Benešove dekréty – kostlivec v skrini na Slovensku (1. časť)

Je to už sedemdesiat rokov čo nedoriešená téma Benešových dekrétov neustále narúša už aj tak napäté slovensko-maďarské vzťahy. Pýtali sme sa dvoch maďarských historikov zo Slovenska na najznámejšie klišé, bludy a prekrúcanie dejín, ktoré odznievajú na oboch stranách, ako aj na možnosť na prípadnú vzájomnú dohodu.

Pred 70 rokmi, a to presne 5. apríla 1945 bol vyhlásený Košický vládny program. Ustanovenia vládneho programu sa pokladajú za základný kameň protimaďarských a protinemeckých dekrétov vydaných medzi rokmi 1945-1948. Po skončení 2. svetovej vojny sa začal okamžite realizovať program, ktorý mal za cieľ vybudovanie čisto slovanského národného štátu, zároveň odstránenie nemeckej a maďarskej menšiny z územia Československa.

Nedávno sa pri spomienke na dve výročia (ukončenie 2. svetovej vojny a vyhlásenie Košického vládneho programu), v slovenských médiách opäť objavila téma Benešových dekrétov. Opýtaní politici a historici však len zopakovali už známe klišé a názory. Jedným z najčastejších klišé, ktoré panuje na Slovensku je, že spochybnením Benešových dekrétov by sa len otvorila Pandorina skrinka. Dôsledkom toho by sa spochybnilo aj celkové povojnové usporiadanie Európy. Na tieto háklivé otázky odpovedali historici Laszló Szarka a Árpád Popély.

Zrušenie nezrušiteľného

Obaja historici pokladajú za prehnané to tvrdenie, že zrušenie Benešových dekrétov by vplývalo na povojnové usporiadanie Európy. Podľa Szarku je pritom dôležité si uvedomiť, že [highlight]následne československým parlamentom posilnené Benešove dekréty sú životne dôležité pre povojnový Československý štát. Práve tieto prezidentské dekréty totiž položili základy pre obnovenie Československého štátu, ako aj pre jeho politické a hospodárske inštitúcie. Je teda nereálne, aby sa všetky dekréty zmazali z československého právneho poriadku.

Ako povedal Popély, zo 143 dekrétov vydaných československým prezidentom sa len malý zlomok zaoberá maďarskou menšinou (je to necelých 10). Navyše časť dekrétov bola v platnosti len v Česku. Na Maďarov na území dnešného Slovenska sa v mnohých otázkach vzťahovali ustanovenia Slovenskej národnej rady. I keď je pravdou, že v cieli ako aj v obsahu sa väčšinou zhodovali s prezidentskými dekrétmi. „Na dnes sa Benešove dekréty stali akýmsi symbolom úplného pozbavenia práv Maďarov, v skutočnosti však ide o oveľa zložitejšiu problematiku“, zdôraznil Popély.

Princíp kolektívnej viny

Dušan Kováč, historik Slovenskej akadémie vied, prednedávnom uviedol, že Benešove dekréty sú len historické dokumenty, nemajú žiadnu právnu silu, a preto nie je potrebné ani ich zrušenie. Týmto by sa totiž podľa Kováča nič nezmenilo. Zároveň princíp kolektívnej viny bol zas taktiež zamietnutý aj v rámci právneho poriadku Slovenska ako aj v rámci ústavy SR. V tomto smere však Popély upozornil na ďalšiu dôležitú vec. Síce názory historikov a právnikov sa rozdeľujú ohľadom platnosti jednotlivých dekrétov a právnych predpisov, faktom však ostáva, že tie dve ustanovenia, ktoré sa najvážnejšie dotkli Maďarov, nikdy zrušené neboli.

Je to ustanovenie č. 33, ktoré hovorí o zbavení občianstva Maďarov a Nemcov, a ustanovenie č. 108. hovoriace o konfiškácii majetkov Maďarov a Nemcov. Síce roku 1948 získali Maďari späť svoje občianstvo ako aj časť strateného majetku, ale nikdy žiaden právny predpis neinformoval o tom, žeby boli ustanovenia č. 33 alebo 108 neplatné.

Čo sa týka princípu kolektívnej viny. Parlamentné rozhodnutie z roku 2007 síce skutočne odmietlo dekréty, ale súčasne vyhlásilo a posilnilo nemennosť, nedotknuteľnosť a nespochybniteľnosť právnych a majetkových pomerov vyplývajúcich z Benešových dekrétov. Týmto Slovensko posilnilo tie dobové právne predpisy, ktoré práve na základe princípu kolektívnej viny dali možnosť na vznik rôznych protinemeckých a protimaďarských opatrení. „V podstate je to teda uznesenie odporujúce samo sebe. Kým na jednej strane odmietli princíp kolektívnej viny, na druhej strane ho ešte i posilnili“, zdôraznil Popély. „Tým, že slovenský parlament vyhlásil Benešove dekréty za nedotknuteľné, vlastne dal najavo, že dnešný slovenský štát súhlasí so zaobchádzaním sa Československa s menšinami po roku 1945“, dodal Szarka. Toto je ale nezlučiteľné aj s dnešnou slovenskou menšinovou politikou.

Podľa Szarku sa táto otázka môže riešiť len v rámci obojstranného urovnania. Dôležitým momentom pri vyriešení otázky dekrétov môže byť aj fakt, že 11. februára 2013 odborná komisia Európskeho parlamentu pre právne záležitosti uviedla: Síce uznesenie Slovenskej národnej rady z roku 2007 o posilnení Benešových dekrétov nemá priamy právny účinok, prezidentské dekréty ale naďalej prejavujú svoj vplyv na súčasný slovenský právny systém.

Pokračovanie

Preložené z originálu: Krisztián Kacsinecz: Csontváz a szekrényben: a Beneš-dekrétumok hetven éves átka.

Hlavný obrázok – www.klt.hu