Pred 400 rokmi zomrela „Čachtická pani“ Erzsébet Báthory


21. augusta 1614, presne pred 400 rokmi zomrela vo väznici na Čachtickom hrade (maď. csejtei várkastély) legendárna grófka Erzsébet Báthory (slov. Alžbeta Bátoriová). Báthory je snáď najznámejšou uhorskou grófkou v zahraničí, i keď sa do povedomia zapísala hlavne kvôli svojej krvilačnosti. Síce podľa najnovších výskumov sa vraj kvôli svojmu majetku stala len obeťou politiky, pre verejnosť je však naďalej známa len ako ženská podoba Drakuly.

2014-08-20_13-42Erzsébet pochádzala z ečedskej (maď. ecsedi) vetvy povestnej rodiny Báthory. Narodila sa 7. augusta roku 1560 v meste Nyírbátor (Maďarsko). Jeho strýkom bol István Báthory (slov. Štefan Bátori), sedmohradské knieža a neskôr poľský kráľ. Jeho bratrancom bol sedmohradský knieža Gábor Bethlen (slov. Gabriel Bethlen). Detstvo strávila Erzsébet na Čachtickom hrade. Ako 11-ročnú ju zasnúbili so päť rokov starším grófom Ferencom Nádasdym (slov. František Nádašdy). Hovorilo sa, že Erzsébet už ako mladé dievča sa zaplietla do vzťahu s pekným sedliackym mládencom. Erzsébet vraj aj otehotnela, avšak jej dieťa rodina odstránila. Vyhovoriac sa na chorobu dali mladé dievča pod prísnu stráž až do uskutočnenia svadby s Nádasdym v roku 1575.

Erzsébet dostala od svojho manžela a slávneho bojovníka proti Osmanom ako svadobný dar Čachtický hrad ležiaci v oblasti Malých Karpát a to v Nitrianskej župe (bývalá uhorská župa – pozn. red.), ako aj dvanásť okolitých dedín. Síce odvážny, ale veľmi krutý Nádasdy bol kvôli vojenským ťaženiam často na dlhé obdobie odcestovaný. V tom čase sa jeho manželka zdržiavala v Čachticiach (maď. Csejte), kde sa utiahla do súkromia. Osamelá a uzavretá žena udržiavala vzťah len s niekoľkými ľuďmi. Asi aj to bolo dôvodom toho, prečo sa neskôr objavila v legendách ako tajomná žena. Z jej manželstva s Nádasdym, ktoré trvalo do jeho smrti v roku 1604, sa narodilo päť detí.

Už aj za života jej manžela sa vedelo o Erzsébet Báthory, že sa zaoberá okultnými vedami a mučí sluhov. Potom ako ovdovela začali sa o nej šíriť ešte desivejšie povesti. Podľa legendy jej vraj raz na ruku vystriekla krv jednej zo slúžok, a ona si všimla, že na tom mieste jej pokožka opeknela. Grófka, ktorá bola vraj posadnutá strachom zo starnutia si myslela, že objavila tajomstvo večnej mladosti. Dievča hneď na mieste zabila a okúpala sa v jej krvi. Onedlho dala povolať do svojho hradu všetky mladé panny z okolia. Tu ich šľahala bičom, kruto mučila, a napokon im zobrala krv. Grófka vraj túto krv aj pila, a často priamo aj zo zmrzačených tiel. Keď z jej statku všetci utiekli, so svojou milenkou si zriadila akadémiu, kde povolávala mladé dievčatá. Tieto mladé panny takisto kruto zabila. Podľa povestí sa jej obeťou stalo viac ako 600 ľudí.

image3

Čachtický hrad
vikingu.es

Grófku Báthory, ktorá mala už okolo päťdesiatky a žila utiahnutá do súkromia, už v tom období viacerí zažalovali. Palatín György Thurzó (slov. Juraj Turzo) osobný nepriateľ grófky, ju prišiel 29. decembra roku 1610 osobne zatknúť. Okamžite sa začalo proti nej informatívne vyšetrovanie. Obvinenie znelo: „Viacero dievčat, panien a žien, ktoré sa zdržiavali v jej blízkosti kruto a rôznymi spôsobmi smrti zabila a dala zabiť”. Jej pomocníci, ktorí boli podrobení mučeniu, svedčili proti nej. Týchto ihneď po výsluchu dali popraviť alebo upáliť. Erzsébet Báthory, ktorá pochádzala z bohatej a vplyvnej rodiny, bez riadneho súdneho procesu a bez rozsudku uväznili a zamurovali na Čachtickom hrade. Tu skutočne aj vo veľmi zlom psychickom stave umiera 21. augusta 1614.

GRÓFKA V GUINNESOVEJ KNIHE REKORDOV

„Najväčším počtom obetí pripisovaných jedinej vrahyni je 650 ľudí, ktorých zabila uhorská grófka Erzsébet Báthory (1560-1614). Na jej procese, ktorý sa začal 2. januára 1611, vypovedal jeden svedok, ktorý vraj videl zoznam týchto obetí, písaný jej vlastnou rukou. Všetky obete boli údajne mladé dievčatá z okolia jej hradu v Čachticiach na Slovensku (presnejšie „na území dnešného Slovenska”, keďže v dobe života grófky, teda v 16.-17. storočí bolo toto územie súčasťou Uhorska/maď. történelmi Magyarország – pozn. red.), kde zomrela 21. augusta 1614. Potom, čo bola uznaná vinnou, žila 3,5 roka zamurovaná vo svojej izbe.“[1]

Na vyšetrovaní, ktoré sa začalo na podnet palatína Thurza sa objavovali svedectvá plné desivých detailov o mučeniach, opisy ponižovaní, objavilo sa dokonca i obvinenie z kanibalizmu. Avšak k riadnemu súdnemu pojednávaniu nedošlo, i keď naň naliehal i kráľ Matej II. (maď. II. Mátyás). Predčasná smrť obvinenej prišla každému vhod, keďže jej vinu sa nepodarilo dokázať.

Keď sa na tento prípad pozeráme dnešnými očami, môžeme ho pokladať sa koncepčný proces. Veď skutočné otázky ani neboli položené. Dokumenty a listy, ktoré by vyvrátili vnesené obvinenia, boli odignorované. Viac stoviek obetí je prakticky nemožný počet, pretože v okolí ani nežilo toľko dievčat, tak ako je nereálna aj kúpeľ v krvi (ľudská krv sa totiž rýchlo zráža). Podnetom pre legendy o upíroch pravdepodobne poslúžili rôzne pokusy o liečbu, ktoré sa ponúkli sedliakom. V tom období totiž liečenie pozostávalo z púšťania zo žíl a z vypaľovaní rán.

Palatín György Thurzó

Palatín György Thurzó
ecav.sk

Erzsébet Báthory žije v povedomí ľudí ako krvilačné sadistické monštrum a ľudia polemizujú nanajvýš len o tom, či bola upírom alebo vlkodlakom. Objektívnejší historici si myslia, že psychicky skutočne labilná žena bola obeťou politického zločinu. Palatín Thurzó sa chcel zmocniť jej majetku, ale jeho motiváciou mohlo byť aj to, že bol urazený na rodinu Báthory.

Postava Erzsébet Báthory sa stala inšpiráciou pre mnohé literárne diela, básne, romány a filmy. V jej príbehu totiž nájdeme tajomstvo, zmyselnú túžbu, erotiku, sadizmus ako aj sexualitu. Pred pár rokmi nakrútený film slovenského režiséra Juraja Jakubiska sa pokúša o vytvorenie pravdivého obrazu o grófke. Francúzka Julie Delphy zasa spracovala jej príbeh v podobe gréckej tragédie.

Preložené z originálu: Báthory Erzsébet, „a csejtei rém” 400 éve halt meg.



Citácia zo str. 183: RUSSEL, Alan, MCWHIRTER, Norris D. Guinnessova kniha rekordov. Praha, Olympia, 1990.