Veliteľ jágerského hradu barón István Dobó (1502-1572) sa pokladá za najvýznamnejšiu osobnosť pochádzajúcu zo šľachtického rodu Dobóovcov. Počas tureckej expanzie sa Dobó postavil na stranu Ferdinanda I., ktorý ho roku 1544 poveril vyberaním desiatku jágerského biskupstva na opevňovanie jágerského hradu (Eger). Neskôr sa Dobó stáva i kapitánom hradu. Preslávil sa tým, že v roku 1552 s posádkou okolo 1500 bojovníkov, poddaných a remeselníkov, medzi ktorými boli i ženy, po 38-dňovom neúprosnom boji ubránil jágerský hrad pred obrovskou, osemdesiattisícovou tureckou armádou sultána Sulejmana I. Správa o hrdinskej obrane jágerského hradu sa čoskoro rozšírila po celej Európe.
Spomínané víťazstvo vyzdvihlo Istvána Dobóa na historické javisko Európy, kde ho nazývali Herkulom kresťanov. Dobó zomrel roku 1572 vo veku 70 rokov na hrade v Serednie (Zakarpatsko, západná Ukrajina).
Objavenie hrobu
Dlhé obdobie kolovali legendy o tom, kde je Dobó pochovaný. Medzi rokmi 2006-2007 sa uskutočnil archeologický výskum v južnej, neskorogotickej časti kostola Povýšenia svätého Kríža v obci Ruská (Dobóruszka) na území Slovenska. Rekognoskáciou sa zistili základy pohrebnej kaplnky s kryptou v podzemí. Pred oltárom presbytéria kostola sa archeologickým výskumom objavilo päť hrobov zo 16. storočia, ktoré pričlenili šľachtickému rodu Dobóovcov. Objavené telesné pozostatky boli prevezené na antropologickú sekciu Prírodovedného múzea v Budapešti, kde boli podrobené viacerým archeologickým a antropologickým výskumom. Po dôslednej analýze sa ukázalo, že ide o telesné pozostatky Istvána Dobóa. Po výskumoch sa v júni roku 2008 konala slávnosť uloženia telesných ostatkov baróna Istvána Dobóa a jeho manželky Sáry Sulyokovej de Lekcse do zreštaurovaného sarkofágu z červeného mramoru a to po neuveriteľných 400 rokoch od jeho zhotovenia.
Ako vyzeral István Dobó?
O fyzickom vzhľade hradného kapitána sa nezachoval dobový portrét ani žiadny iný dokument. Práve preto bolo pre výskumníkov ešte väčšou výzvou zrekonštruovať tvár Dobóa na základe lebky objavenej v hrobe. Tejto náročnej práce sa ujal tím pozostávajúci z odborníkov a sochárov. Špecialista antropologickej zbierky Ágnes Kustár a sochár András Balikó metódou takzvanej sochárskej či plastickej rekonštrukcie vymodelovali tvár na vyhotovenej kópii lebky. Najprv sa na základe CT snímok pripravil trojrozmerný obraz. Ten potom výskumníci použili na to, aby umelo vyhotovili lebku, kde sa potom pripevnili mimické svaly.
Odborníci tvrdia, že síce rekonštrukcie podobného typu nemôžu byť úplne presné, keďže nevieme, akej postavy a koľko presne vážila daná osoba (alebo do akej miery mala napríklad vrásky na tvári), avšak získaná rekonštrukcia môže celkom hodnoverne odrážať pôvodné črty danej osoby. Keď nie je k dispozícii vierohodné dobové zobrazenie, tvár sa rekonštruuje na základe priemernej hmotnosti a znakov staroby charakteristických pre danú dobu.
Zo vzniknutej rekonštrukcie tváre sa dá usúdiť aj to, akej postavy mohla byť daná osoba. Na základe výskumov sa zistilo, že István Dobó bol vysoký 178-182 cm a mocnej postavy, čo bolo neobvyklé v tej dobe. Na základe tvárových kostí sa predpokladá, že ide jednoznačne o charizmatickú osobnosť. Dobó sa dožil veku, ktorý sa pokladá v danej historickej dobe za značne nadpriemerný. Model tváre tejto známej historickej osobnosti je uložený v zbierke Hradného múzea Istvána Dobóa (Dobó István Vármúzeum) v meste Eger.
Informácie z: www.szeretlekmagyarorszag.hu, www.ruska.sk
http://www.szeretlekmagyarorszag.hu/igy-nezett-ki-dobo-istvan/
