v Budapešti. Po prepustení sa presťahovali do mesta Nyíregyháza v Maďarsku, kde aj zomrel 2. apríla 1940. Obaja s manželkou sú však pochovaní v Pribeníku.
Život v kaštieli dnes
Kaštieľ rodiny Mailáth, ktorý sa nám zachoval v dobrom stave, je zaujímavosťou aj z architektonického hľadiska. Pri jeho modernizácii v roku 1899 bola totiž pri nej vybudovaná vodárenská veža, ktorá zabezpečovala zásobovanie vody na statku. Zariadenie interiéru kaštieľa bolo bohužiaľ počas druhej svetovej vojny rozkradnuté, mnohé predmety sa zničili alebo sa stratili. Zachovalo sa však vyrezané obloženie slávnostného salónu, ktorý sa pokladá za majstrovské dielo interiérovej architektúry a umeleckého stolárstva. Po skončení druhej svetovej vojny fungoval v kaštieli detský domov. V roku 1952 sa tu otvorilo maďarské gymnázium. V súčasnosti je zrekonštruovaná budova kaštieľa sídlom Strednej odbornej školy so študijnými odbormi zameranými na gastronómiu, poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Preložené z originálu: Zoltán Szászi: A perbenyiki Mailáth-kastély – a Bodrogköz ékessége. (In: Új Szó, 13. jún 2018, 17. str.)
