Názory nemeckých europoslancov na otázku Benešových dekrétov


Do Európskeho parlamentu bola v roku 2012 podaná petícia o prešetrenie prípadu ohľadom prijatia uznesenia v septembri roku 2007 o potvrdení nespochybniteľnosti, nedotknuteľnosti a nemennosti Benešových dekrétov na Slovensku. Po parížskej mierovej zmluve, ktorá ukončila druhú svetovú vojnu sa Maďari ocitli v nespravodlivej situácii. Niet pochýb o tom, že Benešove dekréty sú diskriminatívne. Na základe nich boli toho času vážne porušené základné práva a slobody obyvateľov nemeckej a maďarskej národnosti. Podávatelia petície žiadali, aby Európsky parlament vyjadril stanovisko k tejto problematike.

Peter Jahr, nemecký poslanec Európskeho parlamentu:

Peter Jahr

Peter Jahr

„Tí, ktorí predložili petíciu nechcú prepísať históriu, nejde o to, že sa tu navzájom obviňujeme, ide tu o to, aby sa uznala nespravodlivosť. Tu sa totiž stala nespravodlivosť. Je to politický spor, ktorý treba jednoducho vyriešiť. Mne trochu vadilo, že keď sa tieto dva štáty (t.j. Slovensko a Česko) stali členmi Európske únie (Slovensko v roku 2004), v roku 2007 prijali zákon o nezrušiteľnosti a nemennosti Benešových dekrétov. Aj keď sa hovorí, že dekréty sú minulosťou, ale veď rok 2007 je súčasnosť. Pre nás je práve preto veľmi ťažké túto petíciu uzatvoriť a odložiť.“

Gerald Hafner, nemecký poslanec Európskeho parlamentu:

„Z právnej aj z citovej stránky je táto otázka veľmi zložitá. Zodpovednosť za spoločnú minulosť a ponaučenie z nej je vecou nás všetkých, toto nás spája v Európe. Európa má hroznú a zároveň úžasnú históriu. Na jednej strane budujeme katedrály, máme umelecké, politické, hospodárske vymoženosti, zároveň sa však v Európe vyskytol prvýkrát aj holokaust, genocída, prenasledovania. Toto všetko je spoločné historické dedičstvo. Rumunskí kolega tvrdí (rumunský europoslanec Victor Boştinaru na tejto diskusii vyjadril súhlas so slovenským stanoviskom ohľadom nezrušiteľnosti Benešových dekrétov – pozn.red.), že keď otvoríme Pandorinu skrinku, toto všetko sa stane opäť živým, a to nie je dobré.

Gerald Hafner

Gerald Hafner

Druhá strana hovorí (t.j. Maďari), že je tu ešte jedna nevyjasnená otázka, ktorá ak sa nevyrieši, spôsobí ďalšie nepokoje. To, čo sa stalo, sa už nedá zmeniť. Je to veľká tragédia, ak treba žiť ďalej s pocitom viny a zodpovednosti. Pre nás Nemcov je to skutočne živé a počas viacerých generácií vplývalo na našu históriu toto vedomie. Zároveň si však myslím, že treba urobiť všetko preto, aby sme ďalej nepredlžovali negatívne dedičstvo minulosti. Treba uznať vinu, treba sa snažiť o pochopenie, učiniť dobro za hriechy, ospravedlniť sa, a tým znížiť množstvo zla vo svete. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že v Európskej únii sa ešte v 21. storočí nachádzajú členské štáty, ktoré sú v našom spoločenstve, ale dodnes zákonmi, uzneseniami parlamentu posilňujú také právne predpisy, ktoré sú minimálne ahistorické, a predovšetkým kruté a nespravodlivé. Treba si ujasniť fakt, že keď pojem kolektívnej viny ešte dodnes môže byť platným právom, tak toto je neudržateľné. Nerozumiem tomu, ako môže byť v Európe štát, ktorý si takéto nespravodlivé zákony naďalej udržuje.

Vo Výbore pre ústavné záležitosti sme mali spor ohľadom toho, že Česi mali osobitnú zápisnicu k podpísaniu Lisabonskej zmluvy. Česko nástojilo na tom, že Chartu základných práv Európskej únie, ktorú ja pokladám za základ európskeho práva, nepodpíše. Popritom by sa charta mala vzťahovať na všetkých obyvateľov Európy. Česko nástojilo na tom, že túto Chartu práv netreba vzťahovať na obyvateľov Česka, presne kvôli Benešovým dekrétom. Nechápem, ako sa také môže v Európe dovoliť a ako sa na základe toho môžeme potom presunúť do budúcnosti, toto je fatálne stanovisko. My musíme dosiahnuť, aby sa Charta základných práv prijala všetkými členskými štátmi. V tomto prípade treba podporiť tie úsilia, ktoré sa v Slovenskom či v Českom štáte snažia o zrušenie Benešových dekrétov.“