Reslovakizácia alebo poslovenčenie?

2015-05-21_13-40

Paralelne s núteným vysídlením maďarského obyvateľstva a deportáciami Maďarov na nútené práce do Čiech uskutočnila československá vláda v roku 1946 aj tzv. proces reslovakizácie s cieľom zmeniť etnickú štruktúru južného Slovenska. Túto akciu oficiálne slovenské orgány odôvodnili tým, že je nutné opätovné poslovenčenie tých Slovákov, ktorí boli v minulosti pomaďarčení. Pre týchto ľudí ponúkli slovenské orgány možnosť návratu k ich „pôvodnej” slovenskej národnosti. Táto argumentácia reslovakizácie sa v slovenskej odbornej literatúre ako aj v učebniciach dejepisu objavuje dosť často ešte i dnes. Dokonca sa nájdu autori, ktorí dodnes pokladajú reslovakizáciu za adekvátnu odpoveď na predtým uskutočnenú maďarizáciu.

Je veľmi ťažké si v procese reslovakizácie nevšimnúť ten agresívny pokus o asimiláciu, kedy sa organizátori snažili rôznymi prostriedkami urobiť nátlak na Maďarov, a tak ich prinútiť, aby sa hlásili za Slovákov. Netajilo sa tým, a dokonca sa dotknutým osobám i verejne oznámilo, že reslovakizovaným Maďarom (t.j. „Slovákom”) sa vráti československé občianstvo, budú uchránení od konfiškácii majetkov ako aj od vysídlenia. Tí, ktorí sa však budú hlásiť za Maďarov ostanú naďalej v bezprávnom stave. Napríklad Slovenská liga, ktorá sa aktívne zúčastnila reslovakizačnej kampane, v jednom zo svojich oznamov otvorene vyzýva Maďarov ku reslovakizácii. V ozname Slovenská liga upozorňuje, že keď sa daných osôb spýtajú komisári akej sú národnosti (či slovenskej alebo maďarskej), môžu si vybrať, či chcú byť rovnoprávnymi československými občanmi, alebo ľuďmi bez domoviny. Môžu si vybrať, či chcú mier a bezpečnosť ich majetku, alebo neistotu.

pravda042

Niet divu, že po tom všetkom dve tretiny zastrašeného maďarského obyvateľstva (t.j. viac ako 400 000 občanov), ktoré bolo vystavené nielen psychickému, ale zo strany miestnych úradov často i fyzickému tlaku, sa napokon podvolilo reslovakizačnému nátlaku. Na ilustráciu skutočných zámerov slovenských orgánov (t.j. čo najradikálnejšie zníženie počtu maďarského obyvateľstva, a paralelne konfiškácia ich majetkov) stačí spomenúť len dve skutočnosti. Na jednej strane, že drvivú väčšinu prihlásených na reslovakizáciu označili za Slovákov aj napriek tomu, že nedisponovali žiadnymi slovenskými predkami, a nevedeli ani rozprávať po slovensky. Na strane druhej, že reslovakizačné pokyny sa zameriavali predovšetkým na reslovakizáciu chudobnejších vrstiev maďarského obyvateľstva, kým žiadosti bohatších rodín zamietali s tým zjavným úmyslom, aby sa mohli dostať k ich majetkom, alebo aby ich vedeli vysídliť do Maďarska.

Príslušné štátne orgány sa medzitým snažili reslovakizantov zmeniť na Slovákov nielen na papieri, ale aj v skutočnosti. Organizovaním slovenských jazykových kurzov sa reslovakizovaných Maďarov snažili naučiť rozprávať po slovensky. Do začiatku päťdesiatich rokov im zakazovali byť členmi maďarského kultúrneho spolku Csemadok, zakazovali im objednávať si maďarskú tlač, ich deti nemohli navštevovať maďarské školy.

Spomienky dotknutých osôb jednotne hovoria o reslovakizácii ako o násilnej akcii, vynútiacej popretie národnosti donucovacími prostriedkami. Skutočnú národnosť reslovakizantov, ako aj donucovací charakter reslovakizácie dokazujú najlepšie etnické údaje z neskorších sčítaní obyvateľstva. Ak by daní reslovakizanti žiadali o slovenskú národnosť skutočne preto, lebo boli slovenského pôvodu, akcia by viedla k drastickému poklesu maďarského obyvateľstva na území Slovenska.

Počas prvého povojnového čítania obyvateľstva v roku 1950, vplyvom nátlaku československých orgánov sa ešte značná časť reslovakizantov hlásila za Slovákov. Vtedy na území Slovenska sa len 354 000 Maďarov odvážilo verejne hlásiť k maďarskej národnosti. Akonáhle sa ale zmiernila nacionalistická politická situácia, stále viac reslovakizantov sa začalo opäť hlásiť k maďarskej národnosti. Sčítanie obyvateľstva v roku 1961 tak už hovorí o 518 000 Maďaroch na Slovensku, a sčítanie obyvateľstva z roku 1970 podáva správu o 552 000 Maďaroch.

 

Preložené z originálu: Árpád POPÉLY: Reszlovakizálás vagy elszlovákosítás? IN: Felvidéki vagyok, vagy szlovákiai? (2012).

FOTO: www.watson.sk