Cisárovná Sissi sa kvôli milovaným Maďarom naučila aj po maďarsky


V roku 2005 bol cisárovnej Alžbete-Sissi posmrtne udelený čestný titul „Rytier maďarskej kultúry“ (Magyar Kultúra Lovagja), keďže sa mimoriadne zaslúžila o podporu a pestovanie maďarskej kultúry v Uhorsku (Magyarország).

Budúca cisárovná Alžbeta sa začala oboznamovať s maďarskou históriou a literatúrou od jesene 1853. Gróf János Majláth, ktorý žil v Mníchove, navštevoval trikrát do týždňa kniežací dvor. Skrze básnický svet svojho diela „Magyar regék, mondák és népmesék“ (slov. Maďarské povesti, báje a ľudové rozprávky), ktoré napísal v nemčine, predstavil tejto mladej dievčine s vnímavou dušou citový svet ako aj fyzické a duševné charakteristiky Maďarov.  Tieto vlastnosti sa neskôr objavujú aj v cisárovninej básni s názvom „Ó, bár királyt adhatnék néktek” (slov. Ó, kiež by som vám mohla darovať kráľa).

Gróf Majláth, ktorý bol nesmierne vzdelaným človekom, načrtol cisárovnej Sissi aj dejiny Uhorska (Magyarország) a to až po revolučné udalosti roku 1848-49. Sissi už toho času pociťovala nevysvetliteľnú náklonnosť voči utláčaným Maďarom. Osobitne sa dokázala stotožniť predovšetkým s tou veľkou túžbou po slobode, ktorá bola pre maďarský národ taká príznačná. 

Cisárovná sa začala oboznamovať aj s maďarským jazykom a to za pomoci vikára Ferenca Richtera Xavériho. Vo Viedni sa cisárovnej prvým oficiálnym učiteľom maďarského jazyka stal od februára 1863 opát Imre Homoky. Práve vďaka jeho pomoci si dokázala Sissi perfektne osvojiť gramatiku maďarského jazyka. V januári 1866 tak v Hofburgu dokázala pred delegáciou uhorského snemu bez problémov rečniť dokonalou maďarčinou a bezchybnou výslovnosťou:  

„Mióta az isteni gondviselés szeretett felséges férjem által Magyarországhoz éppoly gyöngéd, mint elválhatatlan kötelékkel fűzött, ennek jóvolta mindenkor élénk részvétem tárgya volt.”  (slov. Odkedy božská prozreteľnosť skrze môjho milovaného manžela ma spojila tak jemným ako nerozlučiteľným putom k Uhorsku, jeho dobro bolo vždy predmetom môjho čulého súcitu). 

Obsah ako aj forma jej úprimných slov si podmanili celé publikum. 

Tomuto veľkolepému výstupu však predchádzalo veľa práce. Cisárovná Alžbeta si od roku 1864 dala objednať do Viedne noviny v maďarskom jazyku. Zároveň prijala ku sebe dvornú dámu maďarskej národnosti, ktorým bola Ida Ferenczy. Raz, keď pochválili jej maďarskú slovnú zásobu, cisárovná riekla: „Kamkoľvek som šla, kdekoľvek som len bola, zobrala som so sebou rad maďarských slov. Učila som sa vždy a všade“. 

Aj práve vďaka tomu maďarský literárny historik Ferenc Toldy prehlásil v roku 1866, že Maďari majú oslavovať ako triumf maďarského jazyka fakt, že bol prijatý do najvnútornejších siení Hofburgu, kde diela maďarských básnikov číta samotná cisárovná Alžbeta. 

Odkazujúc na maďarského básnika Mihálya Vörösmartyho neskôr cisárovná Sissi napísala: „Podľa básnika je prvým mužom medzi Maďarmi kráľ, a tak sa i ja usilujem o to, aby som skrze svoju usilovnosť mohla byť hodným príkladom skutočnej maďarskej ženy“.

Osvojenie si maďarského jazyka, prostredníctvom ktorého mohla cisárovná spoznať citový život maďarského národa rovnako ako jeho dejiny, jej priniesol nový, oveľa vyšší cieľ: pokus o zmierenie jej manžela – panovníka s Maďarmi.

Koncom februára napísala Alžbeta grófovi Gyulovi Andrássymu nasledovné: „Veď vidíte, ak sa veci cisára vyvíjajú v Taliansku zle, veľmi ma to bolí; ale ak sa veci vyvíjajú zle v Maďarsku, zabije ma to“. Dnes je už dôverne známe, ako sa v prípade maďarských záležitostí cisárovná Alžbeta snažila dôsledne a vytrvalo zbližovať názory Ferenca Deáka, Gyulu Andrássyho a svojho cisárskeho manžela. 

Od septembra 1866 prijala cisárovná nového učiteľa, ktorým bol Miksa Falk. Falk sa na hodinách popri maďarskej literatúre čoraz viac Alžbete zmieňoval aj o maďarskej histórii a aktuálnej politickej situácii. 

Je tiež známe, že sa cisárovná rozlúčila so svojím predošlým učiteľom Homokym skutočne „v kráľovskom štýle“. Homokyho pozvala do salónu, kde boli prítomní len jej manžel a deti, a pred nimi zaspievala Szózat (slov. Výzva, je druhou hymnou Maďarska). 

Cisárovná Alžbeta rozmýšľala srdcom a  v záujme Maďarov viedla politizovanie založené na citoch. Výsledkom jej práce bolo zmierenie maďarského národa a panovníka a dosiahnutie rakúsko-maďarského vyrovnania. 

8. júna 1867, keď boli spoločne s cisárom Františkom Jozefom I. korunovaní za kráľa a kráľovnú, Alžbeta sa zároveň stala aj matkou maďarskej vlasti. Hoci po roku 1867 už nepolitizovala, celý svoj život sa držala záväzku, ktorý dala Maďarom. Po jej smrti povedal František Jozef I. o svojej manželke nasledovné: „Keby len Maďari vedeli, čo všetko pre nich urobila…“.

V roku 1868 sa v Budíne narodila Mária Valéria (štvrté dieťa cisárovnej Sissi a Františka Jozefa), ktorú kráľovský pár oslovoval len prezývkou „maďarské dieťa“ (das ungarische Kind). Bola vychovávaná v maďarskom duchu. Alžbeta s ňou komunikovala len po maďarsky, zároveň aj listy si vymieňali v maďarskom jazyku. Keď sa Mária Valéria vydávala, od matky dostala do vena obrovské množstvo výšiviek z Kalotaszeg-u, ktoré postačili na vyzdobenie troch izieb. Pri Viedni sa zas nachádzal majer, kde sa Alžbeta rada zdržiavala. Toto miesto bolo v každom ohľade maďarského duchu. Zariadenie domu pripomínalo maďarské etnografické múzeum. 

O tom, že cisárovná Sissi ovládala maďarčinu skutočne na dobrej úrovni a týmto jazykom aj rozmýšľala svedčí nasledovná udalosť. V roku 1875 utrpela Alžbeta jazdeckú nehodu, kedy mala otras mozgu. Keď sa vzápätí prebudila, prvé slová riekla po maďarsky. 

Počnúc od sedemdesiatich rokov vplyvom cisárovnej sa čoraz viac jej súrodencov a príbuzných začalo učiť po maďarsky. Samozrejme aj jej dvorania boli Maďari a Maďarky, spomeňme len osoby ako barón Nopcsa, grófka Festetics či grófka Sztáray. Vieme, že keď dámy boli spolu, vždy sa zhovárali po maďarsky. 

V tomto ohľade je najzaujímavejším príkladom to, keď v roku 1895 navštívil František Jozef svoju manželku na francúzskej Riviére. Tu sa o krásach krajiny zhovárali po maďarsky, pričom ich materinským jazykom bola nemčina. Cisár zaujatosť Alžbety voči Maďarom po celý čas podporoval a ešte aj po jej smrti jej názory rešpektoval. 

V januári 1908 bolo otvorené Pamätné múzeum kráľovnej Alžbety (Erzsébet Királyné Emlékmúzeum). Jedným z hlavných darcov múzea bol sám panovník, František Jozef. Ako povedal, artefakty odovzdal Maďarom preto, lebo Alžbeta „bola s tak veľkou láskou naklonená tomuto národu“.  Predmety odovzdané múzeu mali zdôrazniť presne tieto pocity. 

Práve v tomto múzeu mohli návštevníci vidieť rôzne práce cisárovnej napísané v maďarskom jazyku, prvé verše zo Szózat, ktoré tiež vlastnoručne napísala, ďalej jej korešpondenciu s Józsefom Eötvösom, ako aj jej malú knižnicu pozostávajúcu z viac ako dvesto knižných titulov zameraných na maďarské dejiny a literatúru. O jej vrúcnych emóciách k maďarskému národu svedčí aj jej modlitebná knižka v maďarskom jazyku, v ktorom sa našiel portrét Ferenca Deáka, presne tam, kde ho cisárovná toho času vložila.

Preložené z originálu: Pálinkás Patrícia: Amikor 1875-ben Sisi agyrázkódást kapott egy lovas balesetben, magához térve magyarul szólalt meg