Aké bolo kvetinové korzo v historickom Prešporku?


V Prešporku sa kedysi slávil krásny kvetinový karneval v neďaleko háji nazývanom Liget (dnes Sad Janka Kráľa). O nádhernej farebnej kompozícii a prepychu rozmanitých kvetov sa zmienili aj v dobovej tlači. Dnes však už máloktorí vedia, že v Bratislave sa kedysi organizovali kvetinové korzá (virágkorzó), a že naše hlavné mesto malo kedysi prívlastok „kvetinový Prešporok“.

Kvetinové korzá (maď. virágkorzó) boli kedysi jedným z foriem dobročinnosti. Tradícia organizácii rôznych jarných kvetinových karnevalov a korz, záhradných slávností či kvetinových súboj (maď. virágcsata) siaha do 1800-tich rokov. Podľa vzoru Blumenkorso, ktoré sa organizovali vo viedenskom parku Prater, sa aj v peštianskom Városligete začali organizovať veľkolepé kvetinové korzá, na ktorých sa objavila vtedajšia aristokracia a iné známe osobnosti mesta na kvetmi bohato zdobených kočoch.

Prešporské kvetinové korzá opisovala dobová tlač ako krásny a veľkolepý sviatok. Organizovali sa zvyčajne na svätodušnú nedeľu (pünkösdvasárnap). Išlo o veľmi peknú tradíciu, keďže organizátori kvetinového korza darovali celý výťažok z akcie na rôzne charitatívne účely.

Z dobovej tlači za dozvedáme, že dobročinnosť a pomáhanie druhým boli pre Prešporok vždy veľmi dôležité. Aj preto sa mesto s radosťou ujalo organizácie tejto dobročinnej akcie. Vstupenky na tribúny sa museli nakúpiť už vopred, taktiež aj lístky na státie. Všetky sa predávali vo vtedajšom Zöldfa Szálló (v budove dnes sídli Hotel Carlton), respektíve v hlavnej trafike na Trhovom námestí.

Dámy a kvetiny vždy patrili k sebe

Za organizáciu kvetinového korza v Prešporku vďačíme členkám dámskej komisie (hölgybizottság), ale predovšetkým rakúskej arcivojvodkyni Izabele, ktorá bola hlavnou iniciátorkou kvetinových osláv. Vďake nej sa stali kvetinové korzá veľmi obľúbenými a nezabudnuteľnými akciami v Prešporku. Prvé kvetinové korzo sa v Prešporku organizovalo v roku 1894.

Dámy, ktoré oslavy organizovali, už vopred poprosili majiteľov kvetinových záhrad, aby pripravili na korzo drobné a pôvabné malé kytičky, ktoré budú účastníci hádzať počas tzv. kvetinového súboja (virágcsata). Kytičky mali byť zviazané výhradne nitkami a nie napríklad drôtom, aby sa náhodou počas kvetinového súboja niekto nezranil.

Majitelia kvetinových záhrad v Prešporku aj v okolí darovaním týchto krásnych malých kytičiek prispeli na túto dobročinnú akciu. Samotná arcivojvodkyňa Izabela darovala 8000 kusov drobných kytíc na kvetinové korzo, grófka Anna Zichy 3500 kusov, József Palugyay 2500 kusov a samotné mesto Prešporok 1000 kusov kytíc.

Prešporské kvetinové korzo sa oficiálne začalo o pol štvrtej popoludní. Vtedy sa pohli koče členov panovníckeho rodu a pustili sa mestom za sprievodu vojenskej kapely. Ľudia sa však už skoro popoludní začali vo veľkých davoch púšťať z mesta smerom na korzo v Liget (dnes súčasť Petržalky). Počnúc od bývalej ulice Gábora Barossa (dnes Štúrova ulica) až po most sa zhromažďovala veľká skupina ľudí, aby mohli vidieť slávnostný sprievod vozov.

Pochod kvetmi vyzdobených kočov sa uskutočnil na korze v háji Liget, a to medzi kaviarňou Au Café a Arénou. Slávnostný sprievod však prešiel aj korzom na dnešnom Hviezdoslavovom námestí, zároveň aj cez Divadelné (Színház-tér) a Rybné námestie (Hal piac tér).

Na prvom prešporskom kvetinovom korze sa zúčastnilo 87 krásne vyzdobených vozov. Arcivojvodkyňa Izabela sa sprievodu zúčastnila na svojom dvojzubom letnom kočiari, ktorý bol bohato zdobený kvetmi. V koči sedela so svojimi piatimi dcérami a spoločne hádzali krásne kytice ľuďom do davu.

Vrcholom promenády bol tzv. kvetinový súboj (virágcsata), kedy sa obecenstvo, bez ohľadu na to či sa ľudia poznali alebo nepoznali medzi sebou, začali ohadzovať kvetmi. Hádzanie kvetov bolo znakom úcty, a mali na to právo všetci účastníci kvetinového korza, ako aj diváci na tribúne.

Dobová tlač veľmi presne informovala o krásne vyzdobených vozoch vznešených dám a pánov. Tak sa medzi inými môžeme dozvedieť, aké kvety boli použité na výzdobu. Dominujú ruže, karafiáty, muškáty, fialky, lekná a iné vodné rastliny. Nájdu sa však aj výzdoby zo slnečníc, pšeničných klasov a nevädzí.

Na korze sa jeden po druhom preháňali krásne vyzdobené hintovy, landauery (štvorkolesový krytý kočiar so štyrmi sedadlami a so sťahovacou strechou), cabrioletty a gigy (ľahký dvojkolesový koč s jedným záprahom), jeden krajší než druhý.

Podľa správ dobových novín bol počas kvetinového súboja krásny pohľad na hádzanie rôznych farebných papierových serpentín a konfety. Ako už bolo spomenuté, ľudia sa mohli ohadzovať výhradne len malými kyticami, zviazanými nitkou. Bolo zakázané sa ohadzovať kytkami zviazanými drôtom či inými pichľavými a tŕnitými kvetmi.

Práve z tohto dôvodu si počas kvetinovej promenády mohli účastníci zadovážiť kytice aj priamo na mieste. Kytice vhodné na kvetinový súboj sa predávali v stánkoch vedľa tribún. Kytky zvyčajne predávali krásne mladé dámy zo vznešených rodín, ktoré sa predovšetkým pánov snažili presvedčiť o tom, aby kúpili čo najviac kvetov. Zozbierané peniaze potom darovali na charitu.

Mimo kytíc sa predávali aj suveníry. Išlo o portrét arcivojvodkyne Izabely, keďže pod jej záštitou sa mohlo kvetinové korzo uskutočniť (obrázok vyhotovila prešporská firma). Vedľa tribún stáli aj bufety, kde si ľudia mohli kúpiť rôzne studené jedlá a osviežujúce nápoje.

Návštevnosť prešporského kvetinového korza bola obrovská

Ako pri mnohých iných prešporských oslavách toho času, tak aj pre kvetinové korzo bolo obvzlášť dôležité krásne slnečné počasie. Dážď bol totiž veľkým nepriateľom krásnych dámskych rób a ozdobných slnečníkov. Ak ale bolo slnečné počasie, určite bol krásny pohľad na kvetmi bohato vyzdobené koče, prekrásne šaty vznešených dám, ako aj na kvetinový súboj a ohadzovanie sa pestrofarebnými papierovými serpentínami a konfety.

Samotné kvetinové korzo trvalo asi hodinu a pol. Následne sa účastníci osláv premiestnili do Au Café, kde ostali až do večera. V kaviarni sa objavili aj arcivojvodkyne a arcivojvodovia so svojimi sprievodmi. Celý výťažok z prvého prešporského kvetinového korza bol venovaný spolku Alžbeta (Erzsébet Egyesület), ktorá sa venovala pomoci chudobným.

Prešporské kvetinové korzo sprevádzali aj iné programy a podujatia. Návštevnosť akcie bola mimoriadne vysoká. Na jej význame a dôležitosti pridávalo aj to, že boli na nej prítomní členovia prešporskej aristokracie spolu so vznešenou buržoáziou. Veľa významných hostí prišlo aj z Viedne, ktorí sa tiež zúčastnili sprievodu na krásne vyzdobených kočoch.

Zároveň boli prítomní aj členovia panovníckeho rodu, pre ktorých bola pripravená krásne vyzdobená lóža uprostred tribún. Návštevníci však prišli aj z okolitých miest, akými boli Trnava či Trenčín.

Treba pripomenúť, že neskôr organizovali veľké kvetinové korzá aj cyklisti z Prešporka a okolia, ktorý sa združovali do Prešporského cyklistického spolku (Pozsony Kerékpár Egylet). Vtedy v meste pochodovali na kvetmi prekrásne vyzdobených bicykloch.

Kvetinový Prešporok

Autor jedných dobových novín sa o Prešporku zmieňuje ako o mestu, ktoré milovalo kvety. V tomto smere treba byť vďační predovšetkým Prešporskému Okrášľovaciemu Spolku, ktoré iniciovalo, aby bolo mesto vyzdobené krásnymi kvetmi a vkusnými zelenými rastlinami. V tom čase bolo pre mesto charakteristické, že balkóny prešporských domov rozkvitali krásnymi kvetmi a v každom okne kvietok kvitol.

„Kde je toľko krásnych dievčat a žien, ako je to v Prešporku, ani nemôže byť inak, ako samé kvetinové okná a zádušníkové balkóny. Veď aj naše korzo je skôr kvetinové korzo. Tu krásna dievčina, tam pôvabná dáma, že mládenec by chcel, aby mal oči vôkol celej hlavy” – píše autor v článku Virágos Pozsony v roku 1904.

„Verte prosím tomu, že v Prešporku sa preto neženia mladí muži, lebo sa potom už nemôžu obzerať na korze. Takže kde je tak veľa krásnych žien, nech sú tam aj kvetinové okná, aby sme nehovorili len to, že Hľa, tu býva najkrajšie dievča!, ale aj to, že Hľa, tu kvitnú tie najkrajšie kvety!” – píše autor, ktorý zároveň vyzdvihuje dôležitosť starostlivosti o kvetinové záhony, zelené a okrasné rastliny a altánky v meste, ktoré by malo byť „sladkou povinnosťou” každého Prešporčana.

Preložené z originálu: Anita Radi: Ilyen volt egykor a pozsonyi virágkorzó