Konferencia o Jánosovi Esterházym – „Je nutná konfrontácia v záujme zblíženia stanovísk“

2014-03-17_11-58

5. marca 2014 sa uskutočnila medzinárodná konferencia o Jánosovi Esterházym na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre s názvom „Esterházy Jánosról a közép-európai dialógus jegyében“ (slov. O Jánosovi Esterházym v duchu stredoeurópskeho dialógu). Od úmrtia Esterházyho je to vôbec prvýkrát, čo sa o jeho osobe koná konferencia na pôde slovenskej štátnej univerzity.

Medzinárodná konferencia mala charakter rozhovoru za okrúhlym stolom, kde mohli svoje názory a stanoviská o Esterházym predstaviť historici a odborníci zo štátov Vyšehradskej štvorky. Organizátori projektu (OZ Živé Podzoborie / Zoboralja Polgári Társulás, ENRS-European Network Remembrance and Solidarity/Emlékezet és Szolidaritás Európai Hálózata) vidia v tejto akcii veľký pokrok, čo sa týka nadviazania dialógu o osobe a činnosti Jánosa Esterházyho.

Program jednodňovej konferencie bol skutočne bohatý. Slovenskí, maďarskí, poľskí a českí prednášatelia sa snažili objasniť osobnosť a činnosť Esterházyho z viacerých aspektov. Konferenciu uctili svojou prítomnosťou Tomasz Chlon, poľský veľvyslanec v Bratislave, Árpád Martényi, podpredseda Združenia Rákócziho (Rákóczi Szövetség) z Maďarska, ako aj ďalší predstavitelia civilných organizácií.

„Maďari na Slovensku pokladajú sprostredkovanie za dôležité, k tomu by chcela prispieť aj naša konferencia“, povedal organizátor konferencie Zoltán Zilizi (Občianske združenie Živé Podzoborie). Zilizi v príhovore zdôraznil, že sú značné rozdiely v hodnotení osobnosti Jánosa Esterházyho medzi maďarskou, poľskou, či slovenskou interpretáciou. „Táto dnešná konferencia sa pokúsi o zblíženie dvoch historických naratív pri prítomnosti maďarských (maďarskí odborníci z Maďarska aj zo Slovenska), českých, poľských a slovenských odborníkov. Snažíme sa nájsť spájacie body v tejto téme, kde sú často nedorozumenia. Chceli by sme prispieť k vytvoreniu takej interpretácie Esterházyho osoby a pôsobenia, ktorá je zbavená predsudkov“, dodal Zilizi.

Následne prítomných privítali Attila Komzsík, dekan Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, a garanti konferencie predseda rady ENRS Csaba Gy. Kiss, predseda riadiaceho výboru ENRS Jan Rydel, bývalý predseda parlamentu František Mikloško a maďarský veľvyslanec v Bratislave Csaba Balogh.

Prednášky boli rozdelené do troch sekcií. Počas prednášok odznelo aj hodnotenie historických udalostí, ktoré predchádzali dobe, v ktorej žil aj Esterházy. Na základe týchto, ako aj objasnením iných hľadísk sa rozoberala činnosť, úloha a úsilie maďarského politika. Počas maďarských, slovenských, poľských a českých prednášok sa niekedy viac, inokedy menej vzďaľovala slovenská, respektíve maďarská interpretácia.

Arkadiusz Adamczyk vysokoškolský pedagóg z Univerzity Jana Kochanowskiho v poľskom meste Kielce, analyzoval činnosť Esterházyho z poľského pohľadu. Esterházyho spomenul spolu s osobnosťou poľského politika Józefa Becka, ktorý sa snažil o porozumenie medzi malými národmi. Toto bol akýsi posledný pokus na obnovenie stredo-východo-európskej geopolitickej situácie pred druhou svetovou vojnou. V tomto úsilí našiel Beck pomocného partnera v osobe Jánosa Esterházyho.

László Szarka z Historického ústavu MTA (Maďarská Akadémia Vied) predstavil autonómnu politiku Esterházyho v kontexte prvej viedenskej arbitráže. Cieľom Esterházyho ako predsedu strany boli ochrana menšiny, udržanie vzťahov s československou a maďarskou vládou, slovensko-maďarská spolupráca v duchu autonómnej politiky, respektíve príprava revízie. Podľa Szarku pádom maďarskej koncepcie autonómie Esterházy utrpel dvojitú porážku. Na jednej strane preto, lebo týmto riešením sa namiesto slovensko-maďarského bratstva vytvoril veľmi ostrý protiklad medzi Maďarmi a Slovákmi. Na druhej strane preto, lebo slobodná koncepcia stredoeurópskych národov sa viditeľne zrútila.

Imre Molnár (Ministerstvo zahraničných vecí Maďarska) výskumník života Esterházyho, sa vo svojej prednáške zaoberal sprostredkovateľskou činnosťou Esterházyho medzi účastníkmi vtedajšej slovensko-maďarskej politiky. Zdôraznil: „Osvetlením úlohy a činnosti Esterházyho by sme chceli odstrániť tie názorové nezhody, ktoré narúšajú maďarsko-slovenské spolunažívanie. Z Esterházyho totiž snaha o bránenie maďarských záujmov nikdy neurobila nepriateľa Slovákov.“

V prednáške Ondreja Podolca (spolupracovník Ústavu pamäti národa, vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave) už bolo badateľné hodnotenie osoby Esterházyho zo slovenského pohľadu. V rámci svojej prednášky zdôraznil, že Esterházy nepatrí medzi hlavné výskumné ciele slovenskej historiografie. „Esterházy sa snažil predovšetkým o presadenie práv pre maďarskú menšinu žijúcej na Slovensku, s právami iných menšín sa však nezaoberal“, povedal Podolec. Zdôraznil aj svoje stanovisko ohľadom Esterházyho „rozporuplnosti čo sa týka židovských zákonov“.

Andrej Tóth (Sliezská univerzita v Opave) predstavil zaujímavú prednášku. Snažil sa podať obraz o Esterházyho dobe na základe dobových dokumentov, prameňov z českých archívov, vládnych materiálov a prameňov z parlamentných archívov. Na základe týchto materiálov sa zároveň pokúsil predstaviť Esterházyho politickú úlohu.

Tomasz Chlon, poľský veľvyslanec v Bratislave zdôraznil, že je dôležité rozprávať sa i o tzv. tabuizovaných témach. Dialóg je dôležitý hlavne preto, aby sme pochopili argumenty druhej strany. Aby komunikácia medzi nami nebola len hluchým dialógom, kde sa z formulácie „môj hrdina, tvoj nepriateľ“ dostaneme k formulácii „môj hrdina, ktorého ty musíš prijať.“

Najpozitívnejšie ohlasy získal jednoznačne príhovor Imreho Lebovitsa z Budapešti, ktorý kedysi prežil holokaust. Toho času sám napísal otvorený list prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, kde ho ostro kritizoval za to, že Esterházyho označil za fašistu. „Pohľad do tváre minulosti nesie nedostatky. Bolo by treba zvážiť, či by nemalo byť Slovensko veľkorysejšie voči Esterházymu, ktorého rehabilitoval aj Sovietsky zväz. Toto vám hovorí Žid.“

Rozhovoru za okrúhlym stolom sa zúčastnili István Kollai (Maďarský inštitút v Bratislave), Martin Hetényi (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), Pál Csáky (publicista) a Viliam Jablonický (Slovenské centrum PEN). Okrem úlohy a roly Esterházyho sa pokúsili hľadať odpoveď aj na to, akú má úlohu Esterházy vo vytváraní identity Maďarov na Slovensku. Zároveň čo je tá pozitívna vec ohľadom Esterházyho, ktorá je prítomná v slovenskej verejnej mienke.

Podľa Imreho Molnára Maďari na Slovensku vidia v politickej činnosti Esterházyho predovšetkým posilnenie svojej sprostredkovateľskej úlohy medzi maďarskou a slovenskou politikou, spoločnosťou a v oblasti vzájomného porozumenia.

Celkovo sa dá skonštatovať, že sú dôležité a potrebné konferencie tohto typu. Pre zblíženie stanovísk je totiž nutná konfrontácia.  Je dôležité, aby sme jasnejšie videli vlastnú minulosť, a zároveň aj Slovákov konfrontovali s tým, ako my vidíme historické udalosti. Síce dnes sa ešte názory značne líšia, ale je úlohou historikov, aby tieto nezhody pomaly odstránili. „Dnes sa tu uskutočnil kultúrny rozhovor bez emócií medzi Maďarmi a Slovákmi o Jánosovi Esterházym. Urobili sme dôležitý krok k sebe, a už aj preto sa oplatilo dnes stretnúť“, povedal vo svojej záverečnej reči organizátor konferencie Imre Polyák.

Preložené z originálu: Esterházy-konferencia: Szükség van a konfrontációra az álláspontok közelítése érdekében (www.felvidek.ma; 2014. 06. 03)
Preložila: Anita Radi