4. júna 1920 bola podpísaná v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku mierová zmluva, dôsledkom ktorej historické Uhorsko (maď. Magyarország) stratilo dve tretiny svojho územia.
Uhorsko/Maďarsko po skončení 1. svetovej vojny muselo čeliť požiadavkám menšín, ktoré v období pred vojnou nemali možnosť svoje programy zrealizovať. Na území Uhorska vznikali jeden po druhom rady menšín. V programoch, ktoré menšinové rady vypracovali sa stretli české, rumunské a juhoslovanské plány so sľubmi víťazných veľmocí. Tieto programy mali za cieľ rozdrobenie územia historického Uhorska.
Kvôli plánovanej mierovej konferencii vláda Mihálya Károlyiho (prezident Prvej Maďarskej republiky a zároveň prvý prezident novodobého Maďarska) pristala na to, aby srbské, československé a rumunské armády obsadili územia historického Horného Uhorska (Felvidék), Sedmohradska (Erdély), a Dolného Uhorska (Délvidék), čo však bolo vážnou chybou. Ako sa ukázalo neskôr, tieto vojenské jednotky neobsadili dané územia za účelom, aby zabezpečili poriadok do podpísania mierovej zmluvy, ale aby ich prevzali do vlastníctva, totiž dobre vedeli, že im budú po konferencii pridelené.
Maďarsko/Uhorsko by ešte na jeseň roku 1918 malo dostatok sily na zastavenie okupantov, lenže akonáhle sa územie historického štátu oklieštilo (v februári roku 1919), všetky nádeje na tieto plány boli zmarené.
Trianonská mierová zmluva vznikla ako súčasť versaillského mierového systému, ktorá sa po skončení 1. svetovej vojny pripravovala na konferencii trvajúcej asi rok a pol. Víťazné veľmoci začali rokovanie 18. januára 1919 v kaštieľoch v okolí Paríža. Na schôdzkach mali hlavné slovo štyria veľkí ministri: francúzsky minister Clemenceau, britský Lloyd George, taliansky Orlando a americký minister Wilson. Na rokovaniach sa zúčastnili aj predstavitelia porazených, ktorí ale nemali možnosť nijako ovplyvniť dianie udalostí. Od júla 1919 boli v podstate nútení sa nečinne prizerať a len podpisovať spísané dokumenty.
Maďarské politické vedenie (t. j. vláda Károlyiho do marca 1919) sa zo začiatku stavalo k rokovaniam s optimizmom, ale akonáhle videli, že im posielajú len dokumenty hovoriace o vyprázdňovaní ďalších a ďalších území, stratili nádej na akúkoľvek dohodu.
Maďarská vláda dostala pozvanie na mierovú konferenciu koncom roku 1919. Maďarská delegácia vedená grófom Albertom Apponyim prišla do Paríža v januári 1920. Na rokovaniach predstavili známu „červenú mapu” Pála Telekiho o etnickom zložení historického Uhorska, ďalej predostreli mnoho etnických, národopisných aj historických prác avšak zbytočne. Maďarská delegácia musela ostať počas rokovaní v domácom väzení, k slovu sa dostala len 16. januára 1920, kedy sa už v podstate dokončovali plány mierovej zmluvy.
Maďari na mierovej konferencii nedostali možnosť argumentácie proti územných požiadavkám Čechoslovákov, Rumunov a južných Slovanov, ako ani proti sfalšovaným etnickým údajom, ktoré predložili bývalé uhorské menšiny. Víťazné veľmoci potrebovali len dvoch maďarských delegátov, ktorí podpíšu už hotovú mierovú zmluvu.
Podpísanie trianonskej mierovej zmluvy nastalo 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon, ktorým sa spečatilo rozdrobenie tisícročného historického Uhorska.
Hlavné body Trianonskej zmluvy sú známe: Maďarsko/Uhorsko stratilo dve tretiny svojho územia a obyvateľstva (historické územie s rozlohou 320 tisíc km2 a s 20 miliónmi obyvateľov sa zúžilo na štát s rozlohou 90 tisíc km2 a so 7 miliónmi obyvateľov). Rumunsko dostalo Partium a územie Sedmohradska (Erdély), juhoslovanský štát Dolné Uhorsko (Délvidék), Československo územie Horného Uhorska (Felvidék) a Zakarpatska (Kárpátalja).
Mierová zmluva ustanovila aj ďalšie úlohy pre Maďarsko, ktorým moc a postavenie tohto štátu úplne zdegradovala (napr. Maďarsko bolo nútené súhlasiť, že zriadi vojsko pozostávajúce len z maximálne 35 000 členov), zároveň ďalšie ekonomické a vojenské body v zmluve vážne porušovali suverenitu štátu.
Trianonská mierová zmluva bola násilnou diktatúrou, ktorú nanútili Maďarsku a maďarskej vláde. Napriek tomu, že menšiny oficiálne hlásali, že sa snažia iba o dosiahnutie národného sebaurčenia a vznik vlastných národných štátov, na mierovej konferencii sa ukázalo, že ich skutočným cieľom bolo získať z územia historického Uhorska čo najväčšiu časť.
Namiesto národných štátov vznikli tak mnohonárodnostné štáty, kde sa Maďari ocitli v pozícii menšiny. Pre nové štáty bolo charakteristické rovnaké diskriminačné zaobchádzanie so svojimi menšinami, aké kedysi vytýkali maďarskej vláde za čias monarchie.
Trianonská mierová zmluva mala zlý dopad aj na stabilitu územia bývalého Uhorska, kde sa vyhrotil konflikt medzi víťazmi a porazenými: Maďarsko vstúpilo na cestu revízie, kým novovzniknuté štáty začali kŕčovito chrániť novonadobudnuté územia. Pozdĺž týchto vzájomných nepokojov sa Stredná Európa neskôr ocitá v ďalšej svetovej vojne.
Na základe článku: Tamás M. Tarján: 1920. június 4. | A trianoni béke aláírása
