15. marca 1939 vstúpilo vojsko nacistického Nemecka na územie Československa, oklieštené po mníchovskej dohode (30. septembra 1938). Tým Československo, ktoré vzniklo trianonským diktátom v roku 1920, prestalo prakticky existovať.
Potom ako na jar roku 1938 vykonalo Nemecko Anšlus (pripojenie) Rakúska, ďalším cieľom Hitlera sa stalo zničenie Československa. Po anexii Rakúska sa diktátor postavil aj proti Prahe odvolávajúc sa na to, že 3 milióny Nemcov v sudetských oblastiach má právo na sebaurčenie. Československo zjavne nesúhlasilo s autonómiou pre sudetských Nemcov, na spomínanom území sa totiž nachádzali veľké zásoby nerastných surovín, ktoré boli nevyhnutné pre československý priemysel. Nehovoriac už o tom, že práve na tomto území bol po roku 1935 (a to aj práve proti Hitlerovi) vybudovaný bezpečnostný systém republiky.
Československého prezidenta Edvarda Beneša ďalej znepokojovalo aj to, že vedúci politik sudetských Nemcov Konrad Henlein, sa stal prívržencom nacistických ideí, v čom ho silne podporovalo aj samotné Nemecko. Nie je teda náhoda, že strana Henleina sa snažila popri autonómii vymôcť od Prahy aj slobodu pre šírenie národno-socialistických myšlienok. Tento návrh však Beneš nebol ochotný prijať. Hitler v prípade sudetských Nemcov bojoval na dvoch líniách. Na jednej strane sa snažil vyvinúť tlak na západné mocnosti, zároveň na strane druhej sa snažil zvyšovať napätie na územiach s prevahou nemeckého obyvateľstva, aby sa neskôr mohol odvolať na to, že československé orgány vykonávajú medzi Nemcami etnické čistky.
Führer sa už na jeseň roku 1938 vyhrážal Československu ozbrojeným zásahom. Potom ako sa Spojené kráľovstvo a Francúzsko snažili všetkými možnými prostriedkami vyhnúť vojne, Nemecko dosiahlo, aby sa o prípade sudetských území konala koncom septembra konferencia v Mníchove. Mníchovskou dohodou z 30. septembra dosiahol Hitler značné víťazstvo, pretože veľmoci, a to bez akejkoľvek dohody s Prahou, odstúpili spomínané územia Nemecku. Neskôr boli splnené aj požiadavky Poľska, a prvou viedenskou arbitrážou aj územné nároky Maďarska.
Územné straty na jeseň roku 1938 spôsobili vážnu krízu v Československu. Po tomto neúspešnom rozhodnutí Beneš opustil prezidentské kreslo, pričom zvyšok republiky bolo vydané napospas svojmu osudu z hospodárskeho ako aj z vojenského hľadiska. Dobrým ukazovateľom tejto situácie je fakt, že krajina sa v októbri roku 1938 zmenila na spojenecký štát, pričom na jej slovenskej strane prebral vládu Jozef Tiso, zatiaľ čo najvyššiu moc mal symbolicky v rukách Emil Hácha. Ustanovenia mníchovskej konferencie by boli teda úplne legitímne, keďže boli zrealizované na základe Wilsonových zásad (národ sa vysloví – buď referendom alebo svojimi legitímnymi zástupcami – za samostatný štátny útvar), na strane druhej však zahraničné politické úspechy Nemecka niesli sa sebou vážne dôsledky.
Problémy pramenili predovšetkým v skutočnosti, že Hitler sa neuspokojil so získaním Sudet. Počas toho, ako sa pripravoval na útok proti Poľsku, sa zároveň snažil zbaviť sa aj zvyšku Československa. Síce Spojené kráľovstvo a Francúzsko sa v januári roku 1939 pokúsili o záchranu druhej československej republiky vedenej Emilom Háchom tým, že ponúkli štátu masívnu pôžičku, bola to však slabá pomoc, keďže v tom čase už Hitlera nebolo možné zastaviť. Nacistický diktátor v januári stanovil presný dátum okupácie, a pred 15. marcom uskutočnil vojenskú operáciu proti Československu, kedy celú krajinu oklieštil. Nemecký vodca sa 13. marca stretol v Berlíne s Jozefom Tisom, ktorý po povzbudení führera hneď na druhý deň vyhlásil nezávislý Slovenský štát, v skutočnosti však išlo o bábkový štát Nemecka. Zatiaľ aj Maďarsko dostalo povolenie na okupáciu územia Zakarpatska.
Následne bol predvolaný pred Hitlera aj Emil Hácha, kedy mu bolo oznámené, že 15. marca na úsvite sa uskutoční obsadenie zvyšku Československa. Nemecký diktátor pohrozil Háchovi leteckým útokom na Prahu, a tak Hácha nariadil bezpečnostným zložkám, aby sa nepostavili proti vojskám Wehrmachtu. Celý priebeh a atmosféru „rokovania“ charakterizuje fakt, že československý politik dostal srdcový kolaps v Berlíne. Hitler svoj cieľ dosiahol, keďže sa mu podarilo bez vážnejšieho odporu obsadiť Československo a moravské územia. Na druhú deň odcestoval führer do Prahy, kde vyhlásil Protektorát Čechy a Moravu. Vedľa Háchu postavil berlínskeho ríšskeho protektora (prvým bol bývalý nemecký minister zahraničia Konstantin von Neurath).
Československo zostalo rozdrobené až do konca druhej svetovej vojny. Územie Protektorátu muselo slúžiť nacistickej vojenskej mašinérii svojimi zásobami nerastných surovín a pracovnou silu, kým Slovenský štát vedený Jozefom Tisom sa stal satelitným štátom Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny Edvard Beneš zriadil exilovú vládu v Londýne, na českých územiach sa zas zorganizovalo vážne hnutie odporu, ktorého najznámejšou akciou sa stal atentát na Reinharda Heydricha v roku 1942.
Preložené z originálu: 1939. március 15. | Csehszlovákia összeomlása
