Mienka Slovákov o Benešovych dekrétoch

2015-02-05_13-13

„Udalosti rokov 1945-1948, počas ktorých sa obyvateľstvo maďarskej národnosti na Slovensku stalo objektom represívnych opatrení, sú závažnou témou, ktorá by mala byť súčasťou diskusií o spoločenskom živote na Slovensku. Slovensko ešte stále nie je pripravené, aby prijalo inú alternatívu, inú interpretáciu udalostí po druhej svetovej vojne, než aká funguje v dlhodobo zakódovaných stereotypoch. V tom je politické riziko prijatia nových interpretácií pre súčasné politické reprezentácie. Politika však dlhodobo ovplyvnila nazeranie na problematiku opatrení voči maďarskej menšine po druhej svetovej vojne nielen na najvyššej politickej úrovni, ale aj na úrovni historického vedomia obyvateľstva. Táto problematika zostáva vo vleku stereotypov, zavedených do vedomia obyvateľstva výučbou, rodinnou výchovou a historickou pamäťou. V slovenskej verejnosti chýba dostatočná empatia, aby bez ohľadu na výsledky veľkých svetových vojen dvadsiateho storočia mohli recipienti akceptovať tézu, že opatrenia, ktoré sa uskutočnili voči obyvateľom maďarskej národnosti, mali sčasti plošný charakter a spôsobovali tomuto obyvateľstvu nezmyselné traumy, perzekvovali ho a z dnešného pohľadu sú poľutovaniahodné.“

prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc.
(citát z diela „Nútené presídlenie Maďarov do Čiech“)

V roku 1992 uskutočnil Spoločenskovedný ústav SAV výskum o slovensko-maďarských vzťahoch (na vzorke 272 učiteľov). Na základe výskumu sa zistilo, že odpovede na otázky týkajúce sa slovensko-maďarských vzťahov a spoločnej histórie značne ovplyvnila národnosť účastníkov výskumu.

Napríklad slovenskí respondenti, keď mali uviesť tie udalosti, ktoré podľa nich negatívne ovplyvnili slovensko-maďarské vzťahy uvádzali 90% také udalosti, kde boli poškodení Slováci (napr. maďarizácia, rakúsko-uhorské vyrovnanie, Viedenská arbitráž). Krivdy, ktoré spáchali Slováci na Maďaroch väčšinou odmietali. Len 10% Slovákov z čisto slovenských oblastí uviedlo ako problémové opatrenia voči Maďarom po druhej svetovej vojne. Z etnicky zmiešaných oblastí to bolo 20% Slovákov.

80% respondentov maďarskej národnosti pokladá za krivdu, ktorá poškodila vzájomné vzťahy opatrenia voči Maďarom po druhej svetovej vojne, vrátane odsunu Maďarov do Čiech. 40% maďarských respondentov pripustilo krivdy spáchané voči Slovákom, uvádzali predovšetkým udalosti spred roku 1918.

V roku 2004 sa uskutočnil výskum (na vzorke 1280 respondentov s vysokoškolským vzdelaním). Otázka znela: „Spomínajú si príslušníci Vašej rodiny na udalosti, ktoré negatívne ovplyvnili vzájomné vzťahy?“. Respondenti odpovedali nasledovne (tabuľka – ŠUTAJ: Nútené presídlenie Maďarov do Čiech, str. 6):

Názor Slovákov a menšín na otázku: „Spomínajú si príslušníci Vašej rodiny na udalosti, ktoré negatívne ovplyvnili vzájomné vzťahy?“.

Slováci Česi Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci Židia Spolu %
1. 27,67 37,74 53,75 39,62 15,00 13,21 16,25 60,38 32,94
2. 54,09 49,06 39,38 54,72 60,63 42,77 66,88 37,11 50,59
3. 18,24 13,21 6,88 5,66 24,38 44,03 16,88 2,52 16,47

1 – áno, a to udalosť;
2 – nespomínajú si, ale existujú také udalosti;
3 – nie, lebo neexistujú.

Viac ako 83% respondentov pripustilo, že existujú také historické udalosti, ktoré negatívne ovplyvnili vzťahy Slovákov a menšín. Už prvá analýza potvrdzuje, že v rodinnej historickej pamäti sa najčastejšie objavili historické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny a z obdobia po jej skončení. Z toho vyplýva, že najčastejšie sa takéto udalosti zaznamenávajú v pamäti ľudí hlásiacich sa k Židom (60,38%) a k maďarskej menšine (53,75%). Maďari, pri uvedení tej udalosti, ktorá významne ovplyvnila slovensko-maďarské vzťahy uviedli najčastejšie represívne opatrenia voči obyvateľom maďarskej národnosti po II. svetovej vojne (83 respondentov). V 65 prípadoch definovali túto udalosť ako vysídlenie, v 9 prípadoch ako Benešove dekréty, v ďalších ako odobratie občianstva, konfiškácia majetku, vojnu, roky 1945-1948, reslovakizáciu.

Respondenti Slováci pomenovali udalosti nepriaznivo ovplyvňujúce vzájomné vzťahy v 44 prípadoch. Odpovede sa rozdelili do dvoch skupín. V 21 prípadoch boli za takéto udalosti označené aktivity súvisiace s Maďarmi (napr. požiadavky zo strany Maďarov, spory s politikmi maďarskej národnosti, netolerancia Maďarov, politika Strany maďarskej koalície, vznik maďarskej univerzity, či rozpínavosť Maďarov). Druhá skupina (15 odpovedí) súvisela s Rómami (krádeže, neprispôsobivosť Rómov).
Kým u Nemcov, Maďarov a Židov boli odpovede orientované na minulosť, u respondentov Slovákov boli pomenované predovšetkým javy (niektoré by bolo ťažké označiť ako udalosti) súvisiace so súčasnosťou.

POKRAČOVANIE NASLEDUJE!

Informácie z: Štefan Šutaj: Nútené presídlenie Maďarov do Čiech.