2. november 1938: Prvá viedenská arbitráž

2016-11-04_09-54

2. novembra 1938 sa konala Prvá viedenská arbitráž, kedy Maďarsko oklieštené Trianonským diktátom (1920) o veľkú časť svojho územia, si mohlo pripísať svoj prvý revizionistický úspech. Na základe rozhodnutia nemeckých a talianskych ministrov sa Maďarsku vrátila značná časť území odobratých z historickej Hornej zeme (Felvidék): v rozsahu 12 000 km2 a s približne 1 miliónom obyvateľov. Nové a z etnického hľadiska spravodlivejšie hranice sa však ukázali byť len dočasným stavom.

Maďarsko v zmysle Trianonského diktátu 4. júna 1920 stratilo dve tretiny svojho územia. Následkom tohto rozhodnutia sformulovalo Maďarsko voči svojim susedom revizionistické požiadavky. Potom ako Hitler v marci roku 1938 vykonal Anšlus (pripojenie) Rakúska a (odvolávajúc sa na sudetonemeckú menšinu) postavil sa proti Československu, značne sa tým zvýšili šance Maďarska o dosiahnutie revízie voči Československu. Nacistické Nemecko však za podporu revízie žiadalo vysokú cenu.

Nemecký diktátor, ktorého konečným cieľom bolo úplne zničenie stredoeurópskeho slovanského štátu, v auguste roku 1938 v Berlíne predostrel Miklósovi Horthymu a Kálmánovi Kányovi návrh, podľa ktorého výmenou za vyprovokanie vojny by mohlo Maďarsko uskutočniť totálnu revíziu na severnom území. Horthy odmietol návrh Hitlera, po čom bol nacistický vodca nútený rokovať o Sudetoch. Na mníchovskej konferencii v septembri roku 1938 Hitler dosiahol, aby sa periférne oblasti Československa s prevahou nemeckého obyvateľstva dostali po kontrolu Nemeckej ríše.

Horty_Kassa

Regent Miklós Horthy, poverený ríšskou správou územia Maďarska, počas slávnostného sprievodu v Košiciach 10. novembra 1938.

Po rokovaní štyroch mocností (britskej, francúzskej, nemeckej a talianskej) bol podpísaný dohovor, ktorého súčasťou bola aj doložka o tom, aby Československo v snahe o mierové urovnanie územných sporov začalo rokovania s maďarskou aj s poľskou stranou. Československo sa čoskoro dohodlo o odovzdaní územia Těšínu (poľ. Cieszyn; nem. Teschen) alebo Českého Těšínu (poľ. Czeski Cieszyn; nem. Tschechisch Teschen) Poľsku, avšak maďarsko-slovenské rokovania uskutočnené medzi 9.-13. októbrom už nepriniesli žiadne výsledky. Rozhovor, ktorý viedli delegácie vedené Jozefom Tisom zo slovenskej strany a Kálmánom Kányom z maďarskej strany boli neúspešnými pokusmi o vyjednávanie, a tak sa obe strany obrátili s touto témou k veľmociam.

Potom ako sa ani Veľká Británia vedená Nevilleom Chamberlainom a ani Francúzsko pod vedením Édouarda Daladiera nechcelo zúčastniť na územných sporoch, vyriešenie tejto otázky dostali ministri zahraničia Talianska a Nemecka, ktorými boli Galeazzo Ciano a Joachim von Ribbentrop. Rozhodnutie boli vyhlásené 2. novembra 1938 vo Viedni v zámku Belvedér. Pri riešení tejto otázky volili ministri zlatú strednú cestu medzi požiadavkami oboch strán, ktorou bola realizácia etnickej revízie. Na základe rozhodnutia Cianoa a Ribbentropa vznikli teda nové hranice štátov. Maďarsku bola na jednej strane vrátená časť dôležitých centier akými boli napríklad Košice/Kassa, Nové Zámky/Érsekújvár či Mukačevo/Munkács (dnes súčasť Ukrajiny), avšak v iných prípadoch, ako to boli napr. mestá ako Bratislava/Pozsony či Nitra/Nyitra, bolo rozhodnutie ministrov priaznivejšie pre slovenskú stranu.

magyar-405x420 (1)

Obyvatelia Hornej zeme vítajú kvetmi maďarských vojakov

Viedenskou arbitrážou sa teda Maďarsku vrátilo zhruba 12 000 km2 strateného územia. Zmeny hraníc prijali Maďari v politickom ako aj vo verejnom živote s veľkým nadšením. Maďarské obyvateľstvo obývajúce vrátené územia vítalo s neopísateľnou radosťou prichádzajúcu maďarskú armádu. Veľmi známym sa stala udalosť slávnostného príchodu regenta Maďarska Miklósa Horthyho na prinavrátené územia a vyvrcholenie tejto akcie v podobe slávnostného sprievodu v Komárne (6. november) a v Košiciach (11. november). Následne po týchto udalostiach sa objavili aj vyhlásenia o dosiahnutie totálnej revízii hraníc, ktoré vraj Hitler okomentoval slovami: „Maďari chcú príliš veľa a príliš lacno“.

Povstáva otázka, či bolo rozhodnutie prvej viedenskej arbitráže oprávnené a spravodlivé? Aj keď revíziu pre Maďarsko umožnili štáty, ktoré sa neskôr podieľali na vypuknutí druhej svetovej vojny, výsledok prvej viedenskej arbitráže bol spravodlivejší ako Trianonský diktát, keďže hranice štátov sa vo veľkej miere vymedzili na základe etnického princípu.

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1941 bol podiel Maďarov na pripojených územiach 84%, podiel Slovákov sa pohyboval okolo 10%. Na území Maďarska teda zaregistrovali len okolo 67 000 takých obyvateľov, ktorí uviedli slovenskú národnosť. Rozhodnutie viedenskej arbitráže nemôže byť napadnuté ani z právneho hľadiska, keďže rozsudok vyplývajúci z mníchovskej konferencie, vznikol súhlasom západných veľmocí.

Preložené z originálu: Tarján M. Tamás: Az első bécsi döntés