Št, 28. marca 2024.

Veľkonočné sviatky sú najväčším sviatkom kresťanov, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Veľká noc je pre kresťanov oslavou  vzkriesenia, zmŕtvychvstania Ježiša po ukrižovaní. Tým, že tieto udalosti a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe, gréckokatolícka a pravoslávna cirkev označuje tento sviatok ako Pascha. V Maďarsku z dôvodu pestrej náboženskej členitosti obyvateľstva sa slávia Veľkonočné sviatky ale aj obdobie pôstu rôznorodo.

Ako sa postiť?

Pôst je obdobie, počas ktorého sa čiastočne alebo úplne zriekneme tuhej stravy.
V náboženstvách ako aj v kresťanstve má pôst význam pokánia a vnútorného očisťovania, ale aj význam prípravy a očakávania. Veľmi podstatným faktom, kvôli ktorým sa ľudia v minulosti postili bola zvýšená vnímavosť voči duchovnu. Na povrch sa dostávali rôzne duchovné zvuky, ktoré vtiahli ašpiranta do modlitieb a pomáhali mu na ceste za vyššími stavmi vedomia.
V rímsko-katolíckej cirkvi  veľkonočné pôstne obdobie sa  začína popolcovou stredou  a končí sa Veľkým piatkom.

Podľa pôstneho poriadku sú dni, keď je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť. Aj vtedy len z určitých povolených jedál, ako napríklad z rýb alebo vaječných, mliečnych pokrmov a zeleniny.

Tradičnými pôstnymi jedlami boli preto rôzne polievky – obilninová, kapustová, strukovinová, cesnaková, hubová, ovocná, prívarky zo strukovín, kapusty, zemiakov a kaše z múky alebo krúp.  Pôstnymi boli múčne jedlá – cestoviny, placky a chlieb.

V maďarských dedinách sa počas pôstu až do konca 19. storočia jedli výlučne len ryby, suché rastlinné jedlá, chlieb a soľ. Podľa regiónov sa líšili aj pôstne jedlá. Iné jedlá jedli členovia rímskokatolíckej cirkvi a iné členovia reformovanej cirkvi, protestanti. Niekde namiesto masti používali rastlinné oleje a špeciálne hrnce. Kým niekde jedli mliečne výrobky, inde to odmietali. Napríklad v oblastiach Západného Maďarska (Őrség) mali na raňajky varené mlieko s chlebom, na obed fazuľovú polievku so smotanou a niekedy aj smotanovú polievku zo sušených sliviek, či makovú pohanku. Na strednom území krajiny, okolo rieky Tápió, aj napriek tomu, že oblasť je bohatá na ryby, jedli vaječné  a mliečne jedlá, ako napríklad vajcovú polievku, zemiakové a strukovinové polievky, šaláty.

Už v 17. storočí sa riešili spory medzi cirkevníkmi, že čo je pôstne a čo nie je pôstne jedlo. Františkáni odmietali všetko čo má živočíšny pôvod (mlieko, vajcia, mäso) a jezuiti zas povoľovali okrem mäsa všetko.
Zo živočíšnej stravy mali pôstny charakter predovšetkým studenokrvné ryby, ale jedli sa aj žaby a raky. Z nápojov sa mohla v období pôstu konzumovať pálenka, víno i pivo, ale napríklad mlieko nie.

Veľkonočné sviatky a jedlá

Medzi Veľkonočné dni patria okrem Zeleného štvrtku, Veľkého piatku a Bielej soboty aj Veľkonočná nedeľa. Na tieto dni boli presne určené a predpísané úkony a zvyky, viazalo sa veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka.
Zaujímavosťou je, že na väčšine územia Maďarska sa dodnes zachovali zvyky spojené s vodou a polievačkou. Korbáčovanie, čiže šibanie nie je obľúbené, aj napriek tomu, že  používaná zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu. Korbáčov opletených z čerstvých prútov vŕby používajú skôr v oblastiach Zadunajska. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka.

Polievanie je rozšírenejšie, s vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania s vodou. Preto väčšina polievačiek, básničiek a veršíkov spomína polievanie a nie šibanie.
Aj jedlá používali podľa tradícií a podľa symboliky Veľkej noci, či to pripisovali kresťanským tradíciám či pohanským. Veľkonočné jahniatko, vajcia, koláč, šunka tvorili základ sviatočnej hostiny.
Bez šunky nie sú sviatky – tvrdia dodnes v maďarských rodinách. Najmä nedajú dopustiť na špeciálnu veľkonočnú  šunku, šoudru (maď. sódar), ktorá sa podáva s varenými vajcami a čerstvým chrenom. Táto šunka sa môže variť, ale pravá  maďarská  sedliacka solená a údená šunka je vynikajúca aj tepelne neupravená. Vieme, že chren svojou trpkosťou a ostrosťou má pripomínať utrpenie Ježiša na kríži a vajcia znovuzrodenie. V niektorých domácnostiach sa dodnes varia vo vode z varenej šunky aj veľkonočné vajíčka, ktoré potom chutia po šunke.
Veľkonočného barana už veľmi nepodávajú na stôl, skôr jeho symbolickú podobu, koláč v podobe veľkonočného baránka. Síce je to symbol aj pre židov,  aj pre kresťanov, sám Ježiš mal jesť veľkonočné jahňa na poslednej večeri, ale nakoniec pre kresťanov zostal symbolom Božieho Baránka, Ježiša Krista.
V Maďarsku veľkonočné baranie mäso vystriedala spomínaná šunka, a to aj preto, že počas tureckej nadvlády bravčové mäso bolo jediné voľne prístupné mäso na dedinách a viac sa ujal v jedálničku.

Šunkový koláč s medvedím cesnakom

Na cesto: 50 dkg hladkej múky, 1 dl mlieka, 2 dl vody, 0.5 PL kryštálového cukru, 40 g čerstvého droždia, 4 PL olivového oleja, 1 celé vajce, 1 bielok,  2 KL soli
Plnka: 1 zv. medvedieho cesnaku, 1 zv. novej cibuľky, 25 dkg varenej šunky, 1 mäsitá červená paprika, 10 dkg syru eidam (ementál)

Na potretie: 1 žĺtok , 1 PL sladkej smotany

Papier na pečenie, okrúhla forma na bábovku alebo na tortu

Zo surovín na cesto pripravíme najprv kvások a potom cesto, ktoré necháme kysnúť 5 minút a znova premiešame a dáme odpočinúť na 10 minút. Medzitým na plnku nasekáme medvedí cesnak, novú cibuľku aj s vňaťou, šunku a papriku na kocky. Cesto vyvaľkáme na veľkosť pekáča a na hrúbku prsta. Posypeme strúhaným syrom, so šunkou, paprikou, medvedím cesnakom a cibuľou. Zrolujeme do závinu a do bábovkovej alebo tortovej formy na papier a naukladáme do venca. Potrieme žĺtkom, ktoré sme vymiešali so smotanou a dáme piecť na 40 minút do vyhriatej rúry na 180 stupňov. Po upečení necháme troška vychladnúť a nakrájame.
Dobrú chuť!

Kossár

    Related Posts

    Maďarské zvyky a tradície na Sviatok všetkých svätých
    23. Október: Pamätný deň revolúcie v roku 1956
    Staré maďarské ľudové tradície na Veľkú noc (2. časť)