Premonštrátsky kláštor v Lelesi môže ukrývať srdce kráľovnej Gertrúdy


Sakrálny komplex premonštrátskeho kláštora sa nachádza na okraji obce Leles na juhovýchode Slovenska (Košický kraj, okres Trebišov). Ide o renesančnú dvojtraktovú stavbu štvorkrídlového uzatvoreného pôdorysu, ktorej súčasťou je kláštorný kostol a kaplnka. Stavba je najstarším kláštorom v Zemplínskom regióne.

Prepošstvo v Lelesi bolo založené za vlády Belu III. (vláda 1172-1196) a zakladá ho okolo roku 1188 vacovský biskup Boleslav: „Leleský statok a všetky prináležiace majetky spolu so slobodnými poddanými daroval cirkvi Sv. Kríža a rehoľníkom premonštrátskeho rádu slúžiacim v bielom rúchu“.

Dejiny obce Leles sú úzko späté s dejinami miestneho premonštrátskeho kláštora. Miesto, kde sa dnes nachádza premonštrátsky kláštor, bolo pôvodne neobývanou pustatinou miestami s piesočnými dunami a kopcami. Premonštrátsky kláštor sa týči ponad obec na jej západnej časti. Kedysi sa na tomto kopci nachádzal dvojramenný kríž, kam sa prichádzajúci pútnici chodili pomodliť sa.

Na základe archeologických výskumov vieme, že sa na mieste dnešného kláštora pravdepodobne nachádzalo pohanské pohrebisko a to ešte pred príchodom rehoľníkov do tejto oblasti. Kráľ Belo II. Slepý (vláda 1131-1041) daroval leleskú pustu vacovskému biskupovi Boleslavovi. V tomto období bola ešte obec Leles súčasťou Zemplínskej župy. Neskôr sa tu pričinením Boleslava usádzajú „rehoľníci bieleho rúcha“ – premonštráti.

V 12. storočí je už isté, že sa tu nachádza počiatočná stavba, ktorá slúžila rehoľníkom ako obydlie. Kráľ Belo III. (maď. III. Béla; vláda 1172-1196) na základe pôvodnej zakladacej listiny posilňuje práva a vlastníctvo premonštrátov. Výhodná poloha urýchlila vývoj konventu ako aj osady. Leles bol styčný bod a miesto, kde bola prvoradá duchovnosť ale bolo tu aj centrum práva. Premonštráti mali tzv. hodnoverné miesto Locus credibilis (notársky úrad). Vytvárali pospolitému ľudu, ale najmä šľachte miesto, kde si mohli overovať úradné listiny.

Spory Imricha a Ondreja o nástupníctvo

Rok 1214 zaujíma dôležité miesto v histórii obce Leles ako aj samotného premonštrátskeho rádu v Lelesi. Koniec 12. a začiatok 13. storočia sa nesie v znamení konfliktov a sporov. Medzi synmi Bela III. Imrichom (maď. Imre) a Ondrejom totiž vypuknú roztržky ohľadom nástupníctva. Imrich v roku 1199 necháva zbúrať celú budovu premonštrátskeho kláštora a skonfiškuje majetok rádu a to z toho dôvodu, že v spomínanom súboji sa biskup Boleslav postavil na stranu Ondreja. Spor bratov sa napokon končí nástupom Ondreja II. na uhorský trón (maď. II. András; 1205 – 1235).

Ondrej II. po nástupe na trón obnovil kláštor a listinou posilnil aj jeho majetky. Spomínaná listina vydaná roku 1214 Ondrejom II. sa pokladá za jednu z najdôležitejších dokumentov týkajúcich sa obce Leles.

Spomínaná reštitúcia, ktorú nariadil Ondrej II. však mohla byť motivovaná aj z inej príčiny. Zo zachovalých vojenských cestopisov kráľa vieme, že sa často zdržiaval so svojim sprievodom a rytiermi v obci Leles. Podľa legendy práve v tejto obci bola pochovaná v roku 1213 pravica (podľa iných srdce) kráľovnej Gertrúdy, manželky Ondreja II. Niektorí predpokladajú, že aj toto mohlo byť príčinou toho, prečo tak kráľovi ležal na srdci osud obce Leles.

Sprisahanie proti kráľovnej Gertrúde

II_andras

Gertrúda z Meranu (Meranská) bola uhorská kráľovná (maď. Merániai Gertrúd; nem. Gertrud von Andechs; 1185 – 1213) z rodu Andechs-Merano, manželka kráľa Ondreja II. Uhorská šľachta namierila svoj hnev proti Gertrúde z dôvodu, že kráľovná cez svojho manžela presadzovala do krajinských hodností a do cirkevných úradov predovšetkým cudzincov. Na obrázku uhorský kráľ Ondrej II. (Obrázková kronika/Képes Krónika), a kráľovná Gertrúda (Hedwig Codex). (Foto: Wikipédia, mek.oszk.hu).

Svadba Ondreja a Gertrúdy sa konala v roku 1203. V tomto roku zároveň zorganizoval Ondrej II. veľké povstanie proti svojmu bratovi kráľovi Imrichovo (vláda 1196-1204). Za tento nástupnícky spor mnohí vinili predovšetkým kráľovnú Gertrúdu. Uhorská kráľovná Getrúda Meránska (1185-1213; matka Sv. Alžbety a kráľa Bela IV.; stará matka Sv. Margity, Sv. Kingy a Jolany Poľskej), prvá manželka Ondreja II. bola zavraždená 28. septembra 1213.

Kráľ Ondrej II. potreboval veľké množstvo peňazí na financovanie svojich vojenských výprav, čím kráľovskú pokladnicu značne vyčerpával. Peniaze získaval predovšetkým od Židov a moslimov, čo sa nepáčilo cirkvi ani uhorským magnátom. Uhorská šľachta svoj hnev namierila hlavne proti Ondrejovej manželke Gertrúde, ktorá cez svojho manžela presadzovala do krajinských hodností a do cirkevných úradov cudzincov.

Kráľovná Gertrúda sa stala obeťou sprisahania uhorských magnátov, ktorých viedol slavónsky bán Bank. Keď Ondrej odišiel na jednu zo svojich výprav do Haliča, časť uhorskej šľachty prepadla kráľovnin sprievod, ktorý bol v tom čase na poľovačke na Piliši.

Sprisahanie a zabitie kráľovnej sa stalo jedným z najznámejších zločinov v maďarskej histórii. Prípad už aj v samotnej dobe spôsobil veľký rozruch v Európe, totiž „nebolo zvykom” dať zavraždiť uhorského kráľa ani kráľovnú. Árpádovci prísne dbali na bezpečnosť svojej rodiny a to i počas vnútorných konfliktov, aj preto sa stalo priam „senzáciou” spomínané sprisahanie namierené proti kráľovnej. Už v priebehu storočia sa udalosť objavila v historických kronikách vo viacerých verziách. Priebeh sprisahania umelecky spracovali József Katona vo svojej veľmi známej dráme Bánk Bán, a Ferenc Erkel v opere Bánk Bán.

Čiarka, ktorá zabila kráľovnú Gertrúdu

Azda najznámejším príkladom, ktorý v súčasnosti používajú pedagógovia ako memotechnickú pomôcku, je prípad, ktorý sa spája s príbehom uhorskej kráľovnej Gertrúdy. So sprisahaním, ktorí naplánovali uhorskí magnáti sa totiž spája jedna kuriózna skutočnosť.

Kráľovná Gertrúda a kráľ Ondrej II. na liste kódexu pochádzajúceho z rokov 1211-1213. (Foto: Wikipédia)

Kráľovná Gertrúda a kráľ Ondrej II. na liste kódexu pochádzajúceho z rokov 1211-1213. (Foto: Wikipédia)

Keď Ondrej odišiel na výpravu do Haliča, sprisahanci poslali ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi list, v ktorom ho informovali o ich zámere. Veľmi rýchlo dostali aj odpoveď. Bola však v latinčine a bez interpunkčných znamienok: „Regginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiunt ego non contradico“. Sprisahanci si túto odpoveď vysvetlili takto: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti.“ Kráľovnú sprisahanci zabili 28. septembra 1213. Keď sa Ondrej vrátil z výpravy, s vrahmi manželky urobil rezolútny koniec. O svoj život sa obával aj arcibiskup, ktorý sa ale obhájil tým, že rozkaz pochopil ináč: „Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobré, a ak všetci súhlasia, ja nie, som proti.“ Arcibiskupa Jána napokon nik nepotrestal.

 

Kde môže byť kráľovná pochovaná?

V kruhu historikov vznikli rôzne názory ohľadom legendy spájanej s osobou kráľovnej Gertrúdy. Existujú názory, podľa ktorých môže byť známa uhorská kráľovná pochovaná na mieste premonštrátskeho kláštora v Lelesi. Podľa iných zdrojov je v Lelesi pochované len kráľovnino srdce, alebo pravica. Existujú zmienky o tom, že rehoľníci v Lelesi dlhé obdobie strážili striebornú urnu, v ktorej sa nachádzalo srdce Gertrúdy. Je ale veľmi pravdepodobné, že urna bola neskôr premiestnená do cisterciánskeho kláštora v Piliši.

Elek Benkő, riaditeľ Archeologického ústavu Maďarskej akadémie vied (MTA) povedal: „S istotou vieme povedať, že kráľovná Gertrúda bola pochovaná v kláštore v Piliši”. Dôkazom toho je darovacia listina Belu IV., syna kráľovnej Gertrúdy z roku 1254, ktorý je adresovaný spomínanému cisterciánskemu kláštoru. Zároveň vieme aj to, že kráľ Ondrej viackrát navštívil hrob svojej manželky a opátstvo obdarúval stále novými donáciami.

V dekréte kráľa Ondreja II. z roku 1214 sa dočítame: „Pustu Mikuta, sme navždy darovali cirkvi, na spásu duše manželky, kráľovnej Gertrúdy, a to predovšetkým preto, lebo časť jej tela (druhá časť je strážená v Lelesi) bola pochovaná v kostole na tomto mieste…” O tom sa však nenachádzajú informácie, v ktorej časti pilišského kostola môže byť kráľovná pochovaná.

Existujú legendy, ktoré hovoria o tom, že časť pozostatkov kráľovnej bola umiestnená v kostolnej krypte v premonštrátskom kostole v Lelesi. Podľa niektorých názorov tunajší rehoľníci dočasne uchovávali pozostatky zavraždenej kráľovnej a to v krypte pod kostolom. Kráľ Ondrej preto na znak vďaky daroval reholi srdce kráľovnej. Dnes však ešte nemáme k dispozícii žiadne archeologické dôkazy o tom, žeby sa časť pozostatkov kráľovnej skutočne nachádzala v Lelesi, avšak na pôde kláštora prebiehajú i teraz archeologické výskumy.

FOTO: vypadni.sk


Na základe článku: A leleszi premontrei kolostor rejtheti Gertrúd királyné szívét?

Informácie: webmagazin.teraz.sk/pamiatkynaslovensku.sk/carpathianroad.eu

http://webmagazin.teraz.sk/zivot/ciarka-historia-osud-zivot/911-clanok.html
http://www.pamiatkynaslovensku.sk/leles-klastor-sv-kriza-klastorna-kaplnka
http://www.carpathianroad.eu/sk/spoznajte/kl%C3%A1%C5%A1tor-prepo%C5%A1stvo-premon%C5%A1tr%C3%A1tov-leles