Bolo Uhorsko maďarské?


Zo slovenskej strany sa často stretávame s názorom, že Maďarov nemôžeme označiť pojmom „štátotvorný národ Uhorska“, keďže Uhorsko bolo už od začiatku multietnickým a spoločným štátom mnohých národov, kde Maďari boli iba jednou z mnohých národov a etník, ktorí tento štát obývali. Tento názor ale neberie do úvahy niekoľko dôležitých faktov.

Ak sa na pojem „štátotvorný“ pozeráme z toho hľadiska, že pomenúva národ, ktorý „vytvoril nejaký štátny útvar“, tak Maďari evidentne sú štátotvorným národom Uhorska. Totiž práve Maďari boli tí, ktorí založili Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Niektorí ale na tento pojem prihliadajú z hľadiska národnostného zloženia historického Uhorska, a tak je podľa nich štátotvorným iba ten národ, ktorý vystupuje v danom štáte ako majoritný, alebo jediný dominantný národ.

Národnostné zloženie historického Uhorska

Slovenská interpretácia uhorských dejín sa častokrát akoby snažila navodiť dojem, že v Uhorsku boli Maďari v menšine už od momentu založenia Uhorského kráľovstva a Uhorsko nebolo štátom Maďarov, ale štátom mnohých národov. Na tomto princípe sú napríklad napísané aj najnovšie učebnice dejepisu: Uhorsko sa utvorilo ako kresťanský štát mnohých národov (LUKAČKA: Dejepis pre 7. ročník ZŠ, str. 22); v podobnom duchu vyznieva aj zaužívaná slovenská definícia Uhorska: Uhorsko sa utváralo ako multietnické kráľovstvo… (ŠKVARNA: Slovensko, str. 12). Pritom podiel Maďarov v Uhorsku nikdy nebol taký nízky, aby ho prevýšil počet hociktorej inej národnostnej menšiny.

Počet starých Maďarov (honfoglaló magyarok), ktorí prišli do Karpatskej kotliny na konci 9. storočia, sa podľa historických výskumov pohyboval okolo 400 000. Počet obyvateľstva, ktoré tu Maďari našli (t. j. Avari, Slovania, Východní Frankovia) bol okolo 200 000. Ak z tohto počtu odrátame počet Avarov, ktorí boli nomádske etnikum ázijského pôvodu a s podobnou kultúrou ako starí Maďari, ako aj počet Východných Frankov, tak zistíme, že počet Slovanov v Karpatskej kotline sa mohol v tom čase pohybovať tak maximálne okolo 100 000.

O etnickom zložení stredovekého uhorského obyvateľstva existujú len približné odhady, keďže nemáme k dispozícii presné údaje z tohto obdobia (napríklad ešte neexistovalo sčítanie obyvateľstva). Historici sa pokúšajú vyvodiť závery na základe nájdených hrobov, či z dobových geografických názvov a mien osôb.

Čo sa týka etnického zloženia Uhorska je evidentné a dokázané, že medzi rokom 895 a tzv. obdobím tureckého panstva (1541-1699) boli Maďari majoritným národom v Uhorsku. Podľa historických výskumov na konci stredoveku (t.j. na prelome 15. a 16. storočia) bolo z celkového počtu obyvateľstva Uhorska 80% Maďarov a 20% obyvateľov inej národnosti. Západnú, severnú a východnú pohraničnú zónu Uhorska obývali Nemci, južné hranice Srbi, Chorváti a Slovinci. Slováci obývali jednotné koherentné územie na severozápade Uhorska, kým Rumuni sa usadili predovšetkým na území južného Sedmohradska.

Výrazné demografické zmeny v Uhorsku sa datujú od obdobia tureckej nadvlády. Po vyhnaní Turkov, na konci 17. a začiatkom 18. storočia, sa začalo dosídľovanie zahraničného obyvateľstva predovšetkým do vyľudnených častí južného Uhorska a do oblastí pozdĺž Dunaja. Ich príchodom sa národno-etnické zloženie Uhorska stalo ešte rozmanitejším. Počet Maďarov sa teda oproti iným národom v Uhorsku značne znížil len v období na konci 17. a na začiatku 18. storočia (jednak dôsledkom vysokých úmrtností počas protitureckých bojov, a jednak postupným dosídľovaním nemeckého, slovanského a rumunského obyvateľstva do rôznych častí Uhorska). Avšak 40% Maďarov tvorilo i tak majoritu a najpočetnejší národ v Uhorsku (pre porovnanie: okolo roku 1900 sa viac ako 50% obyvateľstva hlásilo k maďarskej národnosti, najpočetnejšou menšinou boli Rumuni – okolo 16%, druhí boli Slováci a Nemci– okolo 11%).