„Očistite krajinu od Nemcov a Maďarov” – séria masakrov v Petržalke (2. časť)

„Očistite krajinu od Nemcov a Maďarov” – séria masakrov v Petržalke (2. časť)

Jedna z najtragickejších udalostí v 20. storočí postihujúci nemecký a maďarský národ stále čaká na kompletný prieskum a objasnenie prípadu na základe doteraz známych detailov a súvislostí. Touto udalosťou je krvavý masaker uskutočnený vojakmi československej armády po 2. svetovej vojne na obyvateľoch maďarskej a nemeckej národnosti. Krviprelievanie uskutočnené na etnickom princípe voči Maďarom a Nemcom sa odohralo v zbernom tábore na mieste dnešnej Petržalky (maď. Pozsonyligetfalu), ktorá je dnes jednou z mestských častí Bratislavy.

Z masového vraha vysokoškolský učiteľ

Popravy obetí boli zastavené v apríli roku 1947, kedy sa začala výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Pritom vedenie tábora, ako aj zloženie 1. práporu vykonávajúci masové vraždy ostalo takmer nemenné. V priebehu rokov bol odstránený len vojak Jozef Jančo, „pravá ruka“ Smetanu, a to v rámci jedného tajného vojenského súdu, ktorý začal kvôli znásilneniam žien v tábore. O Jančovi už koncom októbra 1945 poľný súd armádneho zboru zistil, že okrádal zadržaných v tábore a znásilňoval ženy. Preto ho v júni 1946 prepustili do zálohy. Od Janča viedli nitky k ostatným.

„Očistite krajinu od Nemcov a Maďarov”

FOTO – www.mult-kor.hu

Ako už bolo spomenuté, tábor na mieste dnešnej Petržalky bol otvorený roku 1945, neskôr bol oficiálne titulovaný za pracovný tábor. O jeho zatvorení rozhodol Ústredný výbor Komunistickej strany Československa 30. septembra 1948 (po prevzatí moci Klementom Gotwaldom). Podľa niektorých údajov však tábor zanikol až niekoľko mesiacov po tomto dátume. Osoby zodpovedné za krviprelievania dali zakopať svoje obete do neoznačených masových hrobov. Na chvíľu sa zdalo, že týmto pochovali aj spomienku na masové vraždy. To, že sa vraždy napokon predsa len nepodarilo utajiť bolo len vecou náhody. Osoby zodpovedné za masové vraždy v dnešnej Petržalke totiž vykonali inú trojitú vraždu, kvôli čomu sa odhalili aj predošlé prípady.

Vykonávatelia etnických čistiek, a zároveň členovia jednej z hliadok 17. pešieho pluku počas „čistiek“ v dnešnej Bratislave (Pozsony) chytili a zatkli muža menom Ervín Bacúšan (Ernest Bakusan), ako aj syna jeho priateľky. Bacúšan bol za čias Tisovho Slovenského štátu pracovníkom finančných úradov. Ako sa neskôr zistilo, paralelne s tým, bol zároveň aj tajným pokladníkom partizánskeho hnutia. U Bacúšana našli viac kíl zlata a veľké množstvo peňazí v hotovosti.

Osud muža bol spečatený veľkým množstvom majetku. Bacúšana a mladého chlapca (syna jeho priateľky), neskôr aj matku chlapca odvliekli do tábora, kde všetci traja záhadne zmizli spolu aj so zlatom. Mŕtvoly sa síce nenašli, ale neskôr sa začalo vyšetrovanie v tejto veci. Dospelo sa k záveru, že všetci traja boli zavraždení.

Prípad by upadol do zabudnutia, keby brat Bacúšana toho času nepracoval ako vedúci kancelárie Gustáva Husáka, povereníka pre veci vnútorné (Husák sa neskôr stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa a prezidentom ČSSR). Po trestnom oznámení, ktorý podal brat Bacúšana, začal v apríli roku 1974 trestný súd vo veci trojitej vraždy. Obžalovaní boli medzi inými aj Bedřich Smetana a Eduard Kosmel.

Bedřich Smetana

Bedřich Smetana, vrah stoviek nevinných ľudí.

Počas súdu nariadil sudca exhumáciu hrobu, kde mali byť obete s veľkou pravdepodobnosťou pochované, zároveň bolo na výsluch povolaných 50 svedkov. Výskum, ktorý začal pred niekoľkými rokmi, a je zameraný na odhalenie masových vrážd na mieste dnešnej Petržalky sa opiera práve o dokumenty zachované z tohto procesu, ako aj o výpovede svedkov a správy z dobovej tlače.

O Kosmelovi vypovedal lekár 1. práporu Bronislav Bukva: „Kto zo zadržaných nevedel dobre slovensky alebo česky, stával sa pre Kosmela automaticky Nemcom alebo Maďarom, a teda nespoľahlivým“. Tak sa obeťami svojvôle stávali aj antifašisti. Síce svedkovia opísali hrôzy v tábore a zároveň dosvedčili aj to, že na mieste vyšetrovania ležia v hroboch ešte ďalšie stovky obetí, ich výpovede uložil sudca mimo súdu. A tak sa vo veci masových vrážd ani nezačalo vyšetrovanie.

Hlavných obvinených vo veci trojitej vraždy uznal súd za vinných. Smetana bol odsúdený na 12 rokov, Kosmel na 9, Jančo na 6 rokov straty slobody. Spomínané osoby však buď vôbec nie, alebo si len čiastočne odpykali svoj trest. Ako zistili výskumníci, Karol Pazúr odsúdený za masaker v Přerove, podobne ako aj Kosmel a Jančo, vďaka rôznym prezidentským amnestiám sa dostali na slobodu ešte pred začatím odpykania trestu. Obhajoba sa odvolávala na Benešov dekrét o amnestii činov vykonaných v rámci protifašistického odboja od 30. septembra 1938 do 28. októbra 1945.

Pazúr neskôr ukončil úspešnú vojenskú kariéru. Kosmel sa zas stal najprv učiteľom na Vojenskej katedre vysokej školy v Nitre, potom učiteľom na Karlovej univerzite v Prahe. Z realizátorov masových vrážd bol Bedřich Smetana tým, ktorý takmer žiadne obdobie nestrávil vo väzení. Totiž v čase odvolacieho procesu po rozsudku súdu prvého stupňa za trojitú vraždu, bol Smetana z neznámych okolností prepustený na slobodu, a následne potom utiekol z krajiny.

Brat Bacúšana bol týmto útekom pobúrený a začal sám vyšetrovať v tejto veci. Zistil, že Smetana utiekol cez Maďarsko za pomoci svojich tamojších kamarátov do Izraela. Vo vyšetrovaní však pokračovať nemohol, lebo nebol vpustený o Izraela. Podobne neúspešným sa stal aj pokus riaditeľa múzea v Přerove, ktorý sa snažil takisto v Izraeli zisťovať informácie v tejto veci. Podľa výskumov riaditeľa múzea vydala Česká republika roku 2007 medzinárodný zatykač na Smetanu, lenže Izrael ani od tej doby nereagoval.

Prípad masových vrážd sa dostal ešte raz na povrch roku 1965. Toho času prorektor nitrianskej vysokej školy začal vyšetrovanie vo veci masových vrážd proti Eduardovi Kosmelovi, ktorý vtedy vyučoval na škole. Materiál vyšetrovania sa dostal pred Ústredný výbor Komunistickej strany Československa. Členovia výboru však väčšinovo hlasovali za uzavretie vyšetrovania, a nariadili zničenie vyšetrovacích materiálov.

V tomto čase bol tajomníkom Komunistickej strany Jozef Lenárt. Otec Lenárta bol mimochodom členom tej popravnej čaty, ktorá vykonala masaker v Přerove. Po rozhodnutí Komunistickej strany boli iniciátori vyšetrovania odstavení, prorektor za záhadných okolností zomrel, a téma masových vrážd zostala tabuizovanou až do pádu režimu.

Preložené z originálu: “Tüntessétek el a magyarokat és a németeket az országból” – a ligetfalui mészárlássorozat.

Hlavný obrázok – felvidek.ma