Temný, stredoveký spor


Pri téme zaujatia vlasti Maďarmi a vzniku Uhorska sa stále výraznejšie od seba vzďaľuje maďarská a slovenská historická interpretácia.

 Bojná (Nyitrabajna) je malá dedina v okrese Topoľčany, ktorá predtým nedisponovala žiadnou osobitou povesťou ani pamätihodnosťami. Zdá sa, že sa to čoskoro zmení, pretože sa tu dejú veľmi intenzívne archeologické a prieskumné práce, medzi inými v spolupráci s archeológmi Slovenskej akadémie vied. Cieľom týchto výskumov je odkrytie tunajšieho veľkomoravského osídlenia. Podľa súčasných domnienok sa tu totiž mohol nachádzať jeden z najväčších staroslovanských centier. Ak dnes niekto navštívi obec Bojná, môže uvidieť už teraz zrekonštruovaný drevený dom a opevnenú bránu – predpokladaný výzor vchodu niekdajšieho moravského opevnenia.

Počas archeologických a prieskumných prác ide o bežný zvyk obnoviť atmosféru života bývalej spoločnosti. Otázka je skôr tá, aká narratíva a aká historická interpretácia sa vybuduje na tieto vykopané kamene a nálezy. Napríklad moravské oslavy v Bojnej otvárajú „sokoliari kráľa Svätopluka”, zároveň tunajšie podujatia rôznymi inými spôsobmi posilňujú aj kult Cyrila a Metoda.

Vytváranie historických mýtov nie je slovenským fenoménom, môže sa veľa príkladov nájsť aj u maďarskej strany. Čo však robí spory o moravskom období špecifickým je fakt, že vzťahy, konferencie a výmeny skúseností medzi historikmi nevedú k žiadnemu pozitívnemu smeru, skôr sa vytvárajú len pokusy o to, ako prevýšiť toho druhého.

Slovenská akadémia vied vydala publikáciu s názvom „Mýty naše slovenské”. Dielo bolo vydané s cieľom búrať najčastejšie slovenské historické mýty, no kniha napriek tomu centrum Veľkej Moravy naďalej kladie na územie dnešného Slovenska, ba čo viac, znova oživuje a posilňuje tú matnú domnienku, že moravská štátna správa v podstate pokračovala ďalej v Uhorskom kráľovstve.

Maďarskí historici na to zvykli reagovať argumentmi, že zachované listiny hovoria o tom, že obrovské územia Karpatského regiónu boli označené za neobývané oblasti. Zároveň mnoho tunajších žúp nemalo dlho tak stabilnú samosprávu, ako to bolo v prípade iných území Uhorska. Napriek tomu podľa najnovších slovenských historických analýz prebralo moravský systém žúp nielen Uhorské kráľovstvo, ale aj české a poľské štátne štruktúry – to znamená, že stavajúc na moravský pôvod sa pokúšajú pretekať so všetkými vyšehradskými štátmi a to zdôrazňovaním akejsi starovekosti.

Zo strany maďarských archeológov a historikov sa zas znova a znova vynorí ten názor, že centrum Svätoplukovej ríše treba hľadať niekde v južných oblastiach Podunajska. Najnovšie sa objavila aj taká teória, že bitka pri dnešnej Bratislave v roku 907 sa neodohrala pri Bratislave, ale v Zadunajsku pri obci Zalavár. Táto informácia je preto dôležitá pre Slovákov, lebo na základe písomných zmienok o tejto bitke bol odvodený a utvorený aj názov dnešného slovenského hlavného mesta „Bratislava”. Ak sa však táto bitka neodohrala pri dnešnej Bratislave, tak sa názov „Bratislava” môže použiť nanajvýš ako slovenský názov obce Zalavár.

V prípade sporných slovensko-maďarských historických tém týkajúcich sa 19. a 20. storočia, ak aj neexistuje zhoda, existuje aspoň dialóg. Zároveň vidno vzájomné priblíženie sa metodologických riešení. Tento odborný vplyv chýba v prípade príliš hmlistého moravského obdobia disponujúceho nedostatkom historických prameňov, respektíve v súvislosti so zaujatím vlasti Maďarmi. Ak sa pozrieme aj na odvážne narratívy najnovších slovenských historických publikácií, tak máme pocit, že v blízkej budúcnosti sa práve toto historické obdobie stane najostrejšou témou sporov medzi Slovákmi a Maďarmi.

Preložené z originálu: Kollai István: Sötét, középkori vita.