Kuchárska kniha levických dám

2014-10-26_11-30

Recenzia

Nedávno, za vrelej pomoci mojej levickej priateľky Evy, sa mi dostala do ruky malá brožovaná knižočka, presnejšie dielko dvoch levických archivárok, PhDr. Jarmily Bátovskej a Mgr. Marty Švolíkovej, Kuchárska kniha levických dám.

V podtitule je napísané, že ide o 50 pôvodných receptov od 50 levických gazdiniek, a to do roku 1935, keď knižka Štvrtá levická kuchárka pôvodne v maďarskom jazyku vyšla v Leviciach pod patronátom Oľgy Rudnyánszkej. Zámerom vydať takúto zbierku receptov lokálpatriotiek bolo, aby výťažok z jej predaja bol použitý na dobročinné účely, najmä na podporu vdov a sirôt, ktorým živitelia rodín, muži nevrátili sa z bojísk prvej svetovej vojny, vtedy označenej za veľkú vojnu.
Recepty teraz preložili do slovenčiny (Mgr. Mária Nováková) a do angličtiny (Desana Švolíková) a graficky doplnili dobovými fotografiami zo života mesta Levice. Medzi jedlami nájdeme studené predjedlá, teplé predjedlá, jedlá z rôznych mias, bezmäsité jedlá, torty a zákusky. Nakoniec sa objavia aj recepty na ľadové občerstvenie, presnejšie na zmrzlinu.

Mesto Levice v rokoch vydania Prvej levickej kuchárky prežívala zlaté časy prvej Československej republiky. Starobylé mesto so svojimi ruinami hradu a pevnosti rozvíjalo sa ako každé malé mestečko na Slovensku. Obyvateľstvo bolo zmiešané z rôznych kultúr, jazykov a vierovyznaní, žili tu Maďari, Slováci, Česi, ale aj Chorváti. Katolíci takisto ako evanjelici alebo kalvinisti a samozrejme židia. Obyvateľstvo bolo pestré, vzdelané a darilo sa najmä meštianstvu, strednej vrstve. Mesto malo dobré tradície v oblasti výchovy a kultúry, už v roku 1815 bolo založené Piaristické gymnázium a v roku 1870 Štátny učiteľský ústav. Obidve školy nepretržite existujú dodnes. V roku 1880 začali pravidelne vychádzať levické noviny – týždenník Bars (Tekov). Kultúrny a intelektuálny život v meste významne podporil vznik Tekovského múzea v roku 1926, pôvodne mestského múzea pod správou mestského úradu a v rokoch po vzniku československej republiky vznik slovenskej a maďarskej verejnej mestskej knižnice, predchodkyne dnešnej Tekovskej knižnice v Leviciach.

Meštianska elita často usporadúvala plesy, charitatívne bály a kultúrne stretnutia. Vydavateľka Oľga Rudnyanszká, sestra podžupana Tekovskej župy Titusa Rudnyanszkého, už mala skúsenosti so zbieraním receptov, veď pravidelne podporovala vydanie kuchárok. Ako som spomínal, do roku 1935 vydala 4 levické kuchárky. Recenzovaná kuchárska kniha je výberom z týchto receptov a sú označené ako autorské recepty levických dám, ktoré boli manželkami bankárov, lekárov, sudcov alebo advokátov v meste. Niektorí si ešte dodnes pamätajú mená ako: Méder Ica, Balogh Olga, Bándy Mária, Nagy Jolán, Guba Ella, Offermann Mária, Riszner Hilda, Borcsányi IIonka, Taubinger Margit.
Je úctyhodné, že takéto malé „veľdiela“ kuchárskeho umenia sa vydávajú, a to ešte aj trojjazyčne. Pôvodné knihy Levické kuchárky v maďarčine sú raritou aj v antikvariátoch. Recepty v tejto novej knižke majú len jednu chybičku (čo asi slovenský čitateľ nezbadá), že pôvodný „archaický“ maďarský text bol preložený zo slovenčiny do maďarčiny, a pritom text je plný chýb a preklepov. Škoda. Možno ide len o knižočku s malým nákladom, ale určite to budú čítať aj Maďari. A ja si myslím, že v rokoch 1935 maďarčina už až taká archaická nebola, aby sa nemohla používať v textoch aj dnes.

Proti výberu receptov nemám nič, ide o výber rôznych jedál, ktoré v tej dobe boli dosť módne a patrili do klenotnice domácich gazdiniek. Treba spomenúť napríklad zajačiu paštétu v zajačom chrbte, ktorú do zbierky poskytla práve Oľga Rudnyanszká.
Na záver treba ešte dodať, že paprikáš nie je perkelt, ani v zátvorke, že je rozdiel medzi jeseterom a treskou, a že nie je huba ako huba, takže keď je v recepte dubák, tak ho nezamieňajme s inou hubou. Je to dosť veľký chuťový rozdiel.

Mgr. Ľudovít Kossár