4. jún 1920: Trianon

2017-06-13_12-21_f

Trianonský diktát a jeho nespravodlivosť je od počiatku svojho vzniku jednou z ústredných otázok v dejinách maďarského národa. Dodnes vyvoláva silné emócie a rozdeľuje samotných Maďarov. Z hľadiska historickej premeny etnického zloženia Uhorska/Magyarország bolo dôvodom Trianonu predovšetkým radikálne zníženie počtu Maďarov v krajine počas tureckej nadvlády. Počet Maďarov sa síce neskôr zvýšil, ale k udržaniu integrity krajiny to nepomohlo. V kruhu uhorských menšín (Rumunov, Slovákov, Srbov atď.) žijúcich spoločne v menších či väčších blokoch po území Uhorska totiž začína postupne silnieť nacionalizmus. 

Tieto národy sa túžili osamostatniť, žiadali národné práva, a dúfali, že ich podpora rakúskeho cisára počas revolúcie v rokoch 1848-49 prinesie svoje ovocie a dosiahnu svoje ciele. Museli sa však sklamať, lebo po skončení revolúcie tieto vytúžené práva od cisára nezískali. Na území Rakúskeho cisárstva ako aj na území Uhorského kráľovstva/Magyar Királyság mali jednotlivé menšiny len obmedzené práva. Ich snahe o osamostatnenie sa stáročia bránila aj silná habsburská armáda.

Po porážke počas 1. svetovej vojny sa však vojenská sila Habsburgovcov značne oslabila. Menšiny žijúce na rakúskych a maďarských zemiach sa vtedy spojili a začali s prípravou na odtrhnutie sa od materskej krajiny a to na etnickej báze. Tomuto procesu mohlo zabrániť jedine to, ak by sa vojenská moc Rakúsko-Uhorska/Osztrák-Magyar Monarchia obnovila, ale ani Rakúšania a ani Maďari nedisponovali toho času takým silným vojskom. Druhou možnosťou by bola podpora Rakúsko-Uhorskej monarchie víťaznými mocnosťami, ale tieto štáty nestáli na strane Rakúšanov a Maďarov a podporovali skôr rozpad monarchie.

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva v zámku Veľký Trianon. Zmluva obsahovala 364 článkov a pokladá sa za poslednú mierovú zmluvu týkajúcu sa územného usporiadania strednej Európy. Na jednej strane sa touto zmluvou uzavrelo územné a mocenské usporiadanie medzi dunajskými štátmi, respektíve na území historickej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Na strane druhej sa na dlhé obdobie zmenila a aj z právneho hľadiska zafixovala premena historického Veľkého Uhorska/Nagy-Magyarország na úplne malý štát. V kruhu Maďarov sa toto oklieštené územie historického štátu Maďarov začalo odvtedy nazývať pojmom „Csonka Magyarország“ vo význame „okyptené Maďarsko“. Trianon sa preto dodnes pokladá za jednu z najhroznejších udalostí, ktoré sa prihodili maďarského národu.

15. januára 1920 prichádza gróf Albert Apponyi na rokovania vo Versailles a preberá mierovú zmluvu.

15. januára 1920 prichádza gróf Albert Apponyi na rokovania vo Versailles a preberá mierovú zmluvu.

Dôsledky Trianonu

Na základe Trianonskej mierovej zmluvy sa územie a počet obyvateľov Uhorského kráľovstva/Magyar Királyság zmenilo nasledovným spôsobom: z územia historického Uhorska s rozlohou 325 400 km2 a s 20 931 487 obyvateľmi zostalo len 92 952 km2 a 7 615 134 obyvateľov. Následne dôsledkom neskorších úprav hraníc (skrze referendum) sa územie Maďarska zmenilo na 93 073 km2.

Od územia historického Uhorska sa odčlenili tri veľké časti, veľkosťou skoro totožné s územím tzv. „okypteného Maďarska“. K Rumunsku sa pripojilo územie s rozlohou 102 813 km2  a s 5 237 901 obyvateľmi. K Československu sa pripojilo územie s veľkosťou 61 645 km2 a s 3 561 215 obyvateľmi. Ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov sa pripojilo územie s rozlohou 20 829 km2 a s 1 527 889 obyvateľmi. A napokon Chorvátsko-slavónske kráľovstvo získalo územie s rozlohou 42 541 km2 a s 2 521 294 obyvateľmi. Zároveň aj ďalšie tri štáty – Rakúsko, Poľsko a Taliansko, získali väčšie či menšie územia z historického Uhorska.

Dôsledkom Trianonskej zmluvy tak Uhorsko/Magyarország, ktoré bolo významným štátom s tisícročnou históriou a v období novoveku bolo v spojení s Rakúskom štvrtou európskou veľmocou, vypadlo zo skupiny silných a vplyvných štátov Európy. Podobný osud postihol aj Rakúsko, tvoriace kedysi silné jadro Habsburskej ríše. Rakúsku zostali len jeho provincie s nemecky hovoriacim obyvateľstvom a burgenlandská časť pripojená z územia Maďarska.

Známa „červená mapa“ grófa Telekiho, predstavená na trianonskom rokovaní. Mapa znázorňuje národnostné zloženie Uhorska z roku 1910. Bola to prvá mapa na svete, kde sa pri národnostnom rozložení obyvateľstva berie ohľad aj na hustotu obyvateľstva.

Známa „červená mapa“ grófa Telekiho, predstavená na trianonskom rokovaní. Mapa znázorňuje národnostné zloženie Uhorska z roku 1910. Bola to prvá mapa na svete, kde sa pri národnostnom rozložení obyvateľstva berie ohľad aj na hustotu obyvateľstva.

Na území rozkúskovaného historického Uhorska tak nezostali ani jeden taký štát, ktorý by mal moc ovplyvniť svetovú politiku. Na jeho mieste sa vytvorilo päť malých štátov.

Pred prvou svetovou vojnou sa na území strednej Európy rozkladala multietnická Rakúsko-Uhorská monarchia. V jej blízkom susedstve sa nachádzali dve malé štáty – Srbsko a Rumunsko, prevažne s homogénnym srbským a rumunským obyvateľstvom. Dôsledkom Trianonskej zmluvy nastala zvláštna situácia: kým štáty ako Rakúsko a Maďarsko sa stali homogénnymi, zatiaľ predtým etnicky homogénne Československo, Rumunsko a Juhoslávia sa stali multietnickými krajinami. Konkrétne ku Československu sa dostalo okolo 3 miliónov Nemcov, 1 milión Maďarov a pol milióna Ukrajincov. K Rumunsku sa dostalo 2 miliónov Maďarov, po pol milióna Nemcov, Rusov a Ukrajincov, respektíve 350 000 Bulharov. Napokon v Juhoslávii popri Srboch, Chorvátoch a Slovincov žili vo veľkom počte aj Nemci, Maďari, Albánci, Macedónci a Bosniaci (viď. tabuľku).

Rozpad historického Uhorska spôsobil, že počnúc týmto obdobím Rakúsko a Maďarsko cítili potrebu postarať sa o svojich druhov, ktorí sa teraz ocitli na území úplne iného štátu. Tým pádom, že v menovaných troch štátoch (Československo, Rumunsko, Juhoslávia) sa nachádzalo veľa menšín (podiel jednotlivých menšín a etník na územiach týchto štátov pripomínal stav z čias Uhorska) začali v týchto oblastiach narastať a množiť sa národnostné problémy. Stredná Európa sa tak stala natrvalo nepokojným a nacionalizmom nabitým územím. Trianonská mierová zmluva teda spôsobila jedine obrovskú zmenu v mocenskom usporiadaní Európy, ale nikto neveril tomu, žeby toto rozhodnutie mohlo dlhodobo priniesť aj mier pre tieto národy.

Národnostné zloženie troch nových nástupníckych štátov (Československo, Rumunsko, Juhoslávia) na základe sčítania obyvateľstva z rokov 1930-31 (údaje z: HELMÉCZY, M.: Újraírt történelem 1900-1950. str. 91):

Československo 1930
Česi 7 406 490 51,1 %
Nemci 3 231 690 22,3 %
Slováci 2 282 280 15,8 %
Maďari 691 920 4,8 %
Ruténi 549 170 3,8 %
Poliaci 81 740 0,6 %
Rumunsko 1930
Rumuni 12 980 000 71,9 %
Maďari 1 556 000 8,6 %
Rusi 1 098 000 6,2 %
Nemci 760 000 4,2 %
Bulhari 362 000 2,0 %
Turci 287 000 1,6 %
Juhoslávia 1931
Srbi 6 646 500 47,7 %
Chorváti 3 239 300 23,5 %
Slovinci 1 222 000 8,8 %
Macedónci 759 300 5,5 %
Nemci 495 500 3,6 %
Albánci 478 600 3,4 %
Maďari 465 800 3,3 %

Z piatich štátov, ktoré prebrali miesto zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchie, nebola ani jedna veľmocou, či takým štátom, ktorý by dokázal ovplyvniť politické diania sveta. Boli to len navzájom sa škriepiace a navzájom si závidiace malé štáty. Práve tento stav však vyhovoval aj veľmociam ako Anglicko či Francúzsko, ktoré nechceli mať súpera v Európe v podobe silného štátu. Každý z týchto piatich štátov sa stal slabou krajinou podriadenou niektorému zo svetových veľmocí.

Popri tom, že tento nový stav, ktorý v rámci medzinárodnej politiky znamenal len mocenské zmeny, pre jednotlivé národy žijúce na týchto územiach priniesol vo väčšine prípadov zhoršenie ich životných podmienok a možností. Trianonská mierová konferencia zasiala vietor a a zožala búrku, ktorá po dvoch desaťročiach otriasla Európou aj celým svetom.

Preložené z originálu: Mátyás, HELMÉCZI: Újraírt történelem 1900-1950. Dunaharaszti, 2009. str. 82-91.