Svetové dedičstvo – vyšívanie „Matyó“


Maďarsko je známe bohatou tradíciouvyšívania a medzi svetovo najznámejší klenot patrí nepochybne vyšívanie „Matyó“(čítaj maťó) z oblasti Mezőkövesd. Miestni obyvatelia sú právom hrdí na farebné, bohato zdobené dekoratívne umenie svojich predkov a naďalej pokračujú v prechovávaní tradície.

Nie je náhodné, že sa približne 200 rokov staré vyšívanie zaradilo do zoznamu UNESCA. Bohato zdobené kvetinové výšivky hýriace rôznymi farbami sú pastvou pre oči.

Ale odkiaľ pochádza toto báječné vyšívanie?
Podľa legendy, jedného dňa čert uniesol mládenca „Matyó“.  Dievčina márne prosila čerta, aby jej milého vrátil, ten bol neoblomný. Nakoniec dal dievčine podmienku: má pozbierať najkrajšie kvety leta do zástery a doniesť mu ich. Jediným háčikom bolo, že práve nastúpilo zimné obdobie. Ale múdra dievčina našla riešenie, ako prejsť čertovi cez rozum. Na svoju zásteru vyšila krásne kvety a tak dostala svojho milého späť.
Medzi populárne motívy „Matyó“ patria rôzne tulipány, ruže a puky, ale najznámejšími sa stali pivonky, známe aj ako „ pivonky Matyó“.
Krásne výšivky však nechvália iba šičky, ale aj všetkých tých, ktorí stoja za jednotlivými motívmi. Medzi najznámejšie a najúspešnejšie patrí BoriKisjankó (1876-1954), ktorá pochádzala z kožušníckej rodiny, kde sa pod rukami mužov zrodili krásne výšivky na rukávoch kabátov.
Na začiatku 90-tych rokov sa už okrem dominantnej červenej farby dostávajú do popredia aj zelená, ružová, modrá, žltá a fialová. Výšivky stále viac pokrývajú bytové textílie a kroje, vynechávajúc symetrické opakovanie sa jednotlivých motívov. V tomto období vznikajú v oblasti Mezőkövesd azda najkrajšie textílie.

Ľudové umenie „Matyó“  po roku 1948 začalo v dôsledku odstránenia roľníctva a priemyselnej výstavby pomaly upadať. Čoraz menej ľudí si obliekalo kroje a výšivky „Matyó“ začali žiť samostatne: dostalo sa im národného, dokonca celosvetového uznania.
O tom, že motívy „Matyó“ sú stále veľmi obľúbené svedčia aj kryty na mobily, župany, tašky či tričká vyšívané krásnymi kvetmi.

Barbara Szalai