„Maďar z Felvidéku“, alebo „Maďar zo Slovenska“?


V medzivojnovom období sa Maďari, žijúci na území vtedajšieho Slovenska označovali ako „slovenskí Maďari“ (szlovenszkói magyar). Dnes sa Maďari označujú prevažne výrazom „Maďari zo Slovenska“, alebo „Maďari z Felvidéku“, hoci Slováci neveľmi obľubujú spomínaný termín, ba čo viac, často by chceli slovo „Felvidék“ úplne vytlačiť z miestneho maďarského jazyka.

Deje sa to aj napriek tomu, že s týmto výrazom v podstate nie je žiaden problém, keďže v maďarskom jazyku sa severná časť Karpatskej kotliny označuje výrazom Felvidék. Tým pádom aj miestni obyvatelia tohto územia sa môžu oprávnene označovať ako „felvidéki“ (slov. Horniak, Horniačka). Zároveň každá komunita disponujúca vlastným jazykom má autonómne právo rozhodnúť, aké termíny bude používať na popisovanie javov sveta.

Je dôležité však dodať, že v priebehu času význam výrazu „Felvidék“ prešiel niekoľkými zmenami. Do 19. storočia sa tento pojem neveľmi používal. Ako protiklad rovinatej Dolnej zeme (Alföld) sa dovtedy častejšie používal termín „Horná zem“ (Felföld). Tento pojem bol na začiatku 19. storočia vytlačený z každodenného užívania výrazom „Felvidék“, pod ktorým sa rozumeli územia ležiace na severe historického Uhorska (történelmi Magyarország) charakteristické vyššími reliéfnymi pomermi a hornatými oblasťami. Tento pojem zahŕňal nielen pohorie Tatier a Fatry, ale aj oblasť Zemplínu (Zemplén), Bukové hory (Bükk), Matru (Mátra), Cerovú vrchovinu (Cserhát), a Brežany (Börzsöny), ktoré už ležia na území dnešného Maďarska. Nezahŕňal ale územie Medzibodrožia (Bodrogköz), a ani Žitný ostrov (Csallóköz), ktoré majú dolnozemský charakter.

V druhej polovici 19. storočia získava termín „Felvidék“ stále viac etnický charakter, a tak v období dualizmu sa pod týmto pojmom rozumeli severné župy s prevahou slovenského obyvateľstva (Trenčianska/Trencsén, Oravská/Árva, Turčianska/Turóc, Liptovská/Liptó, Zvolenská/Zólyom, Spišská/Szepes, a Šarišská/Sáros), ako aj severné župy s väčšou skupinou slovenského obyvateľstva (Prešporská/Pozsony, Nitrianska/Nyitra, Hontianska/Hont, Tekovská/Bars, Novohradska/Nógrád, Gemerská/Gömör, Abovsko-turnianska/Abaúj-Torna, Zemplínska/Zemplén és Užská/Ung). Týchto 16 žúp bolo i adresátom hornozemského (felvidéki) obežníka (listina, písomné oznámenie nadriadeného úradu alebo nadriadenej osoby viacerým úradom alebo osobám – pozn. red.) od predsedu vlády a uhorskej vlády. V tomto čase výraz „Felvidék“ načrtal obraz regiónu s prevahou maďarského obyvateľstva a maďarského národného povedomia, čo bolo v protiklade voči etnickému Slovensku, ktoré si vysnívalo slovenské národné hnutie. Predstavu o maďarskom Felvidéku sformuloval do jednotnej koncepcie Béla Grünwald (podžupan Zvolenskej župy) vo svojej politickej štúdii s názvom A Felvidék.

Po Trianone výraz „Felvidék“ nadobúdal stále viac politický obrys, a maďarské povedomie začalo takto nazývať tie územia, ktoré sa stali súčasťou novovzniknutého Československa. Stalo sa to nezávisle od toho, či išlo o horské oblasti, alebo či tam žili Slováci. Tento termín sa dodnes používa v tomto zmysle, čiže stratil svoj starší význam súvisiaci s terénnymi pomermi. Hranice Felvidéku sa už neťahali pri strete pláne a hôr ako predtým, ale pozdĺž štátnej hranice. V politickom jazyku, ako aj v hovorovej reči sa tak vytvorila (dôsledkom zmien štátnej moci!) fráza „Maďari z Felvidéku“ (felvidéki magyarság), ktorá je súhrnným názvom pre Maďarov žijúcich na území dnešného Slovenska. V podstate nadobudla rovnaký význam ako fráza „Maďari zo Slovenska“ (szlovákiai magyarok). Tak sa stali „Maďarmi z Felvidéku“ obyvatelia Komárna, Šiah, Rimavskej Soboty ako aj Kráľovského Chlmca.

image1

Nedávno bola zaznamenaná ďalšia zmena vo význame pojmu „Felvidék“. Stále viac ľudí začína tento termín vzťahovať na maďarské jazykové územie na Slovensku, a používať ho ako synonymum pre Južné Slovensko.

Napriek tomu pri používaní pojmu „Felvidék“ musíme zaobchádzať opatrne, keďže nie je jedno, v akom význame, a kde ho užívame. Politik by mal vedieť, kedy má použiť výraz „Felvidék“ a kedy výraz „Slovensko“. Opatrní musia byť aj vedeckí výskumníci, lebo ako to bolo už vyššie uvedené, nie je jedno v ktorom historickom období budeme používať tento termín.

Preložené z originálu: Attila Simon: Felvidéki vagyok vagy szlovákiai?

FOTO: www.gomorilap.sk