Cestovanie vlakom za čias Uhorska

2017-05-11_12-44

Kedysi bolo obrovským zážitkom cestovanie vlakom, kde nemohli chýbať ani úžasné jedálne vozne ponúkajúce tie najlepšie gastronomické pochúťky. V týchto časoch mali ešte mená železničných spoločností svoju prestíž a cestovanie vlakom skĺbilo v sebe nielen vzrušujúcu jazdu, ale aj radostný zážitok z „uháňajúcej sa gastronómie“.

Zrod jedálnych vozňov

etkezokocsi10

Pohľadnica z roku 1908. Scéna zo záhrady reštaurácie na Nyugati Pályaudvar v Budapešti.

Výstavbou železníc nabral rozvoj dopravy na obrátkach. Prvé kroky pre rozvoj a zdokonalenie železničnej dopravy sa spája so Spojenými štátmi americkými. Ľudia sa už za pomoci vlakov mohli dostať na čoraz väčšie vzdialenosti a v porovnaní s kočmi ťahanom koňmi sa to uskutočnilo za oveľa kratší čas. Železničná trať sa postupne vybudovala aj západných častiach Spojených štátov. Keďže takáto cesta vlakom trvala aj niekoľko dní, zrodil sa nápad pre zriadenie prvých ležadlových vozňov. Američan George Pullman bol ten, kto s ďalšími inžiniermi skonštruoval tie vlakové súpravy, ktoré mali slúžiť na oddych a spánok počas dlhých ciest. Spočiatku existovali len jednomiestne vozne so skladacími sedadlami, ktoré sa dali previesť do podoby postele. Neskôr pre náročnejších zákazníkov sa vyhotovili špeciálne vozne s kabínkami pre rodiny, ktoré neskôr disponovali aj kúpeľňami a pracovňou.

Z dôvodu dlhých ciest bolo veľmi dôležité čo najskôr sa postarať aj o stravovanie cestujúcich. Aj práve preto na úplnom začiatku iniciovali vznik prvých reštauračných vozňov tie spoločnosti, ktoré sa podieľali aj na vzniku lôžkových vozňov. K bohato prestretým stolom bolo teda nutné zriadiť vo vlakoch aj kuchyňu, kde by kvalifikovaní kuchári pripravovali úžasné lahôdky. Tieto novinky nemohli ostať len na území USA a Kanady, novú módnu vlnu veľmi rýchlo prebrala aj samotná Európa.

etkezokocsi1

Bufetový koč na železničnej stanici v maďarskom meste Hatvan okolo roku 1910.

Cestovanie vlakom sa stalo čoraz populárnejším a zabezpečenie stravovania pre cestujúcich sa ukázalo byť ziskovým podnikaním. Ľudia si totiž veľmi radi zaplatili za výborné jedlo, ako aj za iné kvalitné služby. Pohostinstvo spájané so železnicami sa stalo ku koncu 19. storočia a začiatkom 20. storočia vzrastajúcim priemyselným odvetvím. Aj na území historického Uhorska vznikli na železničných staniciach vkusne zariadené reštaurácie ponúkajúce kvalitné služby zákazníkom. Mimo toho sa objavili aj stabilné či mobilné bufety.  V týchto obdobiach museli ľudia v Uhorsku veľmi zabojovať o pozíciu sprievodcu v lôžkovom vozni, prípadne o prácu kuchára či čašníka v reštauračnom vozni.

O kvalite maďarských železničných reštaurácií sa môžeme dočítať predovšetkým v dielach známeho maďarského spisovateľa Gyulu Krúdyho. Vo jeho novelách sa často objavuje motív „vidieckeho pána“, ktorý bol ochotný cestovať vlakom do Budapešti a odtiaľ do Győru, prípadne až do mesta Makó (slov. Makov), a to len aby si vo vlaku mohol vychutnať výborné jedlo.

etkezokocsi4b

Vlakový sprievodca Béla Horváth v 1930-tich rokoch v reštauračnom vozni a s personálom pred vlakovou súpravou.

Firmy a spoločnosti poskytujúce služby cestujúcim

Postupom času vznikali servisné spoločnosti, ktoré v rámci jednotlivých štátov súperili o priazeň svojich zákazníkov. V Anglicku existovalo niekoľko takýchto spoločností (napr. Bornemouth Belle – All Pullman!, či Liner Northern Belle – „Great Rail Cruise). Veľmi populárnym sa toho času sa stal aj dnes už legendárny vlak Orient Express. Išlo o luxusné vlaky, ktoré od roku 1883 spájali západnú Európu a Balkán. Vlak Orient Express sa objavil v mnohých knižných publikáciách, snáď najvýznamnejším je slávny kriminálny román od Agathy Christie s názvom „Vražda v Orient exprese“. V rámci dejín európskych železníc zastávalo Uhorsko/Maďarsko so stanicou v Budapešti vždy dôležité postavenie.

Po krymskej a balkánskej vojne vzniklo v roku 1889 priame železničné spojenie medzi západnou Európou a Konštantínopolom (dnešný Istanbul) a to cez Budapešť, Belehrad a Sofiu. Medzitým belgický bankár Georges Nagelmackers podľa amerického vzoru (ale vo výzdobe a vybavení ho značne prevýšiac) založil v roku 1872 prvú európsku spoločnosť, ktorá bola prevádzkovateľom luxusných spacích a reštauračných vozňov pod názvom Compagnie Internationale des Wagons-Lits. Snom Nagelmackersa bol taký Orient Express, ktorý by prechádzal celou Európou. Prvú skúšobnú jazdu uskutočnili v roku 1882 pod názvom „Train Eclaire” a to medzi Parížom a Viedňou.

etkezokocsi5

Reštaurácia na Nyugati Pályaudvar (Západná železničná stanica) v Budapešti okolo roku 1910.

Povzbudený týmto úspechom 5. júna 1883 vyrazil z Paríža prvý vlak Orient Express smerom do Konštantínopolu. V tom čase bola dokončená len železničná trať Bukurešť-Ruse-Varna. Z Varny museli cestujúci prestúpiť na loď a až tak sa dostali do Konštantínopolu. Orient Express bol toho času skutočným luxusným vlakom, kde sa dali kúpiť cestovné lístky jedine do prvej triedy. Cena, ktorú museli prví cestujúci zaplatiť, sa pohybovala okolo 457 zlatých frankov plus 20% za služby, čo sa v tom čase pokladalo za horibilnú sumu.

Na maďarskom úseku sa vlak spočiatku pohyboval len na tratiach Rakúskej železničnej spoločnosti v dĺžke 689 kilometrov. Neskôr, keď bola v roku 1888 dokončená priama trať cez Belehrad a Sofiu, vstúpila na scénu aj maďarská železničná spoločnosť so železničnou traťou vybudovanou v roku 1884 a vedenou cez mestá Budapešť-Zemun-Belehrad v dĺžke 359 kilometrov. Od tej doby sa trasa Orient Expressu rozdvojila v Budapešti a to smerom na Belehrad a Bukurešť. Železničná trať sa cez územie Maďarska ťahala tým pádom v dĺžke 1048 kilometrov, čo tvorilo približne tretinu z celej trasy vlaku.

etkezokocsi11b

Jedálny lístok z maďarských vlakov.

Neskôr na začiatku 20. storočia vzniká v Nemecku spoločnosť MITROPA, ktorej vlaky až do príchodu k hraniciam disponovali maďarskými reštauračnými vozňami a maďarsky hovoriacim vlakovým personálom, potom ich vymieňal nemecky hovoriaci personál. Druhá svetová vojna značne zmenila európske spoločnosti, vlak Orient Express však ožil v podobe nostalgického vlaku, ktorý sa ale v Budapešti zastavil cez rok už len 4-krát.

Preložené z originálu: András Szántó: Ez is már a múlté: ilyenek voltak régen az étkezőkocsik a vonatokon