V článkoch z oblasti archeogenetiky nikdy nie sú prítomné kritériá, na základe ktorých sa vybrali dané vzorky za účelom genetického výskumu. Chýbajú aj údaje o histórii rodín (t.j. rodokmene) tých jednotlivcov, ktorí sa výskumu zúčastnili. Daní vedci píšu o „Švajčiaroch”, „Grékoch”, „Iráncoch” atď. bez použitia úvodzoviek, ako keby títo ľudia boli skutočne aj „biologicky ozajstnými” Švajčiarmi, Grékmi, Iráncami. V skutočnosti je však všeobecne známe, že neexistuje žiadny „pravý” a „čistý” národ.
Ako sa to bežne robí v oblasti orálnej histórie, antropológie, sociológie atď., presne tak by sa aj pri archeogenetických výskumoch mali nevyhnutne uverejniť presné údaje o účastníkoch daného výskumu. Uvádzame názorný príklad:
Asi odkiaľ a z akých rodín pochádzajú „chorvátske” a „slovenské” genetické vzorky, ktoré sa spracovali v jednom z článkov? Lebo keď spomínané „chorvátske” vzorky pochádzajú náhodou od obyvateľov miest ako Vukovar, Záhreb či Split, tak tu môžeme kľudne rátať s potomkami Maďarov, Dalmátov, či iných ďalších národností z bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Rovnako aj „slovenské” vzorky sa mohli odobrať od obyvateľov takých miest ako Nové Zámky, Martin, či z okolia Bardejova, čo takisto nesie v sebe možnosť na zmiešanie sa troch pôvodom od seba úplne odlišných národov (Maďarov, Slovákov, Sasov). Už aj práve preto sa netreba čudovať tomu, čo Cavalli-Sforza zistil, teda že „Čechoslováci” geneticky nie sú blízky iným slovanským národom (Cavalli-Sforza et al., 1994, 268.).
Ak sa uskutočňuje odobratie genetických vzoriek, je nevyhnutné mať vedomosti aj o histórii daného územia a mať príslušné etnografické znalosti. Tak je napríklad v prípade Nencov (malá etnická skupina v Rusku) irelevantný taký výskum, ktorý sa snaží o zistenie genetických špecifík tohto etnika. Nenci tvoria totiž len 6% obyvateľstva tzv. Neneckého autonómneho okruhu, ktorý sa rozprestiera na brehu Severného ľadového oceánu. Bolo by teda chybou ich hľadať v hlavnom meste, či v obci menom Karaevka. Hlavné mesto je totiž už veľmi dávno zmiešaného pôvodu, a žijú tu dosídlení obyvatelia. Obec Karaevka zas na základe svojho názvu tureckého pôvodu jasne poukazuje na fakt, že ju nezaložili Nenci. V skutočnosti Nenci, ktorých je približne okolo 35 000, kočujú na tundre medzi územím Severnej Dviny a ústím rieky Jenisej. Ich vypátranie si vyžaduje aj zapojenie uralského antropológa.
Takou istou chybou bolo toho času na zistenie genetickej charakteristiky „Maďarov” odobrať vzorky od budapeštianskeho obyvateľstva. Je stredoškolským učivom, že po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (v 19. storočí) sa stalo obyvateľstvo hlavného mesta extrémne zmiešaným. Stalo sa to dôsledkom prívalu židovského, rôzneho slovanského (Slováci, Chorváti, Srbi) a germánskeho obyvateľstva (Rakúšania, Bavori, Sasi, Švábi) v tomto období, ktorí patrili k priemyselníkom, remeselníkom či úradníkom. Zozbieranie údajov, ktoré sa tu vtedy uskutočnilo má z hľadiska „maďarskej” histórie minimálnu závažnosť.
Takisto nezávažné by boli aj genetické vzorky odobraté z iných hlavných miest s prastarými koreňmi. Napríklad na základe vzoriek odobratých z niektorého rímskeho pohrebiska z čias cisárstva by sa určite nedali zovšeobecňovať závery ohľadom „rímskeho”, či dnešného talianskeho obyvateľstva. Odobraté vzorky teda už vopred môžu predurčiť aj výsledok výskumu.
