Presne pred 75 rokmi, 26. júna 1941 sa uskutočnilo bombardovanie mesta Košice, ktoré bolo po viedenskej arbitráži (v novembri 1938) znova pripojené k Maďarsku. Tento dodnes nevyjasnený incident poslúžil ako zámienka na vstup Maďarska do 2. svetovej vojny. Bombardovanie Košíc je však aj po vyše siedmych desaťročiach zahalené rúškom tajomstva.
Maďarskí vojenskí a politickí velitelia na jar roku 1941 dostali viaceré správy o organizovaní nemeckého útoku na Sovietsky zväz, ktorý sa napokon začal 22. júna. Maďarský generálny štáb očakávajúci rýchle nemecké víťazstvo vyvíjal neustále väčší tlak na maďarskú vládu ohľadom vstupu do 2. svetovej vojny. 23. júna na návrh predsedu vlády Lászlóa Bárdossyho (1890-1946) maďarská vláda prerušila diplomatické vzťahy so Sovietskym zväzom. Bárdossy však na menovanom zasadnutí utajil, že sovietsky komisár zahraničných vecí V. M. Molotov ubezpečil maďarského veľvyslanca v Moskve o tom, že sovietska vláda nemá v úmysle uskutočniť útok na Maďarsko, zároveň by bola ochotná podporiť aj niektoré revizionistické snahy Maďarska.
Nemecká vláda oficiálne nikdy nežiadala Maďarsko o vojenskú podporu (i keď sa nevyjadrila ani o tom, žeby bola proti), práve preto ani regent Maďarska Miklós Horthy (1868-1957) a ani Bárdossy neboli naklonený na dobrovoľný vstup do vojny. Maďarských politických predstaviteľov však znepokojovalo, že Slovensko a Rumunsko okamžite vstúpili do vojny, tým by neskôr tieto dve susedné krajiny mohli získať výhodnejšiu pozíciu.
Takzvané casus belli (zámienka k vojne) prišlo napokon 26. júna 1941. V tento deň smerom od juhovýchodu sa vo vzdušnom priestore objavili tri dvojmotorové bombardéry vo výške asi 800 – 1 500 metrov. Sedem minút po 13. hodine začali dopadať na západnú časť Košíc bomby. Na mesto dopadlo dokopy 29 bômb, avšak vyslovene vojenské ciele neboli zasiahnuté, bolo ale zničených vyše 20 budov. Po skončení akcie sa lietadlá otočili doľava a juhovýchodným smerom opustili vzdušný priestor Košíc. Bombový útok si vyžiadal 29 smrteľných obetí (medzi nimi dve maloleté deti), 14 ľudí bolo vážne, 48 ľahko zranených. Materiálna škoda podľa Légoltalmi Közlemények (Spravodaj protivzdušnej obrany) z 15. júla 1941 bola odhadnutá na 3 milióny pengő (dnes by to mohlo byť cca. 1 milión eur).
O aký typ lietadiel išlo?
V oficiálnej správe armáda uvádza, že akciu uskutočnili sovietske modely lietadiel. Zároveň po mesiaci boli aj nájdené nevybuchnuté bomby označené za sovietske výrobky. Táto verzia bola prijatá aj v kruhu politických predstaviteľov. Bárdossy pritom pred samotným regentom ako aj maďarským parlamentom utajil správu veliteľa košického letiska, ktorý hovorí o útočníkoch v nemecky vyrobených strojoch. Je ale pravdou, že nálet lietadiel videl na vlastné oči aj strážmajster košického letiska, ktorí sa podieľal na zhotovovaní modelov lietadiel, on však ich typy nevedel určiť. Podľa tejto výpovede nešlo o stroje, ktoré by používala maďarská či nemecká armáda.
Predseda vlády tvrdil, že ak predsa len išlo o nemecké lietadlá, je to ešte jasnejší dôkaz o tom, že Maďarsko musí vstúpiť do vojny, lebo je to evidentná žiadosť Nemecka. Sovietske stanovisko k tejto udalosti kvôli narušeným diplomatickým vzťahom nie je známe.
Ešte 26. júna 1941 schválila maďarská vláda odvetný útok a prijala návrh Bárdossyho, teda aby kvôli košickému bombovému útoku vyhlásilo Maďarsko vojnový stav so Sovietskym zväzom. Už hneď na druhý deň napadli maďarské vojenské lietadlá sovietske mestá a 40-tisícová maďarská armáda prekročila sovietske hranice. Bárdossy si pravdepodobne myslel, že keďže je vstup do vojny nevyhnutný, treba to uskutočniť čo najrýchlejšie, jednak aby dianie zostalo pod kontrolou Maďarov, a jednak aby sa ešte včas pripojili k víťazom. Dodatočne sa obe úvahy ukázali ako mylné.
Nemecká provokácia alebo ruský útok?
Ako už bolo hore uvedené, typ lietadla, ktorým sa uskutočnil bombový útok, dodnes nie je možné jednoznačne určiť. Tie typy, ktoré sa niekedy uvádzajú (Heinkel He 111, Junkers Ju 86, resp. 88), nemohli niesť 10 stokilových bômb. Maďarskí vojaci zároveň neboli cvičení na rozpoznávanie lietadiel protivníkov. Avšak skoro s určitosťou môžeme konštatovať, že nešlo o stroje, ktoré používala maďarská či nemecká armáda.
Táto provokácia mohla byť na jednej strane v záujme i Nemcov, ktorí sa oficiálnou žiadosťou o vstup do vojny nechceli zaviazať Maďarsku. Dnes je ale už známe, že nacistické Nemecko nemalo záujem o Maďarskú kráľovskú armádu. Tá bola totiž zle vyzbrojená, keďže Trianonská zmluva drasticky obmedzovala modernizáciu a rozvoj maďarských ozbrojených síl.
Útok ale mohli uskutočniť i Rumuni. Rumunský diktátor Antonescu totiž mohol mať obavy, že vojsko Maďarska, ktoré má revizionistické snahy, môže byť nevstúpením do vojny značne ušetrené. O spoločnej leteckej akcii Nemecka a Rumunska by mohol nasvedčovať aj juhovýchodný smer náletov, kde sa nachádza hlavná základňa nemeckej a rumunskej leteckej flotily (viedla medzi Karpaty a rieku Prut). Medzi menej pravdepodobné verzie patrí, že išlo o akciu zablúdených sovietskych lietadiel, ktoré nemali rozkaz na bombový útok, Sovieti totiž nemali žiaden dôvod na to, aby vyprovokovali vstup Maďarska do vojny. Je taktiež možné, avšak opäť nepravdepodobné, žeby bombový útok uskutočnili slovenskí piloti, ktorí nemeckými lietadlami dezertovali z letiska v Spišskej Novej Vsi do Sovietskeho zväzu.
Neskôr oficiálna maďarská komunistická historiografia tvrdila, že časť maďarského vojenského velenia spolu s nacistami previedli provokačné bombardovanie Košíc. Získali ruské bomby z 1. svetovej vojny, ktoré zhodili. Tieto nepodložené výsledky prebrala po 2. svetovej vojne aj česká a slovenská historiografia, ktorá celkovo tejto téme nevenovala dostatočnú pozornosť.
Záver
Zachovali sa dobové svedectvá, hovoriace o tom, ako bežný ľudia prežívali útok, a následne situáciu po bombovom útoku na Košice. Dr. Gábor Balázsy ešte ako dieťa sedel pri obede, keď videl padajúce bomby. Keď to rodine oznámil, každý sa začal smiať. Ale za chvíľu boli všetci v pivnici. V Košiciach bombardovanie vyvolalo zdesenie, smútok a horkosť. Došlo totiž k nečakanej agresii voči mestu, ktoré patrilo do štátu, ktorý nebol vo vojnovom stave s nikým. Väčšina občanov do tej doby žila v ilúzii, že síce druhá svetová vojna sa začala, ale Maďarsko nejakým zázrakom strasti vojny obídu, zachová si suverenitu a neutralitu. Padajúce bomby, rachot, dym a mŕtvoly surovo rozbili tieto sny.
Dnešná maďarská historiografia nepripisuje bombardovaniu Košíc taký význam, výskumy totiž ukázali, Maďarsko nemohlo dlho zostať mimo vojny aj bez takéhoto útoku. Najmä potom nie, ako sa Wehrmachtu prestalo dariť na východnom fronte. Bombardovanie Košíc len urýchlilo tento proces a časť verejnej mienky sa stotožnila s oficiálnym výkladom, že Košice bombardovali Sovieti. Ráž bômb, ich nápisy v azbuke a rôzne iné okolnosti nasvedčovali tomu, že naozaj išlo o sovietsky útok.
Informácie z:
Máig nem tudni, ki a felelős a kassai bombatámadásért. (www.mult-kor.hu)
Balassa Zoltán: Bombardovanie Košíc. http://kosice.korzar.sme.sk/c/4418559/historia.html
