Stanovisko portálu madari.sk k výrokom iniciatívy BKZ


Portál Madari.sk, počnúc od svojho vzniku v roku 2012 sa permanentne drží nasledovnej zásady: nechce byť zaujatý, nechce prekrúcať fakty, nemá v úmysle vstúpiť do sporov jednotlivých skupín na Slovensku, a naďalej si praje držať sa svojho vytýčeného cieľa – obyvateľom slovenskej národnosti sprostredkovať v slovenskom jazyku informácie o aktuálnych problémoch, udalostiach a názoroch tu žijúcej maďarskej menšiny v rôznych dôležitých témach. Keďže ale v poslednom období občianske združenie Iniciatíva BKZ otvorene napáda a šíri zlú povesť portálu Madari.sk na slovenskej internetovej platforme, redakcia portálu Madari.sk sa rozhodla reagovať na útoky Iniciatívy BKZ a zároveň poukázať na ich neodôvodnenosť.

1. časť: Prípad otvorenia slovenskej školy v Rohovciach

Portál Madari.sk uverejnil 29. októbra 2018 článok s názvom „Rohovce a slovenská škola”. Článok informoval o tom, že predstavitelia miestnej samosprávy odmietli žiadosť o otvorenie slovenských tried v Základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Rohovciach, s tým odôvodnením, že je málo žiakov a kvôli malému počtu záujemcov by bolo nehospodárne zriadenie tejto školy. V článku portálu Madari.sk sa ďalej nachádzalo aj stanovisko poslanca NR SR Lászlóa Balódiho (Most-Híd), ako aj podpredsedníčky pre vzdelávanie a kultúru Strany maďarskej komunity (SMK/MKP) Beáty Kiss.

Po uverejnení tohto článku OZ Iniciatíva BKZ takmer okamžite zaslalo list do redakcie portálu Madari.sk, v ktorom reagovalo na jednotlivé informácie, ktoré odzneli v menovanom článku. List Iniciatívy BKZ je už aj v tom smere zaujímavý, že ho do redakcie Madari.sk zaslali prostredníctvom PR agentúry. Portál Madari.sk dodnes nevie, čo si má o tomto kroku myslieť. Cez PR manažérku Beátu Obradovičovú poslali nasledovný list:

„Zastupujem v mediálnej komunikácii OZ Iniciatíva BKZ, teda združenie rodičov, ktorí žiadajú o zriadenie ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským v obci Rohovce. Pred pár dňami (29.10.) ste zverejnili článok „Rohovce a slovenská škola“, v ktorom ste nedali priestor dotknutej strane – rodičom, aby mohli povedať svoj názor a fakty. Chcem Vás požiadať o zverejnenie reakcie ich združenia na váš článok na portáli maďari.sk a tiež na sociálnej sieti FB.”

Portál Madari.sk nereagoval na menovanú požiadavku slovenských rodičov a nezverejnil nimi zaslaný list (dôvody viď nižšie). Od tohto momentu vníma OZ Iniciatíva BKZ portál Madari.sk ako nejakého svojho osobného nepriateľa. Na svojom blogu, ktorý si občianske združenie otvorilo na internetovom portáli denníka Sme neskôr zverejnili list zaslaný portálu Madari.sk, kde sa môžeme dočítať nasledovné:

 „Tvrdíte, že v obci Rohovce sú len dvaja žiaci, ktorí by chceli navštevovať slovenskú školu a že obec si robila prieskum. Obec Rohovce doteraz neurobila žiadny prieskum záujmu o slovenskú školu.”

   „Píšete o vyhláseniach poslanca NR SR Lászloá Balódiho, ktorý povedal, že škola sa nedá zriadiť zo dňa na deň a že obec nemá v rozpočte na rok 2018 vyčlenené na zriadenie školy financie. Tu musíme poznamenať, že obec vie o žiadosti rodičov zriadiť školu s vyučovacím jazykom slovenským od leta 2017.”

  „Za naozaj nemiestne považujeme tvrdenie, že násilne tlačíme na maďarské školy, aby otvorili slovenské triedy. My násilne na nikoho netlačíme. My sa dožadujeme len toho, čo vyplýva z Ústavy SR a zo školských zákonov – aby naše deti mali dostupné vzdelávanie v štátnom jazyku….Naša požiadavka nie je násilná, ako tvrdí podpredsedníčka pre vzdelávanie a kultúru SMK Beáta Kiss, naša požiadavka je plne legitímna.”

Vážené OZ Iniciatíva BKZ,

naši čitatelia, ktorí dlhé roky pozorne sledujú články portálu Madari.sk vedia, že portál Madari.sk vo väčšine prípadov uverejňuje slovenské preklady pôvodne maďarských článkov uverejnených na maďarských webových stránkach. Prekladom týchto článkov chce portál Madari.sk oboznámiť slovenských čitateľov s takými témami a názormi, ktoré v slovenskej tlači a v médiách nedostávajú priestor. Vyhlásenia, ktoré vo svojom liste citujete boli takisto verejne dostupné na viacerých maďarských webových stránkach po celom Slovensku, keďže išlo o bežnú tlačovú správu, ktorú portál Madari.sk preložil aj do slovenčiny.

To, že Vaše občianske združenie nesúhlasí s názorom podpredsedníčky pre vzdelávanie a kultúru SMK Beáty Kiss, prípadne s vyjadreniami poslanca NR SR Lászlóa Balódiho, nie je chybou portálu Madari.sk a v tejto veci nežiadajte skrze rôzne PR agentúry o vyvodenie zodpovednosti portál Madari.sk. Portál Madari.sk nenesie žiadnu zodpovednosť za neinformovanosť druhej strany, respektíve za to, že druhá strana neovláda maďarský jazyk a z tohto dôvodu si nevie preštudovať pôvodné zdroje. 

2. časť: Pozitívne príklady viacjazyčnosti v iných európskych krajinách

OZ Iniciatíva BKZ uverejnilo 16. januára 2019 článok s názvom „Slováci by nemali mať na južnom Slovensku väčšie slovo ako Maďari, píše portál maďari.sk”, v ktorom ostro vystúpilo proti článku „Pozitívne príklady viacjazyčnosti by sa mali aplikovať aj na Slovensku” uverejnenom na portáli Madari.sk. Touto cestou by sme chceli Iniciatívu BKZ upozorniť na to, že aj v tomto prípade išlo o slovenský preklad pôvodne maďarského článku, ktorého zdroj bol (jasne) uvedený na konci článku. To, že tento dôležitý fakt si Iniciatíva BKZ neuvedomila, nie je chybou portálu Madari.sk. Chceli by sme preto požiadať Iniciatívu BKZ, aby v budúcnosti svoje pripomienky ohľadom jednotlivých článkov zaslala kompetentným redakciám a autorom článku.

OZ Iniciatíva BKZ by sme chceli ďalej upozorniť na úlohu portálu Madari.sk, ktorá je uverejnená aj na webovej stránke portálu: „Chceme stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetľovať postoje maďarskej menšiny k závažným témam – či sa týkajú politiky, kultúry, alebo histórie.” V článku s názvom „Pozitívne príklady viacjazyčnosti by sa mali aplikovať aj na Slovensku” sa portál Madari.sk snažil predstaviť také európske štáty, kde môžu žiť bez problémov popri sebe menšiny s rozdielnym jazykom a kultúrou, a tak by mohli byť pozitívnym príkladom aj pre Južné Slovensko.

Cieľom portálu Madari.sk nebolo Iniciatívu BKZ v ničom presvedčiť, išlo len o predstavenie názoru a stanoviska maďarskej menšiny v takých otázkach, ktoré si v blízkej budúcnosti budú vyžadovať rýchle riešenie. Pre maďarskú menšinu je totiž dôležitou témou masívne nasťahovanie Slovákov do obcí s prevahou maďarského obyvateľstva, ktoré môže veľmi rýchlo viesť k zásadným etnickým zmenám na území Horného Žitného ostrova.

Portál Madari.sk prekvapila reakcia Iniciatívy BKZ na menovaný článok, kde argumentujú tým, že Belgicko nie je dobrým príkladom pre Slovensko. Belgicko možno v mnohých ohľadoch nie je dobrým príkladom, ale v prípade zaručení jazykových práv je určite pozitívnym vzorom. Oveľa dôležitejším je ale fakt, že v článku portálu Madari.sk sa nepísalo len o Belgicku, ale aj o iných pozitívnych príkladoch, napríklad o situácii Lužických Srbov, alebo o Južnom Tirolsku. O týchto veciach sa Iniciatíva BKZ vôbec nezmieňuje a nie je jasné, či je to preto, že ich považujú sa nasledovaniahodné príklady, alebo preto, že ich taktiež zásadne odmietajú, no bez vysvetlenia príčiny.

Veľavravným je aj nadpis článku Iniciatívy BKZ: „Slováci by nemali mať na južnom Slovensku väčšie slovo ako Maďari, píše portál maďari.sk”. Ak má Iniciatíva BKZ voči tomu námietky, dá sa to interpretovať jedine tak, že podľa Iniciatívy BKZ by na území Južného Slovenska mali mať Slováci väčšie slovo ako Maďari. To znamená, že Iniciatíva BKZ nepokladá za dôležité uplatnenie princípu rovnosti občanov, v jej ponímaní musí slovo väčšinového národa zavážiť nad žiadosťou Maďarov, pričom však práve členovia Iniciatívy BKZ sú tí, ktorí často zdôrazňujú, že ich cieľom nie je potláčanie práv maďarskej menšiny.

3. časť: Slovenská škola môže pomôcť maďarskej škole

Zároveň by sme chceli Iniciatívu BKZ upozorniť aj na ďalší dôležitý fakt. Tvrdenie Iniciatívy BKZ, že slovenská škola „môže pomôcť umelo dotovanej rohoveckej maďarskej škole”, alebo že „maďarská a slovenská škola v jednej budove môže len prospieť zlepšovaniu vzťahov”, ktoré rozširujú v slovenskej spoločnosti sa nezakladá na pravde.

Je známe, že všade sa dopláca na triedy s menej ako 20 žiakmi a rozpočet takýchto škôl musí dofinancovať daná obec. V tomto smere by aj slovenská škola v Rohovciach znamenala pre samosprávu ďalšie výdavky a nie príjem.

Mimo toho by sa dalo uviesť veľa smutných príkladov, ako sa stávajú spoločné slovensko-maďarské školy čisto slovenskými a vytláča sa z danej komunity maďarský jazyk. Otvorenie slovenskej školy v Rohovciach bude skôr či neskôr viesť k narušeniu etnicky jednotného maďarského bloku, ktoré sa prehĺbi vznikom diaspór a vyústi do rýchlej asimilácie tu žijúcej maďarskej komunity. Z týchto dôvodov sú obavy maďarskej menšiny voči tejto iniciatíve oprávnené.

Vyhlásenia Iniciatívy BKZ poukazujú na to, že dané občianske združenie nechápe, prečo sa miestnym obyvateľom nepáči otvorenie slovenskej školy v Rohovciach. Negatívny postoj k ich iniciatíve vo viacerých prípadoch nepravdivo prezentujú ako politický útok a vidia za tým aktivity SMK a Mostu-Híd, ba dokonca samotného maďarského premiéra Viktora Orbána. Rôzne maďarské civilné organizácie, ktoré tiež nesúhlasia s ich aktivitami zas vnímajú ako predĺženú ruku SMK:

 „My vidíme ako jedinú prekážku iba nevôľu kompetentných zriadiť slovenskú školu. Nechcú a zrejme ani nemôžu podporovať takúto vec, keďže to nie je v súlade s politikou maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý svojou štedrou a cielenou politikou podporuje juh Slovenska. A taktiež sa vznik slovenskej školy nepáči politickým stranám Most-Híd a SMK.”

Tieto veci je ťažké vnímať ako nedorozumenie, ide skôr o vedomé roznietenie sporov. Aktivistom Iniciatívy BKZ vieme poradiť to, aby sa pokúsili úprimne zaujímať o skutočné, reálne námietky týkajúce sa slovenskej školy a neschovávať sa za falošné zámienky. Bez toho len veľmi ťažko presvedčí Iniciatíva BKZ miestnych obyvateľov. Násilím, a zároveň zapojením slovenskej vlády do svojej iniciatívy síce môže nanútiť svoju vôľu na danú obec, ale toto bude práveže brániť tomu mierovému spolužitiu, ktoré je vraj cieľom Iniciatívy BKZ.

Ak chce Iniciatíva BKZ vedieť viac o histórii a problémoch maďarskej menšiny na Južnom Slovensku, o asimilácii, prípadne poslovenčení maďarských obcí, odporúčame do jej pozornosti to množstvo kvalitnej odbornej literatúry, ktoré tieto témy už spracovalo.

Team Madari.sk