Št, 28. marca 2024.

Academia Istropolitana: Keď prekvitala vzdelanosť v Uhorsku…

Univerzity poskytujú v rozmanitých odboroch najvyšší stupeň vzdelania a už od svojho počiatku sa zaslúžili o rozvoj vzdelanosti a šírenie vedy. Korene univerzít siahajú do obdobia starovekého Grécka a Ríma, kde sa s nimi stretávame v podobe akadémií, lýceí a rétorických škôl. Začiatky univerzít v pravom slova zmysle siahajú však do obdobia 12. – 14. storočia. Uhorskí študenti v 14. storočí navštevovali predovšetkým zahraničné univerzity, kedy uprednostňovali hlavne vysokoškolské inštitúcie na území dnešného Talianska a to v Bologni a v Padove. V polovici 14. storočia sa univerzity objavujú už aj v strednej Európe (Praha 1348, Krakov 1364, Viedeň 1365) medzi inými aj v Uhorsku.  

Založenie Academie Istropolitany sa spája s menom kráľa Mateja Korvína. Prvú univerzitu na území Uhorska založil roku 1367 kráľ Ľudovít I. Veľký v Päťkostolí (maď. Pécs). Kráľ Žigmund zakladá Universitas Budensis v roku 1389 v Starom Budíne (maď. Óbuda). Obe univerzity však zanikajú už na začiatku 15. storočia.

139_nagy

Matej Korvín alebo Matej I. (1443 – 1490; maď. Hunyadi (Corvin) Mátyás alebo len Mátyás király; Uhorský kráľ v rokoch 1458-1490). Za vlády Mateja Korvína prenikali do Uhorského kráľovstva myšlienky humanizmu a renesancie. Kráľ bol veľkým milovníkom umenia, na jeho kráľovskom dvore pôsobili významní vedci, umelci a historici. Matej Korvín bol vo svojej dobe aj vlastníkom druhej najväčšej knižnice (na prvom mieste stála pápežská knižnica). Veľká časť zbierky Bibliotheca Corviniana sa však bohužiaľ počas nadvlády Turkov zničila.

Matej Korvín bol veľmi známy tým, že horlivo podporoval rozvoj vzdelanosti a kultúry na území Uhorska a v rámci toho predovšetkým školstvo. Kráľa a jeho taliansku manželku Beatrix Aragónsku považovali doboví pozorovatelia za mimoriadne vzdelaných. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov, staviteľov a učencov.

Matej Korvín (sčasti aj vplyvom svojich humanisticky vzdelaných dôverníkov, medzi inými hlavne ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza) sa rozhodol pre založenie novej univerzity v Uhorsku, ktorá bude spĺňať všetky kritéria svojej doby a bude plnohodnotným súperom v tom období známych zahraničných univerzít. V tejto práci mu boli veľmi nápomocní už spomínaný arcibiskup Vitéz a päťkostolný biskup Janus Pannonius.

Ako prebiehalo zakladanie univerzity

Podľa zaužívaného zvyku doby otvorenie novej univerzity nadobudlo právoplatnosť až vtedy, ak zakladateľ získal povolenie aj od predstaviteľa vyššej moci, ktorými boli toho času jednak pápež ako hlava katolíckej cirkvi, a jednak rímskonemecký cisár. Keďže vzťah medzi kráľom Matejom Korvínom a rímskonemeckým cisárom Fridrichom III. nebol v tom čase najideálnejší, uhorský panovník sa rozhodol získať povolenie pre založenie vysokoškolskej inštitúcie na území Uhorska od pápeža.

V roku 1464 nastáva zmena na pápežskom stolci. Nečakane umiera pápež Pius II. (pontifikát 1405-1464) humanista a veľký podporovateľ vedy, o ktorom si bol kráľ úplne istý, že jeho plány o novej univerzite veľmi rád podporí. Jeho nástupcom sa stáva pápež Pavol II. 

Andrea_Mantegna_Portrait_of_a_Man

Janus Pannonius (1434-1472) známy aj ako Ivan Česmički (maď. Csezmicei János), bol humanistický básnik chorvátskeho pôvodu, pätkostolný biskup a prvý vynikajúci predstaviteľ latinskej lyriky v Uhorsku. Jeho meno poznali po celej Európe. Potom ako sa panovníkom Uhorska stal Matej Korvín Pannonius sa stal jedným z jeho vzdelaných pomocníkov a poradcov. Mal veľkú zásluhu na šírení humanistickej vzdelanosti a kultúry na území Uhorska.

(pontifikát 1464-1471). Matej Korvín teda vysiela veľký a bohatý sprievod k novému pápežovi, aby získal povolenie nového pápeža pre založenie univerzity a zároveň, aby získal jeho podporu aj v boji proti Turkom.

Na jar roku 1465 odchádza pompézny sprievod z Budína do večného mesta Ríma. Na čele kráľovského sprievodu stáli Janus Pannonius a sedmohradský vojvoda Ján Rozgonyi. Zo zachovaných historických prameňov sa dozvedáme, že kade sprievod prešiel, všade vzbudil pozornosť, išlo totiž o 300-člennú skupinu ľudí s bohatou a veľkolepou výbavou, nesúci 20 000 zlatých pápežovi. Tí, ktorí prechádzajúci sprievod videli na vlastné oči vraj skoro onemeli od úžasu.

V Ríme kráľovskí delegáti podali správu novému pápežovi o tom, že síce uhorská zem je veľmi rozsiahla a úrodná, ale chýba v nej ešte zriadenie vysokoškolskej inštitúcie. Z toho dôvodu tí, ktorí by aj mali talent na štúdium, musia ukončiť svoje štúdiá, nemajú totiž peniaze na to, aby odcestovali do ďalekých zemí a tam študovali na niektorej zahraničnej univerzite. Táto situácia je pre krajinu veľmi nepriaznivá, do Uhorska totiž prichádza stále viac kacírskych učení, voči ktorým by mala krajina vedieť postaviť schopných a učených mužov a toto by vedela zabezpečiť práve univerzita.

Pri zriadení novej univerzity by poslúžila za vzor známa univerzita v Bologni. Univerzita v Uhorsku by mala tie isté fakulty a disponovala by aj rovnakými právami a privilégiami. Po predložení tohto návrhu pápež Pavol II. vo všetkom vyhovel požiadavke kráľa Mateja Korvína: „Nech sa založenie univerzity uskutoční tak, ako o ňu žiadali“ (Fiat, ut petitur de creacione).

fff460

Ján Vitéz zo Sredny (maď. Vitéz János; 1408-1472) humanistický vzdelanec, diplomat a rímskokatolícky cirkevný hodnostár chorvátskeho pôvodu, od roku 1465 ostrihomský arcibiskup. Zaslúžil sa o vznik Academie Istropolitany, kde pôsobil ako kancelár. V roku 1471 sa stal jedným z vodcov sprisahania namiereného proti kráľovi Matejovi Korvínovi. Kráľ ho preto nechal uväzniť na hrade Visegrád, kde roku 1472 umiera. Niektorí výskumníci tvrdia, že príčinou zániku prešporskej univerzity bolo práve sprisahanie zorganizované Vitézom, po ktorom kráľ stratil dôveru v bývalom poradcovi a obracia svoju pozornosť na podporu inej školskej inštitúcie v Budíne.

Po návrate domov kráľ Matej Korvín poveril zriadením univerzity biskupa Jána Vitéza. Miestom pre novú univerzitu sa mal stať historický Prešporok (dnes Bratislava). Biskup sa pustil do tejto veľmi náročnej práce s veľkým zanietením. Za sídlo univerzity si vyhliadli budovu bývalej mincovne (Altes Münzhaus), ktorú pôvodne vlastnila rodina Ventur, ale po smrti bohatého majiteľa prešla pod správu kráľa. Na začiatku bola univerzita zriadená len v jednej časti budovy, Matej Korvín totiž vlastnil len polovicu domu, ktorú veľmi rád uvoľnil pre potreby humanistického školstva. Biskup Vitéz však neskôr z vlastných peňazí odkúpil pre univerzitné účely i druhú časť domu rodiny Ventur.

Ján Vitéz bol poverený medzi inými aj tou dôležitou úlohou, aby pre novú univerzitu získal kvalifikovaných a v zahraničí uznaných učiteľov. Práve biskup Vitéz bol ten, kto povolal do našich končín významného nemeckého astronóma a matematika Johanna Regiomontana, ktorý predtým vyučoval na viedenskej univerzite. Veľký zápal a obetavá práca Vitéza nepoznala hranice, biskup poslal svojich povereníkov do Talianska i do Francúzska, aby tam rokovali so známymi učiteľmi a získali si ich pre tunajšiu univerzitu. Na jeseň roku 1467 sa tak univerzitná budova v Prešporku mohla naplniť skvelými a svojho času významnými pedagógmi a vedcami.

V zimnom semestri sa už bez problémov mohlo začať vyučovanie na univerzite. Oficiálne otvorenie univerzity sa však uskutočnilo už v lete 20. júla 1467. Kancelárom univerzity sa stal Ján Vitéz, vicekancelárom prepošt Juraj Schönberg (niekde uvedený ako Schomberg/Schonberg).

Johannes_Regiomontanus2

Pod latinským menom Johannes Regiomontanus (1436-1476), sa skrýva Johannes Müller von Königsberg, nemecký astronóm, matematik, astrológ a prekladateľ. V roku 1467 prijal pozvanie ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza, aby sa stal profesorom matematiky a astronómie na Academii Istropolitane. V Uhorsku pôsobil do roku 1470-1471 a to najmä v Prešporku, v Ostrihome a v Budíne. Patril k najvýznamnejším astronómom predkopernikovskej éry. Okrem pozorovaní sa venoval aj konštruovaniu astronomických prístrojov a najmä zostavovaniu astronomických tabuliek, ktoré boli mimoriadne rozšírené vďaka ich spoľahlivosti v astronómii i navigácii. Mimo toho sa zaoberal prekladom viacerých antických i súdobých astronomických a matematických diel.

Mesto Prešporok financovalo zariadenie interiéru univerzity. Do jednotlivých tried tak pribudli lavice a nové rečnícke katedry. Kráľ Matej Korvín nariadil, aby sa v budove univerzity nachádzali nielen prednáškové sály, ale aj miestnosti na ubytovanie učiteľov, zároveň i kolégiá pre študentov. K rozvinutiu vedeckej činnosti na pôde prešporskej univerzity mala napomáhať i tu prítomná kapitulská knižnica, ktorú mohli využívať študenti. Jedinečnou súčasťou univerzitnej budovy bola podľa zachovaných dokumentov i hvezdáreň. Nezachovali sa však bohužiaľ informácie o tom, kde sa presne hvezdáreň nachádzala, ako bola zriadená a ako fungovala.

 

Anita Radi

Pokračovanie nasleduje!