15. august: Smrť kráľa Svätého Štefana

2016-08-14_09-32

15. augusta 1038 umiera prvý kráľ Uhorska/Magyarország, Svätý Štefan (vláda 1000-1038). Medzi Maďarmi dostal prímenie „államalapító“, čo znamená v preklade „zakladateľ štátu“ (államalapító Szent István király). Štefan bol prvým kresťanským panovníkom Uhorska, ktorý proces zjednotenia štátu doviedol úspešne do konca, s jeho menom sa spája aj organizácia cirkvi a súčasne obrovská práca spojená s dosadením zákonov v Uhorsku. Kráľ bol čoskoro po smrti roku 1083 vyhlásený za svätého. V rámci kresťanskej cirkvi zaujíma výnimočné postavenie, keďže ho za svätého uznáva nielen katolícka ale aj pravoslávna cirkev.

Stephen_I's_birth_(Chronicon_Pictum_037)

Narodenie Svätého Štefana/Vajk (Obrázková kronika)

Štefan/István, vlastným menom Vajk, bol jediným synom veľkoniežaťa Gejzu (Géza; vláda 971-997). Narodil sa okolo roku 975 pravdepodobne v Ostrihome (Esztergom), alebo v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár). V súvislosti s prvými rokmi života Štefana sa kvôli nedostatku historických prameňov vynára mnoho otázok. Patrí sem i téma pokrstenia Štefana, ktorú udalosť väčšina historikov vkladá do obdobia okolo roku 990 a spája sa s osobou pražského biskupa Svätého Vojtecha (Szent Adalbert).
Gejza, ktorý bol naklonený západnému kresťanstvu, odkázal svojmu synovu vážne poslanie: Štefan musel byť ten, kto dokončí proces vytvorenia nového kresťanského štátu, ktorý sa symbolicky začal roku 973.

Nebola to ľahká úloha, keďže po smrti Gejzu roku 997 bol Štefan konfrontovaný so žiadosťou svojho strýka Kopáňa (Koppány; člen vedľajšej vetvy Arpádovcov podporovaný staromaďarskými náčelníckymi rodmi vládnuci medzi Blatenským jazerom a Drávou), ktorý si tiež nárokoval na trón (v zmysle seniorátu, t.j. podľa práva určujúceho nástupníctvo) ako najstarší mužský člen rodiny. Kopáň požadoval aj ruku Sarolt, vdovy po veľkokniežaťovi Gejzovi, ako aj zvrchovanú moc.

Kopáňove vojsko sa stretlo v otvorenom boji so Štefanom roku 998 pri Vespréme (Veszprém), kedy Štefanove vojsko za pomoci nemeckej podpory zvíťazilo nad Kopáňom. Po tejto známej bitke sa telo rebela Kopáňa rozštvrtilo na štyri časti a tie boli rozvešané na mestských bránach Ostrihomu, Vesprému, Rábu, jeho posledná časť bola poslaná do Sedmohradska ako varovný signál pre tých, ktorý sa v budúcnosti odvážia postaviť sa proti kráľovi.

Po porážke Kopáňa mladý veľkoknieža dokončil výstavbu opátstva v Pannonhalme a zároveň Rím požiadal o kráľovskú korunu. Štefan bol 25. decembra roku 1000 korunovaný opátom Astrikom v Ostrihome za uhorského kráľa. Tento dátum sa spája aj so zrodom Uhorského kráľovstva/Magyar Királyság – kresťanského štátu Maďarov. Politické zjednotenie štátu sa ukončilo okolo roku 1028, kedy Štefanov vojenský veliteľ Csanád (čítaj Čanád) porazil Ajtonya (čítaj Ajtoň), ktorý vládol v južných oblastiach krajiny.

Portrayal_of_Stephen_I,_King_of_Hungary_on_the_coronation_pall

Jediný dobový portrét kráľa Svätého Štefana zachovaný na korunovačnom plášti.

Štefan súbežne položil základy kresťanského štátu, v ktorom mu bola prvoradým pomocníkom katolícka cirkev. Na území historického Uhorska vzniklo desať biskupstiev a dve arcidiecézy, čím Uhorsko (oproti Čechom a Poliakom) tvorilo samostatnú cirkevnú správnu jednotku, a stalo sa tak nezávislým od Rímsko-nemeckej ríše.

Pričinením Štefana dostalo mladé kresťanské kráľovstvo aj svoje zákony. Známe sú dve zákonníky kráľa, z ktorých prvý bol vydaný na začiatku vlády Štefana, druhý ku koncu jeho vlády. Zákony sa medzi inými týkali obrátenia pohanov na kresťanskú vieru, vykonávania povinných kresťanských obradov, ako aj úcty voči súkromnému majetku.

Štefan, ktorý na jednej strane očakával, aby jeho poddaní znášali náklady na prevádzku kresťanských kostolov a zároveň zabezpečili finančnú podporu pre kňazov, na strane druhej sám venoval značné sumy peňazí na výstavbu kostolov. S jeho menom sa spája založenie kláštora v meste Péčvárad (Pécsvárad) ako aj kláštora pre mníšky vo Veszprémvölgy (časť mesta Vesprém). Zároveň na pútnickej ceste smerom do Jeruzalema dáva kráľ vybudovať hostiteľské domy pre pútnikov z Uhorska.

Zahraničnú politiku Štefana zo začiatku ovplyvňovalo spojenectvo vytvorené s Rímsko-nemeckou ríšou, čoho dôsledkom bolo aj manželstvo kráľa s Gizelou Bavorskou, dcérou bavorského vojvodu Henricha II. Až do vymretia saskej dynastie (roku 1024) uchovával Štefan dobrý vzťah s cisármi, dôkazom čoho boli aj mená jeho detí, a to syna Ota, ktorý umiera ešte v mladom veku, a kráľoviča Imricha (Emericus/Henrich).

Benczúr,_Gyula_-_The_Baptism_of_Vajk_-_Google_Art_Project

Gyula Benczúr: „Vajk megkeresztelése“ (Pokrstenie Vajka; 1875). Maľba získala v roku 1878 zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave.

Panovník mladého kráľovstva nechcel riskovať stabilitu krajiny organizáciou dobyvačných vojen, preto uzatváral predovšetkým také spojenectvá, ktoré kráľovstvu garantovali bezpečnosť. Neskôr sa mu to aj vyplatilo. Roku 1030 sa totiž konala odvetná výprava rímsko-nemeckého cisára Konráda II. (vláda 1024-1039) proti Štefanovi, ktorý si jednak nárokoval na Uhorsko ako léno, a jednak sa tiež obával Gizeliných dedičných nárokov na Bavorsko. Štefan zatlačil Konrádovo vojsko až do Viedne, ktorú na čas aj obsadil. Na jar 1031 Štefan dojednal vo Viedni s cisárovým synom a bavorským vojvodom Henrichom (bez vedomia samotného cisára) mier, podľa ktorého Uhorsko získalo dovtedajšie rakúske územia na pravom brehu Moravy (Moravské pole – Marchfeld) a územie medzi riekami Litava (Leitha) a Fischa. Aj táto bitka bola dôkazom, že Štefan bol výborným organizátorom štátu, a jeho pomerne mladá krajina už po necelých troch desaťročiach dokázala odraziť útok najsilenejšej ríše v Európe.

Istvan-ChroniconPictum

Svätý Štefan (Obrázková kronika).

Štyri desaťročia vlády Štefana boli najdôležitejšou etapou v histórii Maďarov, o ktorom môžeme oprávnene tvrdiť, že sa v tom čase položili i základy pre budúci maďarský národ.

Keď kráľ Štefan umiera 15. augusta roku 1038, namiesto rozdrobeného a konfliktami rozpolteného slabého kniežatstva zdedenom po otcovi Gejzovi, odovzdáva svojmu nástupcovi Petrovi Orseolovi (Orseolo Péter) stabilné a silné kresťanské kráľovstvo.

Svätý Štefan je medzi Maďarmi dodnes symbolom národného bytia a tisícročnej existencie štátu. Už skoro po Štefanovej smrti vzniká okolo jeho osoby kult. Na popud Ladislava I. bol Štefan roku 1083 v katolíckej cirkvi vyhlásený za svätého. Spomienka na kráľa Svätého Štefana sa medzi Maďarmi koná každoročne 20. augusta (štátny sviatok v Maďarsku), a to v rámci pompéznych osláv po celom území Maďarska.

Preložené z originálu: Tarján M. Tamás: 1038. augusztus 15. | Szent István király halála