Gyula Andrássy a Sissi: Romantický príbeh maďarského grófa a krásnej cisárovnej


Nie je žiadnou novinkou, že najznámejšieho hornouhorského Maďara, Gyulu Andrássyho spájalo úzke priateľstvo s rakúskou cisárovnou Alžbetou-Sissi. Podľa dobových klebiet Andrássy – známy lámač ženských sŕdc, už pri prvom stretnutí očaril cisárovnú. Ich tajuplný romantický vzťah je dodnes opradený legendami.

Keď sa z obyčajnej dievčiny zrazu stane rakúska cisárovná

Život rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety (prezývanej Sissi) sa nám môže zdať ako rozprávka. Veselé mladé dievča, ktoré sa narodilo ako tretie dieťa bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa a vojvodkyne Ludoviky Vilhelmíny Bavorskej, nesnívalo o cisárskom manželovi, rozmarom osudu sa však predsa len dostala do jednej z najvplyvnejších dynastií vtedajšej Európy. Bolo to v roku 1853, kedy cisár František Jozef – a to skôr na nátlak svojej autoritatívnej matky, arcivojvodkyne Žofie, než z vlastnej vôle – odcestoval do Bavorska, aby požiadal o ruku Helenu, najstaršiu dcéru bavorského vojvodu. Údelom osudu sa však napokon zaľúbil do ešte len 16-ročnej Alžbety. Toho času už 23-ročný cisár bol úplne očarený mladou dievčinou, a tak aj napriek nesúhlasu svojej matky priviedol mladučkú Alžbetu pred oltár.

Idylický príbeh týchto dvoch mladých ľudí však vonkoncom nepokračoval podobne šťastne. Život Alžbety už od začiatku strpčovala jej svokra, arcivojvodkyňa Žofia, ktorá pokladala mladú Alžbetu vo všetkých sférach za nezrelú a neskúsenú. Mladá cisárovná sa tak stala terčom neustálych ponižovaní. Intrigy svokry otrávili manželstvo Sissi a Františka Jozefa, dôsledkom čoho sa u cisárovnej objavili aj rôzne duševné choroby. Postupne začala zanedbávať svoje deti aj manžela. Ohnivá láska, ktorá vzplanula medzi cisárom a mladou dievčinou tak veľmi rýchlo pominula (na rozdiel od filmového spracovania ich príbehu).

Alžbeta, len aby sa zbavila výčitiek svojho manžela, bola ochotná pristúpiť aj na to, že vyhľadá milenku pre svojho muža. Aj ju našla, a to v podobe rakúskej herečky Kathariny Schratt. Alžbetu vraj spájal priateľský vzťah s menovanou herečkou, dokonca ona sama spolupracovala na tom, aby herečku čoskoro prijali ako oficiálnu „priateľku” panovníckej rodiny. Vraj sa stávalo aj to, že spolu s Máriou Valériou, najmladším dieťaťom cisárskeho páru, šla táto „štvorica“ na spoločnú letnú dovolenku. Cisár vstúpil do tejto hry, ba dokonca neskôr sa aj zaľúbil do rakúskej herečky.

Herečka Katharina Schratt. Napravo na prechádzke s Františkom Jozefom

Alžbeta teda žila v podstate úplne oddelene od svojho manžela (hlavne po narodení ich štvrtého dieťaťa). Väčšinu času trávila cestovaním v zahraničí a doma si plnila len svoje protokolárne povinnosti. Ich vzťah zničil aj fakt, že osobnosť Alžbety sa diametrálne líšila od povahy jej muža, a tak ich vzťah nemohol dlhodobo fungovať. Sissi rada jazdila na koni, chodila do hôr, milovala slobodný život a tak sa nedokázala vyrovnať so životom v zlatej klietke, ktorú jej pridelil osud a svokra Žofia. Na rozdiel od nej bol cisár František Jozef veľmi pedantným, byrokratickým vojakom, ktorý vstával zavčasu (o 4.00 hodine!) a celý deň len pracoval. Pre cisárovnú bolo preto priam príjemným osviežením stretnúť povestného lámača ženských sŕdc –  maďarského grófa Gyulu Andrássyho, ktorý si cisárovnú svojím vlasteneckým duchom a charizmatickou osobnosťou ihneď podmanil.

Šarmantný maďarský gróf Andrássy

Potom ako ukončil svoje právnické štúdium sa Gyula Andrássy – po zvyku vtedajšej aristokratickej mládeže – rozhodol uskutočniť dlhšiu zahraničnú cestu do Francúzska, Anglicka a Španielska. Mnohí si už vtedy všimli jeho vynikajúce schopnosti a mladému mužovi koketujúcemu s politikou predpovedali skvelú budúcnosť. 25-ročný Andrássy sa aktívne zúčastnil maďarskej revolúcie a boja za slobodu a nezávislosť v roku 1848-49, kedy sa pre boj snažil získať zahraničnú podporu. Po potlačení maďarskej revolúcie sa preto dlhší čas nemohol vrátiť domov a bol nútený emigrovať, jeho meno totiž figurovalo medzi maďarskými „povstalcami”. Dokonca bol odsúdený na trest smrti obesením a na úplnú konfiškáciu jeho majetkov. Tým, že rozsudok nemohol byť zrealizovaný kvôli jeho neprítomnosti, zostalo len symbolické vykonanie jeho obesenia.

Vedeli ste že, meno Gyula sa v slovenčine prekladá ako „Július“? Ide pritom o mylný preklad, keďže Július je meno rímskeho/latinského pôvodu s významom „žiariaci, mladý, božský“, meno Gyula (vyslov „ďula“) je však staromaďarské menom  s tureckými koreňmi. U maďarských kmeňov vyjadrovalo druhú najvyššiu hodnosť-titul a neexistuje jeho slovenský ekvivalent. K mylnej identifikácii týchto dvoch odlišných mien došlo v roku 1795.

O ďalší osud Andrássyho sa však nemusíme obávať, mladý gróf totiž netrpel žiadnou ujmou v zahraničnej emigrácii. Šarmantného mladíka už o niekoľko dní na to spomínali krásne dámy v parížskych salónoch ako „Le beau pendu”, čiže „krásny obesenec”. Ženy ho milovali a bojovali o jeho priazeň. Zároveň nemusel žiť ani v núdzi, totiž jeho matka, Etelka Szapáry, ho po celý čas z domu finančne podporovala. Jeho druhovia z emigrácie vo svojich listoch závistlivo písali o dobrej finančnej situácii mladého grófa: kým oni boli veľmi často nútení si požičiavať alebo nájsť si prácu, dovtedy Andrássy si platil pretekársku stajňu v Londýne a vydržiaval luxusnú prostitútku v Paríži. Životný štýl Andrássyho sa teda značne líšil od chladného, strohého a prísneho prostredia, s ktorým sa stretla Alžbeta na viedenskom dvore. V júni 1857 dostal Gyula Andrássy amnestiu, vrátil sa do svojej vlasti a zložil vernostnú prísahu Františkovi Jozefovi. Návratom domov sa v jeho živote začala úplne nová etapa.

Naľavo Gyula Andrássy ako mladík. Napravo portrét Gyulu Andrássyho (autor Gyula Benczúr, 1884).

Je známe, že Alžbeta sa prvýkrát stretla s Andrássym v januári 1865. Sissi mala vtedy 28 rokov, Andrássy 42. Už pri prvom stretnutí pociťovali k sebe vzájomné sympatie. O Alžbete je známe, že bola posadnutá dokonalým telom, čím trápila nielen seba, ale aj svoje okolie. Zároveň priam obdivovala krásu iných ľudí (jej telocvičné náradie si môžeme pozrieť v Sisi Museum vo Viedni). Kým jej manžel sa už od skorého rána hrbil nad písacím stolom, jeho krásna manželka si buď rozčesávala svoje dlhé vlásky, alebo cvičila v telocvični. Podľa dobových klebiet mala aj fotoalbum, kde si zhromažďovala obrazy dobových krások, zároveň sa veľmi rada obklopovala krásnymi ľuďmi. Asi aj to mohlo byť príčinou, prečo Andrássy už pri prvom stretnutí tak veľmi očaril cisárovnú. Gróf bol totiž ešte aj ako štyridsiatnik veľmi vzhľadným a šarmantným mužom. Údajne mal viacero milostných afér, a to aj napriek tomu, že bol ženatý (grófku Katalin Kendeffy si zobral za manželku v Paríži v roku 1856, mali spolu tri deti).

Vo známom trojdielnom filme Sissi, mladá cisárovná stvárnil postavu Gyulu Andrássyho rakúsky herec Walther Reyer.

Podľa zlomyseľných klebiet Andrássy využil svoju príťažlivosť na to, aby jemne manipuloval cisárovnú, ktorej manželstvo bolo už v tých časoch v troskách. Povrávalo sa, že Sissi už nežila manželský život so svojím mužom, avšak občas využila slabosť cisára voči jej osobe, aby pomohla Maďarom. Náklonnosť Alžbety voči maďarskému národu, ako aj voči neskoršiemu maďarskému ministrovi Andrássymu bola jedným z aktivačných síl, ktoré neskôr predurčili ďalší osud Rakúska a Uhorska. Úloha, ktorú cisárovná Alžbeta zohrala pri „vyriešení“ maďarskej otázky sa dodnes pokladá za jej najväčší politický úspech. V tejto situácii totiž Alžbeta vo veľkej miere prekročila svoju reprezentatívnu úlohu a už z pozície nezávislého politického faktoru viackrát rokovala s Andrássym, respektíve ponúkla svoje návrhy o možných riešeniach tohto stavu manželovi Františkovi Jozefovi. Mnoho historikov je toho názoru, že Alžbeta tu využila svoje ženské zbrane na to, aby cisár súhlasil s rakúsko-maďarským vyrovnaním. Bola si totiž vedomá toho, že len takýmto spôsobom môže zachrániť ríšu pre svojho syna Rudolfa. Mnohí pokladajú za hlavnú katalyzačnú silu pri rakúsko-maďarskom vyrovnaní práve náklonnosť, ktorú cítila Alžbeta voči Andrássymu.

Blízky vzťah Alžbety a Gyulu Andrássyho mnohým ľuďom bil do očí. Neverili, žeby medzi nimi bolo len priateľstvo. Pravdou však je, že cisárovná a gróf by sotva mohli nadviazať bližší (fyzický) vzťah, keďže kvôli prísnej dvornej etikete sa nikdy nemohli rozprávať ani osamote. O ich mileneckom pomere neexistujú žiadne dôkazy. Napriek tomu sa tieto povery medzi ľuďmi tak zakorenili, že niektorí začali rozširovať správy, že najmladšia dcéra cisárovnej Alžbety, Mária Valéria, je vlastne dcérou Gyulu Andrássyho. Ako dôkaz im poslúžila dvojzmyselná prezývka Mária Valérie „ungarisches Kind“ (maďarské dieťa). V skutočnosti sa však princezná volala preto len z toho dôvodu, že sa narodila v Budíne, čo malo byť akýmsi gestom cisárovninej lásky k Maďarom. Mária Valéria sa mimo toho zo všetkých detí cisárskeho páru fyzicky aj osobnosťou najviac podobala na Františka Jozefa, zároveň bolo o nej známe, že nenávidela nielen grófa Andrássyho, ale aj samotných Maďarov.

Trebišov a pamiatka na grófa Gyulu Andrássyho

Gyula Andrásy bol „vrcholom maďarskej šľachtickej nobility a maďarského ducha“ (csúcsa volt a magyar úri nobilitásnak és a magyar szellemnek), napísal známy maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth. Rodina Andrássyovcov pôsobila aj na území dnešného Slovenska. Ako prvé si pri ich mene spomenieme na rezidenciu Andrássyovcov v Betliari, či na hrad Krásnu Hôrku. Málo ľudí však vie, že konkrétne gróf Gyula Andrássy sa narodil v okolí dnešného Trebišova (niekedy sa ako miesto narodenia spomína mesto Trebišov /Tőketerebes, inokedy obec Vlachovo/Oláhpatak, alebo aj Košice/Kassa). Počas svojho života sa Andrássy často zdržiaval v Trebišove. Je známe, že v istý čas sem prišiel na návštevu aj samotný cisársky pár. Pri príležitosti tejto vzácnej návštevy dal Andrássy vyhotoviť pre cisára prekrásny, pozlátený neorokokový trón. Tento cisársky trón neskôr daroval Tivadar/Teodor, syn Andrássyho, tunajšiemu katolíckemu kostolu. Andrássy strávil svoje posledné roky života v Trebišove, kde sa utiahol  z dôvodu prehlbujúcej sa choroby. Gyula Andrássy zomrel 18. februára 1890 vo veku 66 rokov. Pochovaný je v krásnom mauzóleu v Trebišove, ktoré je jedným z najkrajších neogotických stavieb na Slovensku.

Preložené z originálu: Anita Radi: Andrássy Gyula és Erzsébet. A magyar szívtipró és a szépséges királyné romantikus története