Kvôli panovačnej svokre sa Sissi rozhodla porodiť dcéru v Maďarsku (2. časť)


V životopisných dielach venujúcich sa Sissi a Františkovi Jozefovi nájdeme len stručné zmienky o narodení štvrtého dieťaťa cisárskeho páru – dcére Márii Valérii. Viackrát sa pri tom spomína dobová klebeta o tom, že otcom Márie Valérie nebol cisár, lež známy maďarský šľachtic Gyula Andrássy. Obšírnejšie analýzy v tejto téme však už nenájdeme, odhliadnuc od spomenutia niektorých legiend ako aj rozpráv týkajúcich sa rakúskych, respektíve maďarských vnútropolitických dôsledkov tejto „súkromnej“ rodinnej udalosti.

Cisárovná chcela za každú cenu ostať v Maďarsku

Na základe predbežne schváleného programového plánu si cisársky pár vyžiadal na začiatku jesennej sezóny dlhší pobyt v Gödöllő. Napriek očakávaniu sa realizácia ich pobytu presunula na oveľa neskorší novembrový termín, zároveň (oproti svojim predošlým plánom) strávili v meste len niekoľko dní. Na rozdiel od minulých tehotenstiev cisárovnej, ktoré tradične sprevádzala požadovaná diskrétnosť, tentokrát cisárovná Alžbeta po návrate zo svojej cesty vo Švajčiarsku už v septembri „polooficiálne“ oznámila verejnosti, že je v druhom stave, a to aj napriek tomu, že bola ešte len v počiatočnej fáze tehotenstva. Dôvodom bolo predovšetkým to, aby takýmto spôsobom ospravedlnili absenciu cisárovnej na ich plánovanej ceste do Paríža v októbri 1867.

Táto „netradičnosť“ neskorého rodičovstva u cisárskeho páru, ktoré sa určitým spôsobom priečilo dobovým spoločenským normám, vyvolalo u mnohých udivenie, respektíve mierne pohoršenie. Svedčí o tom aj list anglickej vychovávateľky pracujúcej u Andrássyovcov, v ktorej zhrnula klebety ohľadom otehotnenia cisárovnej kolujúce v ich spoločenských kruhoch: „Aj to je veľmi udivujúce, že takmer po jedenástich rokoch znovu čaká dieťa.“

Návštevu Paríža medzi 23. októbrom a 5. novembrom, ktorá si mimochodom vyžadovala mimoriadne preťažený denný program, musel teda cisár František Jozef absolvovať bez sprievodu svojej manželky z hore uvedených dôvodov. Maďarské noviny Családi Kör informovali 6. októbra 1867 o tejto udalosti nasledovne: „O Jej Veličenstve, kráľovnej, kolujú v novinách veľmi radostné správy. Z tohto dôvodu kráľovná nebude sprevádzať Jeho Veličenstvo do Paríža. Príchod ich Veličenstiev do Gödöllő sa očakáva v polovici tohto mesiaca.”

c86873a2d846b763acddd769645e1420

Cisárovná Alžbeta, František Jozef a ich najmladšia dcéra Mária Valéria.

Následne panovník vo svojom liste s potešením referoval Alžbete o pozitívnych dojmoch z francúzskeho hlavného mesta, súčasne venoval milé a prívetivé slová svojej tehotnej manželke: „Zvyčajne sa dobre zabávam, avšak napriek tomu nesmierne túžim byť doma s vami, moje jediné, skutočné šťastie.“ Aj v predošlom liste Františka Jozefa nachádzame podobnú túžbu po rodine (v prvom rade po Alžbete), ktorú musel ponechať doma: „Malý Napoleon (takto prezývali cisára Napoleona III. – pozn. red.) je veľmi chytrý, ale veľmi drobný mladík…My predsa len môžeme poslúžiť lepším. Videl som veľmi veľa slečiniek, medzi nimi veľa skutočne pôvabných. Ja ale myslím len na teba, anjelik môj, môžeš si byť tým istá…“

Počas neprítomnosti panovníka sa Alžbeta zdržiavala v Schönbrunne, ako o tom píše vo svojom liste venovanom Józsefovi Eötvösovi (z 2. novembra 1867). V liste cisárovná naznačila svoje sklamanie z toho, že musela zmeniť svoje predbežné plány a zostať v Schönbrunne, súčasne spomína, že má nasledujúci rok vo výhľade dlhší pobyt v Maďarsku: „Teraz sú to už tri týždne, že som tu, kde si užívam posledné krásne jesenné dni, ale oveľa viac by som to chcela urobiť v Gödöllő, čo bolo naším prvotným plánom, dôsledkom okolností som sa ale odhodlala odcestovať neskôr…”

Po dlhých rokovaniach a predprípravách prišla Alžbeta do Budína 5. februára 1868. Detaily tejto cesty boli prísne tajné a to predovšetkým kvôli očakávaným negatívnym odozvám a rôznym dohadovaniam. Španielsky veľvyslanec vo Viedni, Luis López de la Torre Ayllon, informuje o tejto udalosti nasledovne (správa z 7. februára 1868):

Sophiebayern_franzjoseph„To, že pred cisárom táto všeobecná neľúbosť nie je tajomstvom, a že v tejto veci i najdôveryhodnejší ministri vyjadrili svoj nesúhlas, a že vlastne ani on sám (cisár) nesúhlasí s rozhodnutím jej Veličenstva, no ani napriek tomu jej nebol schopný protirečiť, o tom nepochybujú tí, ktorí aspoň trochu poznajú krotkú povahu cisára. Niet ďalej pochýb o tom, že cisárski hlavní radcovia sú obozretní, ako ani o tom, že cisárovná Alžbeta je rozmarná a tvrdohlavá, na ktorej osobnosť – zdá sa – mala výnimočný vplyv jej predčítavačka, slečna Ferenczi, ktorá pochádza z čistej maďarskej šľachtickej rodiny. Z tohto dôvodu sa v oficiálnych kruhoch veľa hovorí o tom, ako barón Beust pokladal za dôležité, aby v poslednej chvíli upozornil Jeho Veličenstvo, Františka Jozefa, na všetky úskalia cesty cisárovnej do Budína, na čo panovník trochu nervózne odpovedal slovami: Tak choďte, a povedzte to vy cisárovnej, veď uvidíte, či je ju ľahké presvedčiť…“

Za rozhodnutím cisárovnej odcestovať do Budína videli mnohí jej oddanosť a lásku voči Maďarom, kde zohral významnú rolu aj samotný minister Gyula Andrássy. Pritom samotnú Alžbetu viedlo k takémuto rozhodnutiu skôr to, aby bola čo najďalej od svojej svokry, rakúskej arcivojvodkyne Žofie, respektíve jej zlé skúsenosti počas predošlých pôrodov a bezmocná situácia, v ktorej sa potom ocitla. Výber maďarského územia na pôrod smerovalo na ochranu jej intímnej sféry, ako aj k maximálnej ohľaduplnosti voči jej potrebám. Svedčí o tom aj fakt, že do Budína bola pozvaná aj jej sestra, Mária Žofia Bavorská (od marca 1868), ktorá bola po celý čas pri cisárovnej, zároveň sa tiež aktívne podieľala na pôrode Alžbety 22. apríla.

Alžbeta po pôrode predĺžila svoj pobyt v Pešt-Budíne. Po vyzdravení odcestovala 9. júna 1868 do Ischl, následne vyhľadala svoju rodinu v Possenhofene, odkiaľ cestovala naspäť do Gödöllő. Na maďarských územiach strávila spolu s Františkom Jozefom dlhšiu jesennú aj zimnú sezónu. Mimo celkového uzdravenia stálo za týmito rozhodnutiami cisárovnej pravdepodobne to, aby sa tentokrát mohla skutočne vyhnúť tomu, že sa jej svokra bude vmiešavať do záležitostí výchovy jej dieťaťa.

Tieto kroky Alžbety boli v rakúskej časti monarchie vnímané veľmi negatívne, a voči jej opakujúcej sa neprítomnosti sa formulovali stále ostrejšie kritiky. Naopak v kruhu Maďarov sa tieto gestá cisárovnej mohli javiť ako najpresvedčivejšie ohľadom jej lásky k maďarskému národu, čo v konečnom dôsledku prinieslo veľký zvrat v posúdení jej osoby aj v kruhu opozície a viedlo k začiatku formovania jej kultu v Maďarsku.

Preložené z originálu: Vér Eszter Virág: Hatalmaskodó anyósa elkerülése miatt dönthetett úgy Sisi, hogy Magyarországon hozza világra Mária Valériát