15. marec: Maďarský národný sviatok revolúcie a boja za slobodu 1848-49

2016-03-15_12-01

15. marca 1848 vypukla v Pešti revolúcia vedená radikálnou mládežou proti polofeudálnym pomerom v krajine, ktorá tak otvorila dvere veľkému boju za slobodu v Uhorsku. Každoročne oslavujú Maďari 15. marca svoj najväčší národný sviatok, ktorý je považovaný za symbol slobody maďarského národa.

2016-03-11_54-1Revolučná vlna, ktorá začala v Paríži sa dostala za dva dni z Viedne do centra maďarského intelektuálneho života. Hlavnými organizátormi demonštrácií v Pešti boli mladí intelektuáli ako Sándor Petőfi, Pál Vasvári či Mór Jókai. Na základe zápiskov zo zachovaného denníka Petőfiho vieme, že „akčný plán“ revolúcie za zrodil v kaviarni Pilvax. Organizátori najprv oslovili študentov na univerzitnom námestí (Egyetem tér) a potom obsadili tlačiareň Lajosa Landerera. V tejto tlačiarni dali vytlačiť svoje požiadavky zhrnuté v dvanástich bodoch ako aj revolučnú báseň Petőfiho s názvom Nemzeti dal (Pieseň národa). Tieto texty sú dodnes symbolmi sviatku 15. marca.

Za pomoci rozoslaných letákov sa vyhlásilo stretnutie o 15.00 hodine v záhrade Národného múza, kde vraj už bolo prítomných 10 000 občanov. Zo záhrady múzea sa dav pustil na radnicu, potom do Budína, aby sa vzápätí presunuli na miestodržiteľskú radu s cieľom vyslobodiť Mihálya Táncsicsa z väzenia.

Na udalosti 15. marca mal najväčší vplyv snemový prejav Lajosa Kossutha z 3. marca. Jeho požiadavky reforiem, síce v oveľa radikálnejšej forme sa objavili aj v spomínaných dvanástich bodoch.
Udalosti vo Viedni len povzbudili predstaviteľov inteligencie schádzajúcej sa denne v kaviarni Pilvax. Revolúcia v Pešti mala značný vplyv aj na snem v Prešporku, kde tých, ktorí podporovali reformy, priviedla k víťazstvu.

Ferdinand V. a viedenský dvor sa po udalostiach v Pešti neodvážili odmietnuť predložené požiadavky. Za predsedu vlády bol vymenovaný gróf Lajos Batthyány, ktorý 23. marca vytvoril prvú zodpovednú vládu.

Práve revolučným udalostiam v Pešti sa pripisuje zrodenie aprílových zákonov (11. apríla), ktorými sa odstavil zastaraný politický systém a polofeudálne pomery v krajine. Tieto zmeny priniesli príležitosť na civilný rozvoj a prispeli k modernizácii, liberalizácii a k demokratizácii krajiny.

0000017344

Pieseň národa

Hor’ sa, Maďar, vlasť velí ti!
Tu čas teraz abo nikdy!
Povedzte, či rabstvo chcete,
či si voľnosť vyberiete?
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Doteraz sme v rabstve žili,
predkov svojich zatratili,
ich, čo žili-mreli voľne,
poddanská zem tlačí bôľne.
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Podliak, kto dnes, keď mrieť treba,
Netrúfa si, kto si seba,
vlastný život pramizerný,
nad česť svojej vlasti cení.
Prisaháme na praboha maďarsťva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Väčšmi zdobí ramä mužské
lesklý meč než putá mrzké,
a my preds’ sme putá mali!
Sem sa, dobrý meč náš starý!
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Meno Maďar zase v kráse
zaskvie sa, jak v dávnom čase,
zmyjeme my z neho hanu,
stáročiami nakydanú.
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

K hrobom našim naši vnuci
kľakať budú, žehnajúci,
a z ich perí za modlenia
splynú naše sväté mená.
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Preložené z originálu: Tamás M. Tarján: 1848. március 15. | Kitör a pesti forradalom.