Pi, 29. marca 2024.

Pred desiatimi rokmi sa odohral brutálny útok policajtov na fanúšikov DAC Dunajskej Stredy

Namiesto fandenia a gólovej radosti obrovský šok a strach zo smrti. Pred desiatimi rokmi – 1. novembra 2008 sa odohral ostro sledovaný zápas medzi DAC Dunajskou Stredou a Slovanom Bratislava, na ktorý sa tešilo mnoho futbalových fanúšikov. Namiesto toho sa však odohral jeden z najtemnejších udalostí v histórii slovenského futbalu. V 17. minúte zápasu policajti vpadli do jedného z domácich sektorov fanúšikov DAC Dunajskej Stredy. Počas brutálneho ataku slovenských policajtov sa viacero fanúšikov ťažko zranilo.

„Dunajská Streda sa zmení na pevnosť” – písal pred desiatimi rokmi maďarský denník Új Szó pred začatím zápasu DAC-Slovan. Na vysoko rizikový zápas vyslali takmer tisíc policajtov. Zápas sa tešil veľkému záujmu, futbalový štadión mal oficiálne kapacitu 6100 osôb, ale oveľa viac ľudí si ho chcelo pozrieť priamo na mieste.

Tím DAC Dunajskej Stredy bol v dobrej kondícii a Slovan privítal po piatich víťazných zápasoch. Očakávania boli obrovské, fanúšikovia oboch tímov sa už týždne pred začatím zápasu navzájom doberali na internetových fórach.

Stav ako počas vojny

V deň zápasu sa v Dunajskej Strede pohybovali obrnené vozidlá, kukláči zas so zlovestným výrazom v tvári očakávali prvé písknutie píšťalou. Fanúšikov Slovanu dopravil osobitný vlakový špeciál a k štadiónu prišli v sprievode policajtov. Na začiatku sa neuskutočnili žiaden incident, ale akonáhle došli ku štadiónu začali Bratislavčania hádzať dymovnice a inú pyrotechniku na balón starého sídla DAC-u (smerom od Športovej ulice). Napätie sa dalo krájať vo vzduchu.

„Už ako sme prichádzali na zápas z našich autobusov sme udivene pozerali, koľko veľa kukláčov a jazdnej polície je pri štadióne. Akoby sme boli uprostred občianskej vojny” – spomína Miklós Radvány, vtedajší asistent trénera DAC.

Podobne opísal situáciu aj Krisztián Németh, manažér MOL Akadémie, ktorý pred desiatimi rokmi bol aj osobne na ihrisku: „Dodnes si presne pamätám, koľko obrnených vozidiel bolo pri štadióne a všade obrovské množstvo kukláčov. Také niečo sme ešte nikdy predtým nevideli, akoby sme boli uprostred vojny. Bohužiaľ na menovanom zápase nebolo dôležité to, čo sa dialo na trávniku, ale čo sa stalo na tribúnach.“

Brutálny atak

Na zápas prišli fanúšikovia aj z Maďarska, ktorí stáli zväčša na menšej rozhľadni pri tribúne B. Na zábradlie bolo vyvesené mimo maďarskej vlajky aj vlajka zobrazujúca historické Uhorsko/Nagy-Magyarország. V tomto sektore bolo veľmi veľa domácich fanúšikov, medzi nimi aj 18-ročný Krisztián Lengyel, ktorý bol prvýkrát vo svojom živote na futbalovom zápase.

Kukláči sa už od začiatku zápasu pomaly presúvali smerom k spomínanému sektoru. Následne v 17. minúte zápasu nečakane zaútočili na tunajších fanúšikov. Mimo gumených obušiek použili aj teleskopické obušky. Kto sa im dostal do cesty, toho surovo zbili. V uzavretom sektore vypukla panika. Ľudia sa pustili na útek, pritom ale mnohí z nich sa pošmykli, spadli, a vo vytvorenej tlačenici sa zranili.

Tibor Somogyi, fotograf denníka Új Szó, prežil tieto udalosti priamo na vlastné oči: „Už pred začatím zápasu sme si všimli, že policajti boli označení na rukách páskami v rôznych farbách a boli rozdelení do skupín. Nezamýšľali sme sa ale nad tým, čo to môže znamenať” – spomína Somogyi. „Stál som pri fanúšikoch Slovanu. Oba tábory sa navzájom hecovali  skandovaním, ale nestal sa žiadny taký násilný čin, ktorý by odôvodnil tento brutálny zásah”.

Keď sa policajti pustili smerom k fanúšikom, zápas sa ihneď stal druhoradým. Somogyi spolu s ďalšími inými fotografmi začali dokumentovať policajný zásah: „Vydriapal som sa na plot a odtiaľ som fotil. Vedel som pomôcť len tým, že som členom záchrannej služby a lekárom ukazoval, odkiaľ treba niekoho vytiahnuť.” Somogyi mal tiež viacero známych na tribúne, ktorí prišli na zápas s 10-12 ročnými synmi, a videl zároveň aj to, ako ich stále viac rozmliažďuje tlačenica ľudí. Súčasne s tým bratislavskí fanúšikovia hádzali pyrotechniku a stoličky na trávnik, policajti sa však nimi vôbec nezaoberali. „Bili len našich fanúšikov” – dodáva rozhorčene Radványi.

Strach a obavy

Zápas bol prerušený skoro na 20 minút. V štadióne bolo nutné ošetriť viac ako 60 osôb. Minimálne 6 osôb museli odviesť do nemocnice. Najvážnejšie sa zranil 18-ročný Krisztián Lengyel, ktorého bolo nutné dvakrát oživovať. Muža v dave stlačili tak, že stratil prísun kyslíka a odpadol, záchranári ho museli oživovať a napokon transportovať do nemocnice na bratislavských Kramároch záchranným vrtuľníkom. U Lengyela zranenie zanechalo trvalé následky v podobe poškodenia sluchu.

V štadióne sa medzitým rozšírili správy o tom, že niekto zomrel. Falošné chýry však boli neskôr popreté. Počas týchto udalostí hráči oboch futbalových tímov bezmocne čakali v šatniach. „Na tvári našich hráčov sa odzrkadľoval strach. V tom čase hralo u nás veľa legionárov, ktorí vôbec nechápali čo sa to deje. Počas vynútenej pauzy som sa spýtal Mariána Zemana, asistenta Bratislavčanov, či videl niečo, čoby odôvodňovalo tento brutálny policajný zásah, odpovedal ale, že vôbec nič také sa neudialo” – povedal Miklós Radványi, ktorý si myslí, žeby bolo vtedy lepšie odohrať derby v inom termíne, totiž sa už nikto nemohol sústrediť na futbal.

Tieto slová potvrdil aj Krisztián Németh: „Bolo priam nemožné sa sústrediť na zápas, každý sa strachoval, veď aj ich príbuzní sedeli na menovanej tribúne. Napätie bolo obrovské, nevedeli sme, čo sa presne deje. Toto bol najsmutnejší zápas mojej kariéry.”

FOTO: Somogyi Tibor

Dôkazy sa dodnes nenašli

Tím Slovanu napokon zvíťazil 4:0, avšak výsledok zápasu sa dostal úplne do úzadia. Lorant Werner na tlačovej konferencii povedal, že pracoval už na mnohých miestach, ale s niečím takým sa ešte nikdy nestretol. Vyhlásil, že úlohou polície je to, aby chránila fanúšikov, a nie aby ich bezdôvodne bila hlava-nehlava. „Naši fanúšikovia nikoho neprovokovali, boli brutálne napadnutí” – zdôraznil Radványi.

Bezprostredne po zápase Dušan Čaplovič, vtedajší podpredseda vlády celkom cynicky vyhlásil: „Chcel by som sa poďakovať polícii, že zabezpečila nerušený priebeh zápasu”. Podľa Čaploviča použili policajti nulovú toleranciu a už v zárodku potlačili akýkoľvek náznak porušenia poriadku.

FOTO: Somogyi Tibor

„Nie je našou povinnosťou”

Stanislav Jankovič, vtedajší viceprezident Policajného zboru desať dní po udalosti sa v rámci rozhovoru pre denník Új Szó vyjadril o správaní sa fanúšikov nasledovne: „Celá akcia bola vopred naplánovaná. Máme informácie na základe ktorých sa dá vyhlásiť, že v Dunajskej Strede išlo o vopred naplánovanú provokáciu”, ktorá bola podľa Jankoviča namierená „proti slovenskej polícii a Slovenskej republike”.

Jankovič sa zmienil aj o tom, že nie je povinnosťou polície predstaviť verejnosti videozáznam dokazujúci ich verziu: „Ak podľa generálneho prokurátora a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť bol policajný zásah legitímny a opodstatnený, tak nie je o čom hovoriť. Potom je úplne zbytočné predstaviť akékoľvek iné dôkazy. Nie je našou povinnosťou.”

Vyšetrovanie sa po troch mesiacoch (29. januára 2009) uzavrelo konštatovaním, že zápas nebol zo strany organizátorov dostatočne zvládnutý, fanúšikovia uskutočnili viacero protizákonností, a tým bol policajný zásah odôvodnený. Futbalový klub DAC Dunajská Streda vo svojom oficiálnom vyhlásení voči tomu ihneď protestoval, avšak bezvýsledne.

Nemôžeme zabudnúť

Brutálny útok policajtov na fanúšikov otriasol slovenským aj maďarským futbalovým životom. Maďarský futbalový klub Honvéd zorganizoval charitatívny zápas na pomoc zranenému Krisztiánovi Lengyelovi, ktorého podporili osobitnou zbierkou aj fanúšikovia DAC Dunajskej Stredy. Udalosť však mala aj politické následky, práve po nej sa totiž prijal tzv. „vlajkový zákon”, ktorý zakazuje vstup a používanie vlajok iných štátov počas športových akcií na Slovensku.

Krisztián Németh vyzdvihol, že futbalovým klubom DAC neotriasli spomínané udalosti, pritom ale zdôraznil, že sa nemôže zabudnúť na brutálny atak policajtov na fanúšikov: „Tragické udalosti neotriasli DAC-om, po desiatim rokoch hraje tím v krásnom novom štadióne, ktorý vďaka našim fantastickým fanúšikom patrí medzi najlepších v šampionáte. Dúfam, že sa nikdy viac nestane nič podobné tomu, čo sa udialo pred desiatimi rokmi. Je to veľmi smutné výročie, ale nemôžeme dovoliť to, aby sa na to zabudlo, aj preto si tieto udalosti pripomíname každý rok.”

Preložené z originálu: Titanilla Bőd-Zoltán Szabó: Tíz éve történt a brutális dunaszerdahelyi szurkolóverés

Zvýraznený obrázok: Somogyi Tibor