Hrdý hrad Krásna Hôrka


Hrad Krásna Hôrka, ležiaci na území južného Slovenska (Rožňavský okres) je z hľadiska maďarskej historickej pamäte jedným z najdôležitejších turistických stredísk. K vytvoreniu kultového miesta hradu prispeli maďarský spisovateľ Mór Jókai, rodina Andrássy, grófka Zichy, veľmož Rákóczi, ako aj mnohí ďalší veľmoži a zemepáni, ktorých mená už nadnes upadli do zabudnutia.

Súčasťou maďarského kultúrneho dedičstva je pieseň s názvom Krasznahorka büszke vára (Hrdý hrad Krásnej Hôrky), ktorá je známa aj v kruhu Maďarov na Slovensku. Pieseň vznikla na podnet grófky Eleonóry Andrássy rodenej Zichy, manželky Gyulu Andrássyho (slov. Július Andráši). Skladba bola už viackrát prepracovaná a bolo ju počuť vo viacerých verziách, čo nie je dielom náhody. Pieseň sa preslávila jednak z dôvodu, že jej skomponovanie iniciovala práve grófka Andrássy a jednak kvôli významnej udalosti, ktorá sa spája s dátumom vzniku piesne. Skomponovanie piesne sa totiž udialo pri príležitosti slávnostného prevezenia telesných pozostatkov Ferenca II. Rákócziho do Košíc v roku 1906 (Rákócziho pozostatky sú dodnes uložené v Dóme sv. Alžbety v Košiciach).

Rodina Rákóczi a Andrássy

Osoba Ferenca II. Rákócziho (slov. František II. Rákoci) sa k hradu Krásna Hôrka viaže z dvoch dôvodov. Po prvé Rákóczi sa počas vládnej rady v roku 1706 zdržiaval práve na tomto hrade. Po druhé v roku 1710 väznil vraj Rákóczi na hrade Krásna Hôrka zradcu grófa Simona Forgácha (1669-1729; cisársky a kráľovský generál, kurucký maršal; Rákóczi ho obvinil zo zanedbania vojenských povinností a z porušenia jeho písomných rozkazov). Isté je, že počas kuruckých bojov bol hrad Krásna Hôrka už stáročia majetkom rodiny Andrássy.

VIDEO: Krásna Hôrka a rodina Andrássy

V roku 1883 privítali Andrássyovci vo svojej betliarskej rezidencii vzácneho hosťa, významného romantického spisovateľa Móra Jókaiho, ktorý zbieral podklady pre svoj nový historický román. Dielo, ktoré preslávilo nielen Krásnu Hôrku, ale aj Levoču a mnohé historické postavy uhorských dejín, vyšlo v nespočetných vydaniach a prekladoch. Hlavnými postavami románu Levočská biela pani sú okrem samotnej bielej panej Julianny Korponay aj Andrássyovci a Krásna Hôrka je jedným z hlavných dejísk príbehu lásky a nenávisti, zrady a vernosti. Dej románu je zasadený do obdobia posledného stavovského povstania Ferenca Rákócziho II., do ktorého sa zapojili aj bratia Andrássyovci Štefan I. (István) a Mikuláš II. (Miklós) prezývaný „derviš generál“. Jókai vo svojej knihe vytvoril legendu, ktorá dodnes žije medzi starými hradnými múrmi, a ktorá láka „pútnikov“ ku sklenenému sarkofágu niekdajšej hradnej panej Krásnej Hôrky Žofii Serédy, manželky Štefana I.

95-74

Andrássyho (Andrássy István). Žofia zomrela hneď na začiatku 18. storočia a pochovali ju do hrobky kostola v dedine pod hradom. Tam na ňu kvapkala vápencová voda a vysúšal ju suchý prievan, to spôsobilo, že sa jej telo zachovalo takmer neporušené. V kaplnke Krásnej Hôrky je od začiatku 19. storočia, kde ju dali previesť Andrássyovci. Zaujímavosťou je, že má zodvihnutú pravú ruku – pravdepodobne mala pod ňou Bibliu, ktorá sa však rozpadla. Toto veľmi prozaické vysvetlenie vyvracia Jókaiho legendu, že zodvihnutím ruky – stisnutím srdca svojho syna chcela zabrániť otcovražde.

S históriou hradu sa však spája i meno najznámejšieho Andrássyho, ktorým bol gróf Gyula Andrássy (1823-1890) štátnik, rakúsko-uhorský politik a prvý ministerský predseda v Uhorskom kráľovstve po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867. Spomínaná Eleonóra Zichy Andrássy bola manželkou mladšieho syna Andrássyho, ktorým bol Gyula Andrássy mladší (posledný minister zahraničia Rakúsko-Uhorskej monarchie). Je známe, že Eleonóra Zichy bola najprv manželkou Tivadara Andrássyho, staršieho syna grófa Andrássyho. Po smrti Tivadara Andrássyho sa neskôr Eleonóra vydáva za jeho brata.

História hradu

Územie, kde sa hrad Krásna Hôrka nachádza patrila podľa výskumov rodu Ákošovcov (Ákos nemzetség), neskôr ho vlastnili Máriássyovci (Máriássyak) a Batizovci (Batizfalviak). Práve ich považujeme spolu s Máriássyovcami za prvých staviteľov hradu. Tieto rody mohli byť teda prvé, ktoré tu okolo roku 1300 vybudovali akúsi pevnosť. Samozrejme nemožno hovoriť o hrade v dnešnom slova zmysle, pretože išlo len o opevnenú obytnú gotickú vežu (donjon) na samom vrchole vápencovej kopy. Stalo sa to okolo roku 1352, kedy sa pre starobylý rod Ákošovcov udomácňuje označenie Bebekovci (Bebekek).

Bebekovci skoro zistili, že nimi odpredané majetky majú omnoho vyššiu hodnotu, predovšetkým kvôli nerastnému bohatstvu nachádzajúcom sa v okolí. Započali teda s Máriássyovcami niekoľko desaťročí trvajúci spor o navrátenie Krásnej Hôrky. Listinný materiál sa o nej zmieňuje len kuso, no prvýkrát sa ako hrad spomína v roku 1333. Bebekovci nakoniec v roku 1352 definitívne získali späť svoje hrdinsky nadobudnuté panstvo.

Bebekovci, ktorí hrad niekoľkokrát prebudovali a rozšírili (oni dali postaviť aj palác ku gotickej veži), boli jeho pánmi až do druhej polovice 16. storočia. Najvýznamnejšia prestavba sa udiala za legendami opradeného krutého Františka Bebeka. Františka Bebek (Bebek Ferenc) a jeho brata Imrich (Bebek Imre) gemerský župan boli tí, ktorí sa v literatúre označujú ako „lúpežní rytieri“, ktorí zhadzovali zvony z veží kostolov a odlievali z nich delá.

Mimo toho z ukradnutých zvonov dali raziť aj falošné mince. Jedna z miestností v tzv. hornom alebo starom hrade dokumentuje existenciu tajnej mincovne Františka Bebeka. Stopy po falošných minciach síce dnes už nenájdeme, ale o to viac vieme zistiť o delách. V Betliari si totiž môžeme pozrieť najväčšiu zbierku pôvodných bronzových diel v rámci Slovenska.
Rod Bebekovcov sa po roku 1550 definitívne stratil. Podľa dohadov bol hradný pán po mnohých zradách a intrigách pravdepodobne zavraždený.

Hrad sa dostal do správy cisárskeho dvora, ktorý krásnohorské panstvo spravoval prostredníctvom hradných kapitánov. Jedným z posledných bol Peter I. Andrássy, prvý Andrássy na Krásnej Hôrke a v Gemeri vôbec. Ním sa začína takmer štyristoročné obdobie v dejinách hradu, gemerskej župy a pri štipke nadsadenosti i v dejinách strednej Európy úzko prepojené s vplyvným rodom Andrássy. Peter I. Andrássy sa na severné územie Uhorska dostal zo Sedmohradska. Rod Andrássyovcov získal hrad Krásnu Hôrku za svoju vernosť a oddanosť, zároveň ako náhrada za stratené majetky v Sedmohradsku.

Andrássyovci pokračovali v stavaní pevnosti, ktorá prežila časy Rákócziho povstania, ako aj dve svetové vojny. Na začiatku 19. storočia hradní páni pevnosť opustili.

Jeden z najvýznamnejších európskych šľachtických rodov však musel našu krajinu opustiť v dôsledku nešťastných augustových udalostí roku 1944. Hrad i celé panstvo boli v roku 1945 znárodnené Benešovými dekrétmi, v roku 1948 ho Národná kultúrna komisia vyhlásila za štátny kultúrny majetok, o 13 rokov neskôr bol zaradený medzi národné kultúrne pamiatky a od roku 1996 je v správe Slovenského národného múzea ako súčasť Múzea Betliar.

Informácie z: Hogyan lett büszke vár Krasznahorkából?

www.hradkrasnahorka.sk

FOTO: ifjgrofandrassygyula.hu