Kálmán Thaly – slávny kronikár kurucov


Maďarskí turisti, ktorí navštívia Košice si určite nenechajú ujsť návštevu Dómu svätej Alžbety, kde sa v katedrálnej krypte ukrýva mramorová rakva Františka II. Rákócziho, jeho matky Ilony Zrínyi a jeho najstaršieho syna Jozefa Rákócziho. Oveľa menej ľudí však vie, že práve maďarský historik Kálmán Thaly bol ten, kto inicioval prevoz telesných pozostatkov Rákócziho a jeho druhov z Turecka na územie Uhorska (Magyarország). Thaly bol totiž nadšeným bádateľom kuruckého obdobia.  

Kálmán Thaly uzrel svetlo sveta 3. januára 1839 v šľachtickej rodine v obci Csép v Komárňanskej župe. Ako jedenásťročný začal navštevovať gymnázium v Prešporku, strednú školu však ukončil v meste Pápa (Vesprémska župa). Následnej začal štúdium teológie, potom si to však ale rozmyslel a zapísal sa na právo a filozofiu.

Medzi rokmi 1860–1864 pracoval v redakcii maďarského denníka Pesti Napló. Päť rokov vyučoval maďarskú literárnu históriu na evanjelickom gymnáziu v Pešti. V marci 1869 sa stal tajomníkom Ministerstva obrany. Na ministerstve zotrval do jesene 1875, neskôr však z politických dôvodov odišiel. Odvtedy pracoval výlučne ako historik.

V mladších rokoch sa chcel presadiť predovšetkým ako básnik, čo malo v jeho prípade aj politické indície. Bol horlivým vlastencom a práve skrze poéziu sa snažil vyjadriť svoje antipatie voči Habsburgovcom. Kvôli jednej takejto básni bol dokonca na neho uvalený aj súd za urážku majestátu, bol preto nútený utiecť do Sedmohradska (Erdély), kde sa uchýlil u jedného z rodinných priateľov.

Práve tu sa dostala do jeho rúk stará truhlica, v ktorej boli uložené spisy, básne a listy pochádzajúce z čias Gabriela Bethlena a Františka II. Rákócziho. Ako historika ho tieto dokumenty nesmierne zaujali. Čoskoro z týchto rukopisov vydal publikáciu pod názvom Történelmi kalászok 1603–1703 (slov. Historické klasy). Od tej doby sa začal zaujímať výhradne o poéziu kuruckej doby a o život hlavných postáv Rákócziho protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711.

Zozbieral veľa kuruckých piesní, avšak i on sám cítil nutkanie na to, aby v tomto štýle písal básne. Rákócziho pokladal za najväčšieho Maďara. Maďarská akadémia vied zvolila ešte len 25-ročného Thalyho za svojho člena-korešpondenta. Thaly editoval aj historické pramene, predovšetkým denníky, zápisky z uhorských snemov a listy pochádzajúce z archívu rodiny Erdődy, ktoré vyšli v dvoch zväzkoch pod názvom Rákóczi tár (slov. Zbierka Rákóczi).

Následne si dal nesmierne veľké predsavzatie a to vydanie série tzv. Archivum Rákóczianum, ktorá v desiatich zväzkoch publikovala listy Františka II. Rákócziho, Mikuláša Bercsényiho a Jána Bottyána. Dodnes ide o najdôležitejšiu zbierku historických prameňov pre výskumníkov menovaného historického obdobia.

Thaly si získal medzi čitateľmi veľkú popularitu a asi práve to ho motivovalo, aby sa začal venovať aj politike. Práve on bol ten, ktorý navrhol v rámci miléniových osláv postaviť pamätníky v Uhorsku na siedmych rôznych častiach krajiny. Nepochybne bol dobrým organizátorom. Dôkazom toho je aj fakt, že počas svetovej výstavy v Paríži v roku 1900 získal od cisára Františka Jozefa uznanie v podobe rytierskeho kríža Rádu Sv. Štefana za prácu vykonanú pri zorganizovaní maďarskej sekcie výstavy. Obvzlášť bola vychvaľovaná myšlienka a realizácia nápadu na vytvorenie „husárskej haly“ (huszárterem).

Iniciátor prevozu telesných pozostatkov Františka II. Rákócziho

Kálman Thaly vo viacerých svojich článkoch a prejavoch na uhorskom smene vytrvalo požadoval prevoz telesných pozostatkov Rákócziho a jeho druhov z Turecka na územie Uhorska. Na základe toho panovník 18. apríla 1904 schválil požadovaný prevoz ostatkov Rákócziho a jeho druhov.

14. októbra 1906 vycestovala päťčlenná delegácia na čele s Kálmánom Thalym do Istanbulu. Thaly už v roku 1889 navštívil Turecko, aby identifikoval jednotlivé hroby. Tým pádom mu terén nebol neznámy.

Telesné pozostatky Františka II. Rákócziho a jeho druhov, ako aj súprava vezúca rôzne relikvie dorazila na uhorské územie 27. októbra 1906. Tu privítala Thalyho a celú delegáciu skupina urodzených osôb. Počas celej trasy vlaku až do Budapešti horeli na počesť prevozu hranice a v jednotlivých staniciach ich vítal oslavujúci dav.

Už predtým bolo rozhodnuté, že Rákócziho a jeho druhov pochovajú v Košiciach (Kassa). Telesné pozostatky Imricha Thökölya zas prevezú do Kežmarku (Késmárk). „Ústredné oslavy“ sa však uskutočnili v Budapešti.

Po obrade boli rakvy prevezené v sprievode slávnostného sprievodu na stanicu. Vlak dorazil na územie Horného Uhorska (Felvidék) už nasledujúce ráno, 29. októbra 1906. Ešte v ten deň boli Rákóczi a jeho druhovia pochovaní v košickom Dóme svätej Alžbety. Imricha Thökölya pochovali nasledujúci deň, 30. októbra v Kežmarku.

Kalmána Thalyho v starobe sužovali rôzne choroby. V posledných rokoch svojho života sa najradšej zdržiaval v Prešporku, kde vlastnil aj byt. Snažil sa zapájať do tunajšieho spoločenského života. Bol členom a istý čas aj predsedom Toldiho kruhu (Toldi Kör) v Prešporku.

Z času na čas vyrazil za svojimi kamarátmi na dedinu, kde sa snažil oddýchnuť si od práce. V septembri 1909 sa zdržiaval v dome svojho priateľa Bélu Polyáka na Záblatí (dnes mestská časť Trenčína), keď ho 26. septembra 1909 zastihla smrť. Pochovaný bol v Prešporku (dnešnej Bratislave).

Preložené z originálu: Tihamér Lacza: A kurucvilág krónikása – Thaly Kálmán emlékezete