23. Október: Pamätný deň revolúcie v roku 1956

2015-10-23_11-37

23. októbra 1956 začala revolúcia maďarského ľudu proti komunistickej diktatúre sovietskej okupácii. V tento deň pokojná demonštrácia solidarity s Poľskom prerástla vo spontánny výbuch odporu obyvateľstva proti komunistickému režimu. Už vo večerných hodinách padli pri budove rozhlasu prvé výstrely. Od druhej hodiny rannej nasledujúceho dňa vyrazila sovietske vojská do budapeštianskych ulíc. Došlo k prvým bojom medzi maďarskými povstalcami a sovietskymi okupantmi.

25. októbra prebehla pred budovou parlamentu obrovská demonštrácia za odstúpenie Ernő Gera. Príslušníci tajnej polície ÁVH ukrytí na strechách začali strieľať do bezbranného davu. Imre Nagy (1896-1958; maďarský komunistický politik a premiér, počas Maďarského povstania v roku 1956 sa postavil na stranu povstalcov a vyhlásil neutralitu Maďarska. Dva roky neskôr bol odsúdený za zradu a popravený obesením) neskôr predstavil novú vládu. O deň neskôr 28. októbra uznal povstanie za národno-demokratické hnutie. 30. októbra sa sovietske jednotky začali sťahovať z hlavného mesta, zároveň sa však sovietske velenie tajne pripravovalo na ďalší ozbrojený útok.

31. októbra vedenie Sovietskeho zväzu rozhodlo o potlačení revolúcie vojenskou cestou. Keď bol Imre Nagy informovaný o aktivizácii sovietskych jednotiek, naliehal na OSN a 1. novembra vyhlásil neutralitu Maďarska a vystúpenie z Varšavskej zmluvy.

image2image1

Najdôležitejším a najznámejším symbolom povstania sa stala maďarská vlajka s vystrihnutým štátnym znakom (štátna vlajka Maďarska v rokoch 1949-1956, a vlajka s vystrihnutým štátnym znakom).

Za svitania 4. novembra začala ofenzíva proti hlavnému mestu. Zúrivé boje povstalcov pokračovali v Budapešti aj v ďalších mestách asi týždeň.

János Kádár pricestoval 7. novembra, na čele svojej promoskovskej vlády, na sovietskych tankoch do Budapešti. Húževnaté boja Maďarov trvali až do 10. alebo 11. novembra.

Maďari po celej krajine rozpútali prudké boje. Sily oboch strán boli značne nevyrovnané, zatiaľ čo Sovieti mali skvelú výzbroj a podporu letectva, Maďari hrdo bojovali všetkými prostriedkami, ktoré mohli zohnať, bez akejkoľvek podpory.

Do januára 1957 nová prosovietska Kádárova vláda potlačila posledné zvyšky slobody a začali čistky. Boli zavedené mimoriadne súdy. Tie síce postihovali obe strany, ale značne odlišným spôsobom. Celkom 35000 žalôb malo za následok 22000 trestov odňatia slobody, a 229 rozsudkov smrti, ale v skutočnosti bolo popravených viac ako 350 osôb. Ďalej bolo asi 13000 ľudí zaslaných do znovu otvorených internačných táborov bez akéhokoľvek zákonného postupu. Došlo tiež k obrovskej emigrácii 200 až 300 tisícov ľudí, medzi ktorými bolo aj veľa významných osobností. Mnoho tých čo zostalo, bolo súdených.

Vykonštruovaný proces s Imre Nagyom a jeho spolupracovníkmi, sa konal v dňoch 9. a 15. júna 1958 za zatvorenými dverami. Všetci boli uznaní vinnými zo sprisahania, ktorého cieľom bolo zvrhnúť ľudovo demokratický režim a odsúdení na trest smrti. Bývalý premiér Imre Nagy, jeho poradca Miklós Gimes a minister obrany Pál Maléter boli popravení 16. júna 1958. Ostatní vládni spolupracovníci boli uväznení. Telá popravených boli bez pohrebu umiestnené na Új köztemető 301-es parcella, kde odpočíva mnoho predstaviteľov a bojovníkov Maďarského povstania.

V období po potlačení povstania bolo nielen zakázané oslavovať 23. október, ale ho vôbec spomínať ako povstanie. Podľa oficiálneho stanoviska totiž prebehla „kontrarevolúcia”. Pamiatku na revolučné udalosti roku 1956 si dlho uchovávali predovšetkým emigranti v zahraničí, v Maďarsku bolo o nich zakázané hovoriť. Koncom 1980-tich rokov, oslabením režimu získavajú aj udalosti roku 1956 verejnú publicitu. V roku 1988 žiadajú rehabilitáciu Imreho Nagya a popravených martírov.

V deň výročia začiatku protikomunistického Maďarského povstania 23. októbra 1989 bol predseda parlamentu Mátyás Szűrös zvolený dočasným prezidentom a na pravé poludnie z balkónu Országház slávnostne vyhlásil slobodnú Maďarskú republiku (Trietia maďarská republika), čím sa skončil komunistický režim v Maďarsku. V roku 1991 nový, demokraticky zvolený maďarský parlament vyhlásil aj oficiálne tento deň za štátny sviatok.