Tabuľa so slovenským prekladom? Názov je úplne iný, vyzerá to tragikomicky!

Veľký Biel/Magyarbél. Podľa bulváru je komické, že maďarský názov nekorešponduje so slovenským. Opak je však pravdou – v siedmich bodoch ukážeme, ako možno neznalosťou alebo zlomyseľnosťou pokaziť slovensko–maďarské vzťahy.

V obci Veľký Biel pribudli tabule s maďarským názvom. Názov dediny však nepreložili doslovne, namiesto Veľkého Bielu tam svieti názov „Maďarský Biel“ – dozvedeli sme sa pred pár dňami z Nového času. Podľa článku s názvom „V obci Veľký Biel pribudli tabule s maďarským prekladom: Názov je úplne iný, vyzerá to komicky!“ poslanci v tom problém nevidia, odvolávajú sa na historický názov obce Magyarbél. Podľa oslovenej etnologičky je to však komické, lebo preklad nekorešponduje so slovenským názvom.

Krátky bulvárny článok obsahuje kopu faktických chýb, pozrime sa, aká je realita!

1. Maďarské tabule nepribudli teraz, ale pred štvrťstoročím, keď to zákon predpísal. Vtedy mali pribudnúť tabule s názvom obce v menšinovom jazyku všade, kde pomer danej menšiny prevyšuje 20% obyvateľov.
2. Poslanci obecného zastupiteľstva neodhlasovali ani slovenskú tabuľu ani maďarský názov. Vyvesenie tabule – slovenskej aj maďarskej – je povinné podľa zákona.
3. O názve nerozhoduje obecné zastupiteľstvo – ani o slovenskom, ani o maďarskom ekvivalente. Maďarské názvy obcí obsahuje Nariadenie vlády 534/2011 Z.z. – je to záväzný dokument. Teda, aj keby poslanci chceli meniť Magyarbél na Nagybél („Veľký Biel“), nemôžu to spraviť.
4. Menšinové názvy obcí nie sú „prekladmi“ (aktuálnych) slovenských názvov. Sú to ustálené názvy, ktoré sa používali dlhé stáročia, paradoxne častokrát je to opačne: tam, kde menšina je vo väčšine, slovenské názvy sú prekladom alebo novotvarom z 20. storočia. Je to logické: k Slovensku sa v rokoch 1918–1920 pripojili aj obce, kde predtým nežili Slováci, tieto dediny preto ani nemali slovenské ekvivalenty názvov.
5. Podľa článku Nového času bola obec kedysi maďarská, ale potom „sa do nej prisťahovali ľudia z iných kútov Slovenska a rozrástla sa, dostala názov Veľký Biel“. Obec dostala názov Veľký Biel po 2. svetovej vojne, teda dávno pred tým, ako sa z neho stal suburbanizačný cieľ Bratislavčanov.
6. A tým sa dostávame k jadru problému. Pôvodný slovenský názov dediny je totiž Maďarský Biel. Na území obce boli pôvodne dve dediny: Maďarský Biel (Magyarbél) a Nemecký Biel (Németbél). Mená dostali podľa toho, aké etniká v nich žili. Po vzniku ČSR však došlo k prvej veľkej vlne poslovenčenia názvov, po druhej svetovej vojne prišlo ešte rozsiahlejšie prepisovanie mien a histórie. Pre (česko)slovenských politikov bolo neakceptovateľné všetko maďarské (a nemecké), zvlášť, ak bolo etnonymum priamo v názve – z Maďarského sa stalo Veľké, a z Nemeckého Malé.
7. Práve preto je dosť perverzné zosmiešňovať Bielčanov za to, že používajú pôvodný názov aspoň v maďarskej podobe, obzvlášť, ak inú možnosť ani nemajú (viď bod 3). Tragické (ale nie komické) je skôr to, akým spôsobom sa prepisovali po druhej svetovej vojne názvy obcí na Slovensku, respektíve že ani po roku 1989 sa nenašla politická vôľa na zmenu, alebo aspoň na to, aby sa o tomto bolestivom bode histórie otvorene hovorilo.

Nový čas je najčítanejším denníkom na Slovensku, www.cas.sk šiestym najsledovanejším portálom. Písať o spoločenských, menšinových témach si vyžaduje oveľa väčšiu zodpovednosť a pripravenosť, ako dávať dokopy články o nohavičkách účastníčok najnovšej televíznej show. Stačí sa pozrieť do komentárov pod článkom. To by si mali uvedomiť aj v Novom čase a radšej zostať pri nohavičkách – v tom sú oveľa šikovnejší.