Obľúbené inonárodné jedlá Sissi a Františka Jozefa


Multikultúrna spoločnosť Rakúsko-Uhorskej monarchie bola domovom mnohých národov a etník. Tento rozsiahly historický štátny útvar zahrňoval územie dnešného Rakúska, Maďarska, Česka, Slovenska, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, respektíve jednotlivé časti Rumunska, Čiernej Hory, Poľska, Ukrajiny, Srbska a Talianska. Spolužitie takejto rôznorodej zmesi národov nemohlo ostať bez stopy ani v oblasti kulinárskeho umenia. V nasledujúcej časti predstavíme najobľúbenejšie inonárodné jedlá slávneho cisárskeho páru.

Cisár František Jozef si v roku 1854 zobral za manželku dcéru bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa Alžbetu Amáliu Eugéniu, známu pod menom Sissi, čo je nemecká prezývka vytvorená z mena Elisabeth. Veľkolepá svadba sa uskutočnila v Augustiniánskom kostole vo Viedni.

Za vlády rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I. sa vytvoril na cisárskom dvore nový typ kuchárskeho umenia, ktoré bolo vystavené rôznym vplyvom. Jednak ho výrazne ovplyvnilo kulinárske umenie rôznych regiónov Rakúsko-Uhorskej monarchie. Mimo toho spomínanú kuchyňu obohacoval aj samotný cisársky pár, ktorý počas svojich ciest a výletov po svete priniesol do cisárskeho dvora množstvo nových receptov a nové druhy surovín. Pestrá rakúska kuchyňa preto dodnes uchováva stopy po bývalej monarchii.

hungarian-goulash-2e-683x1024Z kulinárskych diel maďarskej gastronómie si Sissi a František Jozef veľmi obľúbili predovšetkým zubáča (druh ryby), paprikáš, tradičné maďarské halászlé, lečo, či perkelt. Zo sladkostí to bola predovšetkým Dobošova torta, no a z vín cisárskemu páru veľmi zachutili Tokajské vína. Mimo toho známa maďarská gastronomická špecialita tzv. Esterházyho roštenka je dodnes pevnou súčasťou viedenskej kuchyne. Grófska rodina Esterházyovcov toho času udržiavala veľmi blízke priateľstvá s najznámejšími a najbohatšími šľachtickými rodinami Rakúsko-Uhorska.

IMG_3431

Česká gastronómia mala taktiež významný vplyv na cisársku kuchyňu. Tradičné české pečivá zohrali dôležitú úlohu počas pôstneho obdobia a spríjemnili tak dlhé katolícke bezmäsité dni. Medzi obľúbené pečivá cisárskeho páru patrili české makové „škubánky“, „vdolky“, ďalej buchty, slivkové taštičky, ako aj rôzne druhy koláčov, respektíve tradičná vianočka. Zároveň práve Česko bolo tým regiónom, kde sa vytvorili rôzne druhy makových sladkostí (napr. bajgle). Veľká časť týchto tradičných českých sladkostí sa taktiež dostala na jedálny lístok Rakúsko-Uhorskej monarchie. Tzv. servítkové knedle (ako aj preslávený „Pálffyho houskový knedlík“), ktoré boli pôvodne vyrobené z kysnutého cesta, sú takisto známym elementom českej kuchyne.

1200px-Djuvec

Ajvar (čalamáda pripravovaná predovšetkým z červených paprík s baklažánom, cesnakom a chilli), ako aj tzv. Djuvec (vyslov džuveč;  podobné rizotu, teda jedlo z ryže, mäsa a zeleniny) sa medzi cisárske recepty dostalo z Balkánu.

frittata1

Mimo spomínaných kuchýň zastávala na cisárskom dvore významné miesto aj tradičná talianska gastronómia. Medzi najznámejšie prebrané jedlá patria tzv. frittata (talianska omeleta), risipisi (ryža s hráškom), crema (vanilkový krém), finocchio (fenikel), horký pomaranč, ako aj tzv. Costoletta milanese (rezeň z karé na milánsky spôsob). Posledné z menovaných priniesol do cisárskeho mesta kuchár maršala Radetzkyho, kde sa postupne pretransformoval do podoby známeho Wiener Schnitzel, čiže Viedenského rezňa.