Benešove dekréty v praxi – autentické dokumenty

2014-04-28_14-11

Československý štát obnovený po druhej svetovej vojne vyhlásil všetkých svojich občanov maďarskej a nemeckej národnosti za vojnových zločincov, zradcov a kolaborantov. Ale aký hriech spáchala maďarská komunita, za ktorý mala v roku 1945 pykať? Zrada Československa a obžaloba z fašizmu. Vedúci československí politici preto pod zámienkou kolektívnej viny uskutočnili násilné vysídlenie občanov nemeckej a maďarskej národnosti z územia Československa.

Dokumenty o povojnovom obnovení československej štátnosti, dosť desivo rozprávali o budúcom „slovanskom národnom štáte”. Toto všetko spresnil Košický vládny program a po ňom konkrétne sformuloval odobratie práv Maďarom Benešov dekrét č. 33/1945. Na tento dekrét sa neskôr odvolali iné dekréty a nariadenia, na základe ktorých Maďari prišli o svoju pôdu, nehnuteľnosti a maďarskí štátni zamestnanci stratili svoje pracoviská, ako aj svoj dôchodok. Na dobu neurčitú (dnes už vieme, že na tri roky) na Slovensku zatvorili všetky fungujúce maďarské školy. Na verejnosti zakázali používanie maďarského jazyka. Ulice a verejné miesta zaplavili nadpisy ako „Na Slovensku po slovensky!“, ponižovanie a neprávosti spáchané na Maďaroch pre používanie materinského jazyka boli na každodennom poriadku. Všetky dovtedajšie maďarské nadpisy bolo potrebné odstrániť.

„Akčný výbor Nitrianskeho národného frontu dôrazne a naposledy vyzýva obyvateľov mesta Nitra, že tí, ktorí sa hlásia za Slováka alebo Čecha a patria k československému štátu, aby na verejných miestach (hostince, trhoviská, zábavné podniky) nerozprávali
m a ď a r s k y   alebo   n e m e c k y.“

Pre nedostatok miesta nie je možné poukázať na všetky oblasti ponižovania Maďarov v rokoch 1945 – 1948. Pre stratu štátnej príslušnosti zanikla aj ich súkromná sféra a prežili nespočetné množstvo príkorí. Spomienky na ne prechovávali až do konca života. Stávalo sa, že nedostali ani základné lieky, lebo nemali štátnu príslušnosť. Boli odopierané pohrebné obrady v materinskom jazyku zosnulého a príbuzných a na ulici sa Maďari  vystavovali inzultáciám pochybných osôb.

Pražská vláda vynútila od Maďarska súhlas na výmenu obyvateľstva. Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom bola podpísaná v Budapešti 27. februára 1946. Podľa dohody mohlo Československo vysídliť toľko Maďarov, koľko Slovákov sa z Maďarska dobrovoľne prihlási na presídlenie do Československa. V praxi ale Československo podpísané podmienky neustále porušovalo.
Prvý transport Maďarov prebehol 12. apríla 1947 a posledný sa uskutočnil 5. júna 1949. Počas tohto obdobia sa z územia Slovenska v podstate denne vysídľovali Maďari určení na presídlenie. Z územia Slovenska vysídlili spolu 76 616 občanov maďarskej národnosti.

Pri vysídlení mala československá vláda na zreteli predovšetkým majetkové, politické, územné a etnické kritériá. Cieľom bolo rozdrobenie súvislého homogénneho maďarského bloku na území dnešného južného Slovenska na tri alebo štyri časti. Z maďarských občanov sa snažili vysídliť predovšetkým tých, ktorí disponovali veľkým majetkom, teda mestských občanov, bohatých poľnohospodárov, a samozrejme predstaviteľov maďarskej inteligencie.

Nasledujú autentické dokumenty z čias Benešových dekrétov:

1. Dvojjazyčný leták o výhodách obnoveného Československa (1944-45)

1. Dvojjazyčný leták o výhodách obnoveného Československa (1944-45)

2. Potvrdenie o presídlení do Maďarska (1946)

2. Potvrdenie o presídlení do Maďarska (1946)

3. Rozhodnutie o zhabaní majetku Terézie Danajka, konfiškačná komisia zriadená v Galante (1945)

3. Rozhodnutie o zhabaní majetku Terézie Danajka, konfiškačná komisia zriadená v Galante (1945)

4. Dvojjazyčná výzva na vyhlásenie vernosti Československu (1946)

4. Dvojjazyčná výzva na vyhlásenie vernosti Československu (1946)

5. Záznamový list o rodinách určených na presídlenie a o ich majetku

5. Záznamový list o rodinách určených na presídlenie a o ich majetku(2. strana: Informácie o majetku a príjme osoby určenej na presídlenie podľa stavu zo dňa 27. februára 1946) 

6. Oznámenie o dátume vysídlenia

6. Oznámenie o dátume vysídlenia
(Komisia mala právo určiť aj to, ktorí členovia z rodiny budú vysídlení, a ktorí nie. Stávalo sa totiž, že nevysídlil celú rodinu, len jej dvoch či troch členov, čím sa rodinné zväzky úplne narušili).

7. Spísanie nehnuteľného majetku Lajosa Gála a jeho manželky Lídie Hencz

7. Spísanie nehnuteľného majetku Lajosa Gála a jeho manželky Lídie Hencz (časť dokumentu)

8. Zamietnutie žiadosti o osvedčenie pre Jenőa Hausera (1945)

8. Zamietnutie žiadosti o osvedčenie pre Jenőa Hausera (1945)

9. Zamietnutie žiadosti o československé občianstvo pre Jenőa Hausera

9. Zamietnutie žiadosti o československé občianstvo pre Jenőa Hausera

10. Oznámenie o konfiškácii majetku

10. Oznámenie o konfiškácii majetku