Ut, 19. marca 2024.

Reakcia na článok „Na juhu dobre, na juhu zdravo” – alebo „na juhu je zle, lebo Maďari chcú dvojjazyčné tabule“

Téma slovensko-maďarských vzťahov je neustále predmetom provokatívnych diskusií a vyjadrení, možno aj preto čoraz viac slovenských blogerov píše články o Maďaroch. Tieto texty sú samozrejme kvôli svojmu obsahu vždy veľmi pútavé, a to aj napriek tomu, že sú preplnené mýtmi a nepodloženými informáciami. Portál madari.sk nikdy necítil potrebu sa vyjadrovať k názorom, ktoré vyvolávajú silné emócie, ale z obavy o ďalšie šírenie takýchto myšlienok ponúka teraz svoje vyjadrenie k najnovšiemu blogu o Maďaroch s názvom „Na juhu dobre, na juhu zdravo“.

Na úvod treba povedať, že text obsahuje už od začiatku názory, ktoré sú najčastejšie prezentované na verejných fórach. Tieto sú potom základným hnacím motorom na vytváranie predsudkov a nepriateľského postoja voči Maďarom. Mimochodom blogy, ktoré sú namierené voči Maďarom majú veľmi podobnú štruktúru a zakaždým rovnakú rétoriku. Najčastejšie sa začínajú úvodom, kde autor hovorí o svojich maďarských koreňoch, či predkoch (necítime potrebu sa presvedčovať v tomto prípade o tom, či je skutočne pravda, že má autor maďarských kamarátov a maďarský pôvod), alebo že vie po maďarsky (z toho zvyčajne pre neho vyplýva, že je kompetentný sa vyjadriť k téme slovensko-maďarských vzťahov). Myšlienkový pochod týchto ľudí je zakaždým veľmi podobný: údiv autora nad stavom, ktorý prevláda na južnom Slovensku – odmietanie dvojjazyčnosti – ochota prijať LEN slovenský jazyk (na Slovensku po slovensky) – vyháňanie Maďarov zo Slovenska – presvedčenie, že Maďari po slovensky nevedia a ani nechcú vedieť, pýtajú sa prečo? – strach z revízie a z obnovenia historického Uhorska – neochota o spoluprácu (prispôsobte sa vy nám, my sme tu väčšina) – v poslednom čase sa stretávame už aj so slovom „terorizmus“ (!), ako keby  Slovákov na juhu skutočne ohrozovali nejaké útoky.

Bývam v Komárne. Áno v Komárne a nie v Komárome. Ten je južnejšie. My sme ešte súčasťou Slovenska, i keď viacerí nás označujú za Maďarov. A pritom nie sme (teda všetci nie, lebo niektorí sa za nich považujú a prekypujú aktivitou v rôznych felvidékovských skupinách ).

Na verejných fórach sa častokrát stretávame s podobnými názormi, teda zdôrazňovaním „slovenskosti” územia Slovenska. Teda Maďari, uvedomte si, my sme tu teraz vládnuci národ, je už koniec Uhorska. Samozrejme nikto nepopiera, že historického Uhorsko zaniklo trianonským rozhodnutím v roku 1920. Ak niekto v uplatnení si práv (na ktoré majú menšiny nárok) vidí revizionizmus, je vážne otázne, či skutočne pochopil problematiku rozoberanej veci.

Rozhodol som sa napísať niečo k problematike bilingválnosti na juhu našej krajiny. Nie, nebudem sadať do tankoch a zrovnávať Budapešť. O dvojjazyčnosti na juhu Slovenska sa toho napísalo dosť. Mne sa nepáčia skôr aktivisti, ktorí by chceli, aby všetko, čo je po slovensky bolo aj po maďarsky.

Prvotným problémom je to, ak si niekto na Slovensku myslí, že vypísať v krajine nápisy v inom ako štátnom jazyku je výsada. Túto výsadu menšinám väčšinový národ buď poskytne alebo neposkytne. Dvojjazyčnosť ale nie je výsadou, ale mala by byť zabezpečená aj podľa práva. Dvojjazyčnosť neznevýhodní nijakým spôsobom Slovákov, ako si to mnohí myslia. Dvojjazyčnosť po pravde znamená používanie dvoch jazykov, teda v prípade južného Slovenska slovenčiny a maďarčiny. V prípade nápisov sa jazyky používajú súčasne, nápis obsahuje preklad v dvoch (alebo aj vo viacerých) jazykoch. Každý sa môže rozhodnúť, v ktorom jazyku si prečíta nápis alebo vyplní tlačivo. V prípade ústnej komunikácie dvojjazyčnosť znamená, že [highlight]má každý právo rozhodnúť sa pre jeden alebo druhý jazyk[/highlight].  Slovenčinu teda dôsledné presadzovanie dvojjazyčnosti vôbec neohrozuje. Slováci, ktorí neovládajú maďarčinu alebo týmto jazykom nechcú hovoriť, môžu ďalej čítať slovenské nápisy a komunikovať po slovensky, nikto z občanov nie je nútený používať maďarčinu! V tomto prípade ide o toleranciu a vzájomné rešpektovanie prirodzených požiadaviek toho druhého. Maďarské nápisy sú potrebné preto, lebo na južnom Slovensku sa rozpráva predovšetkým po maďarsky.

Čo sa týka európskych medzinárodných dohovorov, [highlight]tie dvojjazyčnosť nielenže nezakazujú, práve naopak, v rôznych oblastiach života ju vyžadujú[/highlight]. Slovensko má tak právnu povinnosť zabezpečiť používanie menšinových jazykov v úradnom styku, na verejných nápisoch alebo vo vysielaní. Za porušenie týchto povinností je inak Slovensko často kritizované Radou Európy a pre zákon o štátnom jazyku ukazované (spolu s baltickými krajinami) ostatným krajinám ako odstrašujúci príklad protimenšinovej politiky.

Nie som šovinista ani nič podobné, ovládam aj jeden aj druhý jazyk, avšak ak sa títo občania, ktorí sa dožadujú maďarských nápisov a toho, aby ich predavačka v obchode zdravila „jó napot“, cítia byť Maďarmi, tak prečo žijú na území Slovenska? Prečo nežijú v Maďarsku? Tam sa dohovoria bez problémov a všetko bude napísané po maďarsky.

K otázke „ak sa tak cítime byť Maďarmi, prečo nežijeme v Maďarsku“? Áno, sme Maďari, ale prečo by sme sa teraz mali presťahovať do Maďarska? My tu nie sme žiadny prisťahovalci, ale stáročia tu máme svoje domovy, žili tu aj naši predkovia, máme tu svoje korene, tak prečo by sme mali teraz odísť? Len preto, že sa tu v roku 1920 zmenili hranice, alebo že od roku 1993 sú Slováci väčšinovým národom? To je podľa Vás dostatočný dôvod?

Čo sa týka dvojjazyčných tabúľ, na tie majú národnostné menšiny právo vo všetkých tých oblastiach, kde žijú vo väčšom počte. Aj v Maďarsku existujú v obciach obývaných Slovákmi (ktoré však nie sú v pohraničí, ale v Piliši a Békéši), aj vo Francúzsku v Bretónsku, v Británii v Škótsku a vo Walesi, a prakticky vo všetkých európskych krajinách, kde žijú autochtónne menšiny. Tí, ktorí si to nevedia predstaviť, namiesto reality mylne vychádzajú zo zlého slovenského príkladu. Slovensko je v podstate jediná krajina, kde sú práva väčšinového národa chránené jazykovým zákonom pred menšinou. Keď niekto chce na úrade komunikovať po maďarsky, nemôže to spraviť, lebo by mal problémy so slovenskými orgánmi.

Nehnevajte sa, ale ak žijete tu, platíte dane Slovenskej republike, vaše deti chodia do škôl dotovaných zo štátneho rozpočtu SR a podnikáte na Slovensku, tak prečo sa neviete naučiť po slovensky? Prečo vy chcete učiť iných po maďarsky?

Kto povedal, že Maďari nevedia po slovensky? Disponujete nejakou konkrétnou štatistikou? Pravda je taká, že aj napriek zlému systému výučby slovenčiny na maďarských školách vie veľa Maďarov práveže veľmi dobre po slovensky. Veľmi často sa stáva, že samotní Slováci neovládajú vlastný materinský jazyk a gramatiku na tak dobrej úrovni ako Maďari, čo by malo slúžiť na zamyslenie.

Maďari na Slovensku vo všeobecnosti považujú za veľmi dôležité dobré osvojenie si slovenčiny. Že by sa ju z trucu masovo neučili je mýtus. O skvalitnenie výučby slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa maďarskí pedagógovia, metodológovia aj politici snažia už dlho. Naopak, zo strany slovenských vlád nevidno žiadny záujem o riešenie tejto otázky. Tie sa zatiaľ vždy len obmedzili na deklarácie o tom, že je úroveň znalosti slovenčiny medzi Maďarmi veľmi zlá (čo sa nezakladá na pravde, výsledky testovania a výskumy to vôbec nepotvrdzujú) a navrhli obmedzenie vyučovania a používania maďarčiny, čo otázku vôbec nerieši.

Ako už bolo hore spomenuté, nikto od Slovákov nežiada, aby sa učili po maďarsky. Už aj názov „dvojjazyčné tabule“ naznačuje, že text bude v dvoch jazykov, a nielen po maďarsky. Nikto tu teda nebude znevýhodňovaný.

Nedávno u nás otvorili Tesco. Ešte predtým sa rozpútala menšia vojna medzi spomínanou skupinou (Hnutie za dvojjazyčné Slovensko, pozn. aut.) a obchodnou sieťou Kaufland, pretože sa títo aktivisti dožadovali nápisov aj vo svojom jazyku. Dospelo to až k bojkotu Kauflandu zo strany členov tejto skupiny. Späť k tomu Tescu. Tesco už od začiatku im popri slovenských nápisoch nad uličkami medzi regálmi pridalo aj tie v maďarčine. Ale ani toto nestačilo, nespokojní boli teraz s niektorými prekladmi zo slovenčiny do maďarčiny. No nehnevajte sa, ale ponúknete prst a oni vám zoberú celú ruku. Ja chápem, že to chcú mať dokonale. Druhý prípad z nedávnej doby sa týka tabuľ, ktoré boli vyvesené pre vjazdom do mesta Komárno. Na tabuli bola zobrazená pevnosť a s nápisom Pevnosť Komárno, ale len v slovenčine. Pár dní nato už bola tabuľa polepená nálepkami informujúcimi o chýbajúcom maďarskom nápise.  Neskôr sa poskladali na maďarsko-anglické doplnkové tabule.  Ja chápem, že sa dožadujú práv…. mne sa len nepáči, že chcú veci, ktoré sú na hranici sna a reality. Ja chápem, že pre nich je pohodlnejšie hovoriť po maďarsky. Musia ale pochopiť, že nie všetko sa dá.

Dôsledné presadzovanie jazykových práv je dôležitou politickou agendou všetkých maďarských politických strán na Slovensku od roku 1989 do súčasnosti. Od roku 2010 sa objavili aj viaceré občianske hnutia usilujúce sa o dvojjazyčnosť. Najznámejšie z nich je Hnutie za dvojjazyčné južné Slovensko, ktoré používa rôzne metódy, aby poukázalo na chýbajúce maďarské nápisy na verejnosti. Preslávilo sa svojimi nálepkami lepenými na jednojazyčné výklady obchodov a krátkymi videami vyžadujúcimi dvojjazyčnosť na dopravných tabuliach, na železničných staniciach a v železničnej doprave.

Používanie maďarčiny na verejnosti popri slovenčine, teda dvojjazyčnosť, sa teší širokej podpore Maďarov na Slovensku. Možno aj preto začala byť táto aktivita ako aj skupina anonymných aktivistov na Slovensku vnímaná ako radikálna, ba až extrémistická. Niektorí Slováci si totiž myslia, že boj za dvojjazyčnosť je len zastieracím manévrom na vytláčanie slovenčiny z verejného života alebo k odtrhnutiu južného Slovenska. Takéto ciele však hnutie usilujúce sa o dvojjazyčnosť nikdy neprezentovalo, práve naopak, zdôrazňovali, že dvojjazyčnosť nie je namierená proti slovenčine. Samotný cieľ je úplne legitímny, preto ho určite nemôžeme označovať za extrémistický. Podsúvať im iné ciele a extrémistické názory je nemiestne.

Napokon, prečo je pre Maďarov taká dôležitá dvojjazyčnosť? Každý vie, že keď sa jazyk nepoužíva, zanikne, pretože pre nedostatočnú motiváciu sa ho časom naučí čoraz menej ľudí. Keďže Maďari na Slovensku majú eminentný záujem na zachovaní svojej komunity, potrebujú prostredie, kde sa ich jazyk dá rozvíjať a používať vo všetkých oblastiach života, vrátane úradnej komunikácie, reklám, verejných nápisov, atď. Okrem toho je neexistencia maďarských nápisov v oblastiach, kde Maďari žijú, a majú dokonca väčšinu, znakom neúcty voči nim. Vzhľadom na ich počet totiž neexistuje žiaden rozumný dôvod, prečo by verejné nápisy nemohli byť popri slovenčine aj  po maďarsky, samozrejme okrem snahy vizuálne „vytlačiť“ Maďarov z verejného prostredia. A do tretice, existuje aj praktický dôvod. Hoci väčšina Maďarov na Slovensku hovorí po slovensky dobre, maďarčina je ich materinským jazykom, v ktorom je komunikácia pre nich prirodzenejšia a ľahšia, preto ju uprednostňujú pred inými jazykmi.

V neposlednom rade najdôležitejší význam dvojjazyčných tabúľ spočíva v tom, že štát nimi uzná ľudskú dôstojnosť svojich menšinových občanov, teda právo na ich vlastnú identitu a jazyk. Uzná ich tým za rovnocenných, aj keď sa od väčšiny líšia.

Na záver

Autor článku je odstrašujúcim príkladom mladého človeka, ktorý bez znalostí a konkrétnych dôkazov šíri fámy a nepriateľstvo voči národu, o ktorom na základe prečítaného vie skutočne málo. Nastolil mnohé kritiky, ale žiadne riešenia (ak samozrejme neberieme do úvahy jeho posielanie Maďarov za Dunaj). Je poľutovaniahodné, že v 21. storočí mladému človeku, ktorý vyrastá obklopený angličtinou, žije na území, kde odjakživa existovalo viacnárodné spoločenstvo, treba ešte vysvetľovať význam dvojjazyčných tabúľ. Žeby duch Benešových dekrétov?

Portál madari.sk bol založený na búranie mýtov a predsudkov voči Maďarom žijúcich na Slovensku. Na našej stránke sa venujeme rozoberaniu problematických historických, politických a jazykových otázok. Snažíme sa týmto spôsobom predstaviť svoj názor na danú problematiku a veríme, že týmto dopomôžeme ku kultúrnej diskusii medzi Slovákmi a Maďarmi.

    Related Posts

    Ivan Korčok: „Slovensko nie je Felvidék!“
    Korčok, Kövér a odpustenie
    Slávnostne otvorili zrekonštruovaný Rákócziho kaštieľ v Borši