6. október – Pamätný deň popravy trinástich maďarských aradských martýrov a Lajosa Batthyánya


„…najväčšia prísnosť voči podozrivým. Musí padnúť veľa hláv, ako padajú vyčnievajúce hlavy makovíc, keď nad nimi človek odcvála na koni.”
(nariadenie Františka Jozefa pre generála Haynaua)

6. októbra 1849 popravili v Arade (dnes súčasť Rumunska) 13 generálov, ktorí sa zúčastnili vojny za slobodu a nezávislosť v rokoch 1848/49. V ten istý deň bol v Budapešti vykonaný smrteľný rozsudok nad Lajosom Batthyányom, bývalým predsedom vlády. Popravy boli naplánované na pamätný deň viedenskej revolúcie a boli vyvrcholením potrestania účastníkov povstania po porážke vojny za slobodu a nezávislosť. Maďarský národ si v tento októbrový deň každoročne pripomína túto smutnú udalosť ako národný smútok.

Síce maďarské revolučné vojsko zložilo zbrane pri Világosi len 13-teho augusta, už začiatkom júla sa začali vojenské akcie Habsburgovcov s cieľom potrestania povstalcov. Novým generálom cisárskeho vojska sa stal Julius Jacob von Haynau (1786-1853) nazývaný aj ako „hyena z Brescie”. Haynau na rozkaz cisára Františka Jozefa začal na okupovaných územiach ukrutný hon na prívržencov povstania.

Keďže vojna sa ešte neskončila, veľká časť letných akcií bolo namierených proti civilnému obyvateľstvu (prevažne proti notárom, kňazom, učiteľom). Po zložení zbraní pri Világosi sa začali rokovania s cárom Mikulášom I. o odovzdaní tých dôstojníkov, ktorí sa dostali do ruského zajatia. Síce ruský cár mladého Františka Jozefa napomínal, aby konal so súcitom, cisár však chcel, aby zajatí velitelia povstania sa stali pre budúcnosť odstrašujúcim príkladom. Je ale pravdou, že aj on sám odmietal návrh Haynaua, ktorý chcel dať popraviť väzňov podľa stanného práva (t.j. čo najrýchlejšie vyniesť rozsudok smrti).

Na základe toho sa vo viacerých mestách (napr. Kecskemét, Arad, Nagyvárad) zriadili mimoriadne vojenské tribunály, z ktorých sa známy proces 13 generálov uskutočnil v meste Arad. Súd vybral 13 generálov podľa dvoch hľadísk. Po prvé, všetci z nich začali vojenskú kariéru ako dôstojníci v cisárskom vojsku. Po druhé, veľká časť z nich sa stala veliteľom samostatných vojsk po vydaní cisárskeho manifestu 3. októbra 1848 (týmto manifestom Ferdinand V. rozpúšťa maďarský snem). Dôstojníci boli pred vojenským súdom obžalovaní predovšetkým z ozbrojeného povstania a zo zrady panovníka.

Proces bol z mnohých hľadísk koncepčný, keďže v kruhu okolo Haynauho bol už vopred dohodnutý trest smrti. Proces s trinástimi generálmi začal 25. augusta vypočutím prvého generála, ktorým bol Ernő Kiss. Počas vyšetrovania boli zaznamenané len úryvky z výpovedí, a obžalovaným bol rozsudok oznámený dva dni pred ich popravou. Na žiadosť Haynaua 26. septembra odsúdil tribunál všetkých generálov na popravu obesením. V štyroch prípadoch (Vilmos Lázár, Arisztid Dessewffy, József Schweidel, Ernő Kiss) sa však dal Haynau prehovoriť na „miernejší” rozsudok, a to trest smrti zastrelením.

Lajos Batthyány

Lajos Batthyány

Súčasne sa konal aj proces s grófom Lajosom Batthyányom, prvým predsedom vlády. Rakúsky súd ho žaloval okrem povstania aj z naplánovania viedenskej revolúcie 6. októbra 1848, čím zradil panovníka. Aj v jeho prípade bolo už vopred rozhodnuté o treste smrti, i keď niektorí si spočiatku mysleli, že panovník grófa omilostí. Toto sa napokon neuskutočnilo, keďže František Jozef nielenže odovzdal väzňa Haynauovi, ale dal mu aj voľnú ruku vo vynesení rozsudku. Haynau aj v prípade Battyánya rázne žiadal najponižujúcejší trest smrti obesením. Manželka Batthyánya mu však tajne odovzdala dýku, s ktorým sa gróf tak zranil, že sa obesenie nemohlo uskutočniť. Batthyány bol napokon zabitý guľkou.

Poprava predsedu vlády a trinástich v Arade uväznených generálov nariadil Haynau vykonať schválne 6. októbra, na výročie viedenskej revolúcie. Týmto činom jasne naznačil, že cieľom procesov je pomsta a nie spravodlivosť.
6. októbra 1849 o pol šiestej nadránom nastal smútočný deň v Arade. Ako prvé sa vykonali štyri rozsudky smrti zastrelením (v poradí: Lázár, Dessewffy, Kiss, Schweidel), po nich nasledovali rozsudky smrti obesením (v poradí: Poeltenberg, Török, Láhner, Knezić, Nagysándor, gróf Leiningen-Westerburg, Aulich, Damjanich).
Podľa svedkov sa trinásť generálov statočne postavilo pred svojich katov, ktorí ich telá až do večere ponechali na očiach verejnosti ako odstrašujúci príklad. Ich plány sa však nezrealizovali, keďže namiesto toho sem prišli z okolia tisícky ľudí ako na nejaké pútnické miesto. Lajosa Batthyánya zastrelili v ten istý deň v Budapešti a to vo večerných hodinách.

Vražda trinástich generálov ako aj predsedu vlády vyvolala silné emócie nielen v Maďarsku, ale aj v celej Európe. Súdny proces s generálmi ako aj Batthyányom bol nielen koncepčný, ale ani samotné obvinenia neboli oprávnené. Vynesením rozsudkov smrti chceli Haynau ako aj František Jozef potrestať pokusy Maďarov o získanie nezávislosti. Títo štrnásti popravení muži môžu byť teda právom nazývaní martýrmi maďarského národa.

Tarján M. Tamás
autor je historik

Preložila: Anita Radi
Zdroj: www.rubicon.hu